Nájdené právne články pre výraz: kontradiktórnosti konania

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 28

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1449 dokumentov
1628 dokumentov
5743 dokumentov
28 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Doc. JUDr. Alexandra Kotrecová PhD., LLM
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zameriava na aplikačné problémy znaleckého dokazovania, s osobitným zreteľom na otázky znaleckého posudku podľa stavu de lege lata, ale najmä so zameraním na prijaté zmeny v dôsledku rekodifikácie civilného procesu a posun v znaleckom dokazovaní vo svetle Civilného sporového poriadku.

Úryvok z textu:
1 VŠEOBECNÉ VÝCHODISKÁ Dokazovanie predstavuje kľúčové štádium civilného procesu, ktoré smeruje k zisteniu skutkového stavu veci, ktoré tvorí podklad pre meritórne rozhodnutie. Z hľadiska teoretických východísk môžeme konštatovať, že moderný civilný proces, a to aj v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá sociálnej koncepcii civilného procesu. Sociálna teória civilného procesu je budovaná, okrem iného, na prejednacom princípe. Prejednací princíp (zásada) je v sociálnej koncepcii
Autor: Mgr. Sebastián Janko
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor sa v predkladanom príspevku venuje teoretickému rozboru problematiky dokazovania v trestnom a daňovom konaní v zmysle príslušných procesných kódexov. Pozornosť je venovaná predovšetkým otázkam zásad dokazovania a dôkazného bremena. Na základe komparácie sú formulované dôsledky pre aplikačnú prax.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Trestné právo je prostriedkom ochrany spoločnosti ultima ratio, z čoho vyplývajú predovšetkým 2 dôsledky: 1.) poskytuje ochranu spoločenským vzťahom, ktoré sú primárne upravované normami iných právnych odvetví. Možno teda konštatovať, že trestné právo je úzko previazané na ostatné odvetvia nášho právneho poriadku. 2.) ochrana prostredníctvom trestného práva má subsidiárny charakter, teda by mala nastupovať až v prípade, že normy toho-ktorého „primárneho“ odvetvia nie
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Výťah z prednášky uskutočnenej dňa 22.01.2013 v Omšení

Úryvok z textu:
Kon­tra­dik­tór­nosť hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia (teo­re­tic­ké a prak­tic­ké prob­lé­my ko­na­nia pred sú­dom) 1/ vy­me­dzenie poj­mu kon­tra­dik­tór­nosť hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, dô­kaz­né bre­me­no v ko­na­ní pred sú­dom a mož­nos­ti ak­ti­vi­ty sú­du v do­ka­zo­va­ní Po­kiaľ ide o zá­sa­du kon­tra­dik­tór­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia, tak je pot­reb­né zdô­raz­niť, že tá­to zá­sa­da je po­va­žo­va­ná (a to aj v ju­di­ka­tú­re Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va) z
Autor: doc. JUDr. Eva Szabová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou, ktorá čoraz častejšie rezonuje v oblasti vykonávania výsluchov svedkov v trestnom konaní a to nielen na úrovni právnej teórie ale predovšetkým na úrovni aplikačnej praxe – ide konkrétne o otázku potreby rešpektovania zásady kontradiktórnosti v rámci realizácie predmetného procesného úkonu. V tejto súvislosti sa totiž stretávame s požiadavkou, aby výsluchy svedkov v trestnom konaní mali tzv. kontradiktórny charakter, pričom predmetná požiadavka vyplýva priamo z čl. 6 ods. 3 písm. d) EDĽP. Príspevok v tejto súvislosti poukáže na najzásadnejšie problémy, ktoré možno ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V aplikačnej praxi čoraz častejšie a výraznejšie rezonuje otázka miery, do akej je potrebné zabezpečiť v prípade výsluchov svedkov v trestnom konaní rešpektovanie zásady kontradiktórnosti. V tejto súvislosti sa totiž stretávame s požiadavkou, aby výsluchy svedkov v trestnom konaní mali tzv. kontradiktórny charakter. Čo je potrebné rozumieť pod spojením kontradiktórny výsluch možno ilustrovať na rozhodnutí pochádzajúcom z dielne ÚS SR č. I. ÚS 140/04, v zmysle ktorého kontradi
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Tretia a zároveň posledná časť článku sa zameriava na úpravu kontradiktórnosti konania a následky nedoručenie písomností stranám, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu podľa Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý nadobudne účinnosť od 1. júla 2016. Táto časť obsahuje tiež zhrnutie celej problematiky a názorový pohľad autora článku, ktorý predstavuje zavŕšenie tejto procesnej matérie.

Úryvok z textu:
Pokračovanie série článkov: Následky nedoručenia (významných) procesných podaní účastníkom konania (1. časť) – pozri TU a Následky nedoručenia (významných) procesných podaní účastníkom konania (2. časť) – pozri TU. Tretia a zároveň posledná časť článku sa zameriava na úpravu kontradiktórnosti konania a následky nedoručenie písomností stranám, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu podľa Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý nadobudne účinnosť od 1. júla 2016. Táto časť obsa
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Druhá časť článku obsahuje súhrn doterajšej judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR zaoberajúcej sa v širšom kontexte princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti, ale predovšetkým skúmaním otázky, či nedoručenie procesného podania (resp. akého) druhému účastníkovi možno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré zakladá prípustnosť dovolania.

Úryvok z textu:
Pokračovanie článku: Následky nedoručenia (významných) procesných podaní účastníkom konania (1. časť) – pozri TU. Druhá časť článku obsahuje súhrn doterajšej judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR zaoberajúcej sa v širšom kontexte princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti, ale predovšetkým skúmaním otázky, či nedoručenie procesného podania (resp. akého) druhému účastníkovi možno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré zakladá pr
Autor: JUDr. Tibor Seman PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Článok dáva odpoveď na otázku, prečo a ako ovplyvňuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodovanie slovenských súdov a orgánov verejnej správy. Vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva bližšie analyzuje oblasť správneho trestania, právo na spravodlivý proces v konaní o priestupku a náležité odôvodňovanie administratívnych rozhodnutí a rozhodnutí správnych súdov v správnom súdnictve. Zároveň autor uvádza konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva so zásadným vplyvom na analyzované oblasti.

Úryvok z textu:
  Úvod Verejná správa v Slovenskej republike je z pohľadu zákonného zakotvenia pod výrazným a jednoznačne neustálym "drobnohľadom" správnych súdov, preskúmavajúcich jej rozhodnutia a postupy. Zákonné zakotvenie správneho súdnictva predstavuje záruku ochrany subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb. Ide de facto o pokračovanie v tradícii správneho súdnictva v našich podmienkach, pretože s účinnosťou od 1. júla 2016 máme v Slovenskej republike samostatnú procesnú úpravu sprá
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Cieľom článku je – s prihliadnutím na rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – sumarizácia poznatkov a na to nadväzujúce vyvodenie záverov, za akých podmienok, resp. aké podania je súd povinný doručovať účastníkom konania (v ďalšom texte bude používaná popri pojme účastník aj terminológia nového Civilného sporového poriadku, ktorý nahrádza pojem účastník pojmom strana), aby účastníkovi konania nebola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Úryvok z textu:
Cieľom článku je – s prihliadnutím na rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – sumarizácia poznatkov a na to nadväzujúce vyvodenie záverov, za akých podmienok, resp. aké podania je súd povinný doručovať účastníkom konania (v ďalšom texte bude používaná popri pojme účastník aj terminológia nového Civilného sporového poriadku, ktorý nahrádza pojem účastník pojmom strana), aby účastníkovi konania nebola odňatá možnosť konať pred súdom a poruš
Autor: Mgr. Peter Rakovský
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Predmetom článku je analýza odôvodnenia a právne limity judikované v náleze Ústavného sudu so sp. zn. IV. US 416/2018-84. V náleze sa rieši viacero pútavých právnych zákutí, avšak pravdepodobne obsahuje aj určité procesnoprávne pochybenia zo strany súdov. Súdy ako orgány ochrany práva by v rámci svojej činnosti mali konať jasne, presvedčivo a v súlade s platnou právnou úpravou a zásadami spravodlivosti.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Po dlhšom čase sa opätovne rozpútala vášnivá diskusia ohľadne zákonnosti osobitného odvodu v regulovaných odvetviach v zmysle zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o osobitnom odvode“). Spúšťačom bolo nedávne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústavný súd“) v prospech prepravcu plynu (ďalej aj len „sťažovateľ' alebo „daňovník“), keď nálezom sp. zn. I
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Prednedávnom sme zverejnili v našej novej rubrike „Paškviliár“ menší paškvilík z oblasti hmotného práva – tentoraz nám pribudol ďalší adept na paškvilček avšak z oblasti práva procesného. Nakoľko sa adresát tohto úkonu súdu domnieval, že ide o omyl, informoval sa na príslušnom súdnom oddelení, či nedošlo k nejakej chybe – na jeho prekvapenie, odpoveď súdu bola: NIE.

Úryvok z textu:
Prednedávnom sme zverejnili v našej novej rubrike „Paškviliár“ menší paškvilík z oblasti hmotného práva – tentoraz nám pribudol ďalší adept na paškvilček avšak z oblasti práva procesného. Nakoľko sa adresát tohto úkonu súdu domnieval, že ide o omyl, informoval sa na príslušnom súdnom oddelení, či nedošlo k nejakej chybe – na jeho prekvapenie, odpoveď súdu bola: NIE. Ide o nasledovný úkon súdu označený ako „Urgencia žalobcu na podanie kvalifikovaného
MENU