Nájdené právne články pre výraz: krádež

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 112

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1297 dokumentov
503 dokumentov
6990 dokumentov
72 dokumentov
111 dokumentov
89 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Ing. Barbora Drugdová PhD.
Univerzita: Ekonomická univerzita v Bratislave
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Kľúčové slová: poisťovací podvodživotné poistenieneživotné poistenie
Abstrakt: Autorka sa v príspevku zaoberá kriminalitou v oblasti poistných podvodov v životnom a neživotnom poistení v Slovenskej republike. Vymedzuje pojem poistný podvod v slovenskej a zahraničnej literatúre. Klasifikuje poistné podvody a dôvody ich vzniku. Poukazuje na spoločenské dopady poistných podvodov a analyzuje poistné podvody v komerčnej poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s..

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Poisťovníctvo prechádza v Slovenskej republike, ale i vo svete dynamickým vývojom a preto všetci účastníci poistného trhu, komerčné poisťovne, fyzické aj právnické osoby, štát a zahraničie sa musia stále prispôsobovať meniacej sa legislatíve a meniacim sa požiadavkám doby. V súvislosti so vstupom do Európskej únie boli prijaté viaceré legislatívne zmeny v oblasti komerčného poisťovníctva, ktoré sa dotýkali životného aj neživotného poistenia. Od 1.1. 2008 vstúpil v platnosť zákon č
Autor: prof. JUDr. Jozef Madliak CSc,
Univerzita: UPJŠ Košice
Abstrakt: Základom trestnej zodpovednosti podľa platného slovenského práva je spáchanie trestného činu a táto vzniká konaním trestne zodpovedného subjektu, ktorý ohrozil alebo porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Trestným činom je podľa § 8 Tr. zák. protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak.

Úryvok z textu:
Základom trestnej zodpovednosti podľa platného slovenského práva je spáchanie trestného činu a táto vzniká konaním trestne zodpovedného subjektu, ktorý ohrozil alebo porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Trestným činom je podľa § 8 Tr. zák. protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak. Definícia trestného činu, ako ju obsahuje § 8 Tr. zák. je výsledkom dlhodobého vývoja vedy trestného práva, pričom počas vývoja trestného práva hmotnéh
Autor: JUDr. Radovan Blažek PhD
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zameriava na niektoré aplikačné problémy vznikajúce pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho vyplývajúce nesprávne ukladania trestov, ktoré nie vždy spĺňajú zákonné predpoklady spravodlivého trestu. Autora sa zamýšľa nad tým, či zákonodarca dostatočne dokázal predvídať niektoré situácie a či súčasný trend pri ukladaní trestov za použitia sprísňujúcich ustanovení cez pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, je ten, ktorý si želal zákonodarca.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pri rekodifikácií trestných kódexov sa do Trestného zákona[2] zaviedol explicitný výpočet tzv. poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 TZ), ktoré boli v predchádzajúcej právnej úprave uvedené v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. účinnom do 31.12.2005[3] vymenované len demonštratívne.[4] Predchádzajúci TZ/1961 takisto neobsahoval žiadne explicitné ustanovenia, ako sa má súd pri existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s nimi vysporiadať. V zásade na ne mal len pri
Autor: JUDr. Katarína Kupková
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autori sa v príspevku venujú novelizácii zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov v súvislosti s prijatím zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, a to konkrétnymi zmenami príslušných ustanovení v Trestnom poriadku. Autori taktiež poukazujú na problematiku aplikácie novelizovaných ustanovení Trestného poriadku v praxi.

Úryvok z textu:
ÚVOD Od 01. januára 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (ďalej iba zákon o obetiach TČ). V súvislosti s prijatím tohto zákona nastalo niekoľko zmien, resp. novelizácií v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestnom poriadku (ďalej iba Trestný poriadok). Zákonom o obetiach TČ sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 a smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004. Tento zákon upravuje najmä vymedzenie pr
Autor: doc. JUDr. Branislav Fábry PhD.
Univerzita: Projustice
Abstrakt: Je všeobecne uznávaným tvrdením, že liberáli chceli „slabý štát". Typickým predstaviteľom bol F. A. v. Hayek, ktorý tvrdil, že úlohou štátu je vytvárať len akýsi rámec, v ktorom môžu jednotlivci úspešne sledovať svoje záujmy. (1) Je tiež veľmi dobre známym faktom, že mnohí komunisti chceli odstrániť štát úplne. Dokonca sa prezentovali tvrdením, že štát možno odstrániť zosilňovaním jeho represívnej funkcie. Na základe uvedeného sa núka otázka: Sú liberáli iba „rozriedení“ komunisti, ktorí nedokážu doviesť veci do konca?

Úryvok z textu:
Je všeobecne uznávaným tvrdením, že liberáli chceli „slabý štát". Typickým predstaviteľom bol F. A. v. Hayek, ktorý tvrdil, že úlohou štátu je vytvárať len akýsi rámec, v ktorom môžu jednotlivci úspešne sledovať svoje záujmy. (1) Je tiež veľmi dobre známym faktom, že mnohí komunisti chceli odstrániť štát úplne. Dokonca sa prezentovali tvrdením, že štát možno odstrániť zosilňovaním jeho represívnej funkcie. Na základe uvedeného sa núka otázka: Sú liberáli iba „rozriedení“ komunisti, ktorí nedo
Autor: prof. JUDr. Soňa Košičiarová PhD.
Univerzita: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Cieľom referátu je opísať obsah princípu ultima ratio v oblasti správneho trestania na Slovensku, rovnako ak v oblasti trestného práva a analyzovať niektoré z problémov týkajúcich sa aplikácie tohto princípu ústavnými súdmi, všeobecnými súdmi a správnymi orgánmi.

Úryvok z textu:
1 ÚSTAVNOPRÁVNE A ZÁKONNÉ VÝCHODISKÁ PRINCÍPU SUBSIDIARITY TRESTNÉHO POSTIHU Princíp subsidiarity trestného postihu vo verejnom práve vyjadruje požiadavku obmedziť trestanie (sankcionovanie) na prípady, keď je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou škodlivosťou protiprávneho správania. Uvedené sa uplatňuje tak pri postihu osôb za trestné činy, ako aj pri postihu osôb za správne delikty. Jeho existencia sa odvodzuje z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej
Autor: JUDr. Vladimír Žitník
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Účelom každého právneho poriadku je regulovať správanie ľudí v rámci spoločnosti. Inštitút zodpovednosti za škodu k naplneniu tohto účelu významne prispieva. porušenie právnej povinnosti je vnímané ako spoločensky nežiaduci jav. Ak vznikne v jeho dôsledku škoda na majetku, zdraví či životnom prostredí, jedná sa o ujmy, ktoré sa dotýkajú nielen jednotlivcov, ale aj celej spoločnosti. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité protiprávnym konaním a vzniku škôd predovšetkým predchádzať. Hoci prevencia, ako súhrn činností, práva povinností, ktoré sú zamerané na predchádzanie ohrozeniu alebo porušeniu právo ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. HISTORICKÉ ASPEKTY ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU UJMU Najstaršia úprava následkov porušenia právnej povinnosti zásahom do cudzej právnej sféry v rímskom práve sa objavila už v Zákone dvanástich tabúľ (Lex duodecim tabularum, 450 pred n.l. ) a spočívala v podrobenie osoby škodcu pod moc poškodeného prostredníctvom svojpomoci formou súkromnej pomsty či odvety (tanier) namierené proti osobe páchateľa. Súkromná pomsta mala teda povahu osobného ručenia. V stredovekom uhorskom štáte, zvlášť v jeho
Autor: JUDr. Matúš Harkabus
Univerzita: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Autor sa v príspevku stručne zaoberá základnou charakteristikou princípu zákazu donucovania k sebaobviňovaniu a jeho často nesprávnou aplikáciou na prípady, keď páchateľ trestného činu oznámi vymyslený trestný čin, v dôsledku ktorého malo dôjsť k strate dôkazov použiteľných proti nemu.

Úryvok z textu:
Pri trestnom stíhaní a vyšetrovaní ekonomickej trestnej činnosti, najmä trestnej činnosti v daňovej oblasti, sa orgány činné v trestnom konaní často stretávajú s konaním podozrivých a obvinených osôb, ktorým sa snažia zatajiť existenciu dôkazov, najmä účtovných dokladov, väčšinou fingovaním ich straty alebo odcudzenia. Účtovná dokumentácia daňového subjektu predstavuje väčšinou jeden z kľúčových dôkazov voči páchateľovi daňového alebo iného hospodárskeho trestného činu. Konanie, ktorým sa
Autor: JUDr. Ondrej Repa PhD.
Univerzita: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Prostredníctvom zákona č. 313/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), bolo s účinnosťou od 01.11.2011 výrazne obmenené doterajšie ustanovenie § 289 Trestného zákona.

Úryvok z textu:
1. Súčasná právna úprava trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona        Prostredníctvom zákona č. 313/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), bolo s účinnosťou od 01.11.2011 výrazne obmenené doterajšie ustanovenie § 289 Trestného zákona.[1] Trestný čin
Autor: Mgr. Jana Kováčiková PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka sa v aktuálnom príspevku venuje problematike kolízie dvoch významných práv, v kontexte klasickej rímskej jurisprudencie i rímskeho práva justiniánskeho obdobia: a to vlastníckeho práva ako priameho, absolútneho, úplného a výlučného právneho panstva nad hmotnou vecou a práva ukladateľa na vrátenie deponovanej veci. Vychádza pritom z viacerých fragmentov, zachytených v treťom titule šestnástej knihy Digest, ktorý nesie názov Depositi vel contra (O žalobe z úschovy a protižalobe), najmä z názorov právnika Claudia Tryphonina, prezentovaných v D. 16, 3, 31, 1. Na pozadí viacerých menej znám ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Je všeobecne známym faktom, že Rimania pristupovali k definovaniu právnych inštitútov len sporadicky, vlastníctvo (i kontrakt úschovy) nevynímajúc.2 Rímska právna veda nám však zanechala určitý spôsob myslenia, ku ktorému stredovekí a novovekí právnici pridali všeobecné pojmy a legálne definície. Peter Blaho nám ponúka nasledovnú definíciu rímskeho vlastníctva, akcentujúcu hospodárske a ekonomické vzťahy s vlastníctvom súvisiace: „rímskym právnym poriadkom vlastníckou žalobou zabe
MENU