Nájdené právne články pre výraz: krádež

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 112

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1295 dokumentov
502 dokumentov
6984 dokumentov
72 dokumentov
111 dokumentov
89 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Kľúčové slová: krádežkrádež vlámanímprisvojenie cudzej veci
Abstrakt: Účelom tohto článu je informovať o pokuse Ministerstva spravodlivosti SR prelomiť legislatívnou cestou zjadnocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR ohľadne trestného činu krádeže vlámaním.

Úryvok z textu:
<p> Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je in­for­mo­vať o po­ku­se Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR „pre­lo­miť“ le­gis­la­tív­nou ces­tou od­bor­ne spor­né zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. Tpj 78/2011 zo dňa 12.12.2011, pod­ľa kto­ré­ho ak pá­cha­teľ si pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní, spô­so­bí tak ma­lú ško­du a spá­cha ta­ký čin vlá­ma­ním, napĺňa zá­kon­né zna­ky zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b)
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou vecnej príslušnosti policajtov pri vykonávaní obhliadky miesta činu a právnym ponímaním času pri vykonávaní tohto dôkazného prostriedku.

Úryvok z textu:
<p> V tres­tnop­ráv­nej praxi čas­to nas­tá­va­jú si­tuácie, ke­dy po­ve­re­ný prís­luš­ník po­li­caj­né­ho zbo­ru vy­ko­ná ob­hliad­ku mies­ta či­nu ku skut­ku, o kto­rom sa dô­vod­ne dom­nie­va, že na ko­na­nie o ňom je z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie vec­ne prís­luš­ný, av­šak až po vy­ko­na­ní ob­hliad­ky mies­ta či­nu a reali­zá­ciou nad­vä­zu­jú­cich úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia vy­jdú naj­avo sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce stra­tu je­ho vec­nej prís­luš­nos­ti. Naj­ty­pic­kej­š
Autor: npor. JUDr. Miroslav Srholec
Udalosť: Právne listy
Kľúčové slová: krádežkrádež vlámanímspôsob škody
Abstrakt: Článok sa zaoberá právnym posudzovaním prípadov krádeží vlámaním so škodou vyššou ako 266 euro

Sprievodný text: V kon­com mar­ca 2016 sa ma­la na Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­re us­ku­toč­niť po­ra­da tý­ka­jú­ca sa up­lat­ňo­va­nia práv­nej kva­li­fi­ká­cie vo ve­ciach tres­tných či­nov krá­de­že s pr­vkom vlá­ma­nia. Ob­sah tej­to po­ra­dy mal nad­vä­zo­vať na zá­ve­ry sta­no­vísk NS SR. Na po­ra­de GP sa mal zjed­no­tiť pos­tup OČTK a to tak, že prí­pad­né krá­de­že vlá­ma­ním do ro­din­ných do­mov, piv­níc ako aj mo­to­ro­vých vo­zi­diel v prí­pa­de od­cu­dzenia so ško­dou vy­ššou ako 266,-€ je nut­né kva­li­fi­ko­vať pod­ľa § 212 ods. 4 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na (te­da: „zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia“ s pou­ka­zom na § 138 písm. e) TZ, kto­rým sa ro­zu­mie: „vlá­ma­ním“) a nie tak ako pre­važ­ne do­po­siaľ, te­da pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na („čin spá­cha vlá­ma­ním“).

Úryvok z textu:
<p> Nie­koľ­ko ná­mie­tok k ap­li­ká­cií us­ta­no­ve­ní o krá­de­ži vlá­ma­ním<br /> <br /> V kon­com mar­ca 2016 sa ma­la na Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­re us­ku­toč­niť po­ra­da tý­ka­jú­ca sa up­lat­ňo­va­nia práv­nej kva­li­fi­ká­cie vo ve­ciach tres­tných či­nov krá­de­že s pr­vkom vlá­ma­nia. Ob­sah tej­to po­ra­dy mal nad­vä­zo­vať na zá­ve­ry sta­no­vísk NS SR.<br /> <br /> Na po­ra­de GP sa mal zjed­no­tiť pos­tup OČTK a to tak, že prí­pad­né krá­de­že vlá­ma­ním do ro­din­ných
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá možným riešením pomerne spornej problematiky posudzovania právnej kvalifikácie v prípadoch, v ktorých páchateľ útočí na palivové nádrže s úmyslom odčerpať z nich neoprávnene palivo

Sprievodný text: V tres­tnej ve­ci bo­la oso­ba ob­vi­ne­ná pre via­ce­ro čias­tko­vých úto­kov jed­né­ho pok­ra­čo­va­cie­ho pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. (krá­dež vlá­ma­ním) s tým, že vo všet­kých prí­pa­doch iš­lo o od­cu­dzo­va­nie po­hon­ných hmôt z pa­li­vo­vých nádr­ží osob­ných a nák­lad­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel. Jed­not­li­vé čias­tko­vé úto­ky mož­no roz­de­liť do troch sku­pín a) ob­vi­ne­ná oso­ba vy­pá­či­la uzam­knu­tie pa­li­vo­vej nádr­že (pa­li­vo­vá nádrž bo­la te­da riad­ne za­bez­pe­če­ná uza­my­ka­cím me­cha­niz­mom) a nás­led­ne cez ot­vor ha­di­cou od­čer­pa­la po­hon­né hmo­ty

Úryvok z textu:
<p> V tres­tnej ve­ci bo­la oso­ba ob­vi­ne­ná pre via­ce­ro čias­tko­vých úto­kov jed­né­ho pok­ra­čo­va­cie­ho pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. (krá­dež vlá­ma­ním) s tým, že vo všet­kých prí­pa­doch iš­lo o od­cu­dzo­va­nie po­hon­ných hmôt z pa­li­vo­vých nádr­ží osob­ných a nák­lad­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel. Jed­not­li­vé čias­tko­vé úto­ky mož­no roz­de­liť do troch sku­pín<br /> a) ob­vi­ne­ná oso­ba vy­pá­či­la uzam­knu­tie pa­li­vo­vej nádr­že (pa­li­vo­
Autor: Mgr. Dominika Veselá
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Cisár Justinián sa narodil 11. mája 483 a zomrel 13. novembra 565. Na trón nastúpil 1. augusta 527 v Konstantinopole, nevládol však sám, bol spoluvládcom strýka Justína, ktorý ho adoptoval. V roku 528 začal vládnuť so svojou manželkou Theodorou, bývalou cirkusantkou. Oženil sa s ňou až po tom, ako jeho strýko zrušil zákon, ktorý zakazoval senátorom brať si za manželky ženy s nízkym pôvodom.

Úryvok z textu:
<p> <strong>1 CISÁR JUSTINIÁN <br /> </strong></p> <p> Cisár Justinián sa narodil 11. mája 483 a zomrel 13. novembra 565. Na trón nastúpil 1. augusta 527 v Konstantinopole, nevládol však sám, bol spoluvládcom strýka Justína, ktorý ho adoptoval. V roku 528 začal vládnuť so svojou manželkou Theodorou, bývalou cirkusantkou. Oženil sa s ňou až po tom, ako jeho strýko zrušil zákon, ktorý zakazoval senátorom brať si za manželky ženy s nízkym pôvodom.</p> <p> Cisár Justinián od začiatku svoje
Autor: JUDr. Viktor Pančišin
Univerzita: UPJŠ Košice
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Rímsky štát si musel, podobne asi ako každá vtedajšia civilizácia, vytvoriť určitý systém prostredníctvom, ktorého by vedel regulovať deliktuálne a vôbec akékoľvek protiprávne správanie sa členov jeho spoločnosti, ktorým určitým spôsobom zasahovali alebo obmedzovali subjektívne práva rímskych občanov. Týmito nástrojmi boli tresty vymáhane prostredníctvom žalôb - actiones. Konkrétne pri obmedzení vlastníctva formou krádeže mal oprávnený podľa ustanovení rímskeho práva viacero možností ako dosiahnuť nápravy tohto stavu. Cieľom príspevku bude preto bližšie oboznámenie sa so žalobami uplatňujúcimi ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
<p> <strong>1 ÚVOD</strong></p> <p> Na úvod je potrebné poznamenať, že žaloby sa vo všeobecnosti, resp. v rámci rímskeho práva diferencovali na dve základné skupiny a to na actio in rem a actio in personam, čiže na žaloby vecné a osobné. Už z ich názvu je zrejmé, že vecné smerovali na ochranu vecných (absolútnych) práv a osobné spravidla chránili relatívne subjektívne práva.</p> <p> V najstaršej dobe sa takéto delenie ale nerozlišovalo a žaloba sa ako pojem ale ani v praxi ešte nepoužíva
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá dvomi protichodnými názormi Najvyššieho súdu SR na možnosť spáchania majetkového trestného činu na viacerých osobách.

Sprievodný text: V mo­jom prís­pev­ku sú uve­de­né dva od­liš­né ná­zo­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­ré sa tý­ka­jú mož­nos­ti spá­chania ma­jet­ko­vé­ho tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia pod­ľa § 138 písm. j Tr. zá­ko­na, te­da na via­ce­rých oso­bách. Pre lep­šiu preh­ľad­nosť ne­bu­dem uve­rej­ňo­vať oba ná­zo­ry v pl­nom zne­ní, ale po­kú­sim sa uro­biť krát­ky re­šerš tých­to proti­chod­ných ná­zo­rov NS SR.

Úryvok z textu:
<p> Je mož­né spá­chať ma­jet­ko­vý trest­ný čin na via­ce­rých oso­bách? Proti­chod­né ná­zo­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR<br /> <br /> V mo­jom prís­pev­ku sú uve­de­né dva od­liš­né ná­zo­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­ré sa tý­ka­jú mož­nos­ti spá­chania ma­jet­ko­vé­ho tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia pod­ľa § 138 písm. j Tr. zá­ko­na, te­da na via­ce­rých oso­bách. Pre lep­šiu preh­ľad­nosť ne­bu­dem uve­rej­ňo­vať oba ná­zo­ry v pl­nom zne­ní, ale po­kú­sim sa uro
Autor: JUDr. Tibor Timár
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa pokúsil urobiť pohľad na úskalia skutkovej podstaty trestného činu krádeže v jej základnej skutkovej podstate § 212 ods.2 písm. f) Trestného zákona, resp. v širšom kontexte § 212 ods.2 Trestného zákona, a súčasne pohľad na interpretačné výkladové pravidlá všeobecnej časti Trestného zákona § 128 ods.5 Trestného zákona a § 125 ods.2 Trestného zákona. Výklad predmetných noriem je vykonaný v obsahu článku vo svetle právneho ponímania autora ako obhajcu

Sprievodný text: Člá­nok sa po­kú­sil uro­biť poh­ľad na ús­ka­lia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že v jej zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te § 212 ods.2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na, resp. v šir­šom kon­texte § 212 ods.2 Tres­tné­ho zá­ko­na, a sú­čas­ne poh­ľad na inter­pre­tač­né vý­kla­do­vé pra­vid­lá všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na § 128 ods.5 Tres­tné­ho zá­ko­na a § 125 ods.2 Tres­tné­ho zá­ko­na. Vý­klad pred­met­ných no­riem je vy­ko­na­ný v ob­sa­hu člán­ku vo svet­le práv­ne­ho po­ní­ma­nia auto­ra ako ob­haj­cu Vlas­tníc­tvo, vlas­tníc­ke prá­va a ich ochra­na je v prie­re­ze vý­vo­ja spo­loč­nos­ti vý­znam­ným práv­nym in­šti­tú­tom, kto­ré­mu sa v ne­ma­lej mie­re ve­no­va­la a aj v sú­čas­nos­ti ve­nu­je zvý­še­ná po­zor­nosť laic­kej a od­bor­nej ve­rej­nos­ti. Svo­ju pod­sta­tu na­do­bud­lo vlas­tníc­ke prá­vo už v sta­ro­ve­kých práv­nych sys­té­moch, pri­čom vr­chol práv­nej re­ne­san­cie pri­nie­slo rím­ske prá­vo a je­ho práv­ne in­šti­tú­ty a nás­led­ne v No­vo­ve­ku euro­pei­zá­cia rím­ske­ho práv­ne­ho sys­té­mu. Sú­čas­ne s vý­vo­jom jed­not­li­vých práv­nych in­šti­tú­tov vec­né­ho prá­va a zá­väz­ko­vé­ho prá­va, kto­ré sú bu­do­va­né na prin­cí­poch vlas­tníc­ke­ho prá­va, sa práv­ny sys­tém a sub­jek­ty ma­jú­ce moc ho ov­plyv­niť, sna­ži­li za­viesť pri­már­ne pros­tried­ky ochra­ny vlas­tníc­ke­ho prá­va, kto­ré by slú­ži­li ako ele­men­ty ochra­ny jed­not­li­vých zlo­žiek vlas­tníc­tva.

Úryvok z textu:
<p> 1. Úvod<br /> Člá­nok sa po­kú­sil uro­biť poh­ľad na ús­ka­lia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že v jej zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te § 212 ods.2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na, resp. v šir­šom kon­texte § 212 ods.2 Tres­tné­ho zá­ko­na, a sú­čas­ne poh­ľad na inter­pre­tač­né vý­kla­do­vé pra­vid­lá všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na § 128 ods.5 Tres­tné­ho zá­ko­na a § 125 ods.2 Tres­tné­ho zá­ko­na. Vý­klad pred­met­ných no­riem je vy­ko­na­ný v ob­sa­hu člá
Autor: JUDr. Vladimír Bachleda
Udalosť: Magister Officiorum
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá osobitným druhom recidívy, ktorú nazýva deliktuálnou recidívou. Tento jav demonštruje na vybraných skutkových podstatách trestných činov, ktorých spoločným znakom je, že obsahujú zákonný znak skutkovej podstaty v podobe predchádzajúceho postihu za správny delikt. V závere článku sa autor stručne venuje porovnaniu právnej úpravy centrálnej evidencie priestupkov v Čechách a na Slovensku.

Úryvok z textu:
<p class="Bodytext20" style="margin: 0cm 0cm 3pt; text-align: justify; text-indent: 0cm; line-height: 10.3pt; background: transparent; font-size: 8pt; font-family: &quot;Segoe UI&quot;, serif; color: rgb(0, 0, 0);"> <span class="Bodytext2Bold" style="position: relative; top: 0pt; letter-spacing: 0pt; background-image: initial; background-position: initial; background-size: initial; background-repeat: initial; background-attachment: initial; background-origin: initial; background-clip: initial;
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Udalosť: Magister Officiorum
Abstrakt: V nasledujúcom článku sa autor zoberá vecnou príslušnosťou policajtov pri vykonávaní obhliadky miesta činu a predovšetkým problematikou vydávania nadväzujúceho uznesenia o začatí trestného stíhania v prípadoch, keď úkonmi trestného konania, vykonanými po obhliadke miesta činu, vyjdú najavo nové skutočnosti odôvodňujúce stratu vecnej príslušnosti policajta, ktorý obhliadku miesta činu vykonal, resp. začal vykonávať.

Úryvok z textu:
<p> V&nbsp; trestnoprávnej praxi pomerne často nastávajú situácie, kedy poverený príslušník Policajného zboru vykoná obhliadku miesta činu ku skutku, o ktorom sa dôvodne domnieva, že na konanie o ňom je z hľadiska právnej kvalifikácie skutku vecne príslušný, avšak až po vykonaní obhliadky miesta činu a realizáciou nadväzujúcich úkonov trestného konania vyjdú najavo skutočnosti odôvodňujúce stratu jeho vecnej príslušnosti. Najtypickejším trestným činom v zmysle predchádzajúcej vety je trestný č
MENU