Nájdené právne články pre výraz: náhradné výživné
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 9
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
61 dokumentov
2 dokumenty
14 dokumentov
701 dokumentov
1 dokument
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: JUDr. Veronika Bačíková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Náhradné výživné je inštitút, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje výživa nezaopatrenému dieťaťu, ktoré má na náhradné výživné nárok. Zákon o rodine problematiku náhradného výživného upravuje len okrajovo a odkazuje na osobitný predpis. Týmto predpisom je zákon o náhradnom výživnom, ktorý prešiel niekoľkými legislatívnymi zmenami účinnými od januára 2020, a to najmä v otázke poskytovania a vymáhania náhradného výživného. Príspevok je zameraný na jednotlivé zmeny v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Začiatkom roka 2020 nadobudli účinnosť novely viacerých zákonov, ktoré priniesli zmeny najmä v sociálnej oblasti. Tieto zmeny sa týkajú napríklad zvýšenia súm rodičovského príspevku, prídavku na dieťa či príplatku k prídavku na dieťa, príspevku na starostlivosť o dieťa a v neposlednom rade problematiky náhradného výživného. Jedným z týchto zákonov je od 1. januára 2020 účinný zákon č. 420/2019 Z. z., ktorým sa m
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Bc. Peter Martinkovič
Zdroj: Učená právnická spoločnosť -
Abstrakt: Tento článok sa bude snažiť reflektovať práve tú stránku veci, ktorá nenašla oporu v teórii danej problematiky, ba čo viac, uvažovanie polície a ich postup nebol úplne v súlade s platným právom ako ani s kľúčovou judikatúrou. Cieľom príspevku však nie je vyjadriť kritiku, ale poukázať na problematiku zanedbania povinnej výživy voči plnoletým deťom vychádzajúc z môjho právneho názoru a z komparácie teórie a praxe a poskytnúť tak transparentnejší a praktickejší prehľad v širšom rozpätí než aké garantujú relevantné právne predpisy, ako aj ponúknuť možné smerovanie de lege ferenda.
Úryvok z textu: - Úvod V súčasnej dobe možno skonštatovať, že problematika zanedbania povinnej výživy vo vzťahu rodiča voči dieťaťu je pomerne rozpracovaná a ľahko dostupná laickej verejnosti, nie len v rámci odborných publikácií erudovaných odborníkov, ale aj prehľadne zosumarizovaných informácií v rámci rôznych diskusných fór, ktoré častokrát reflektujú okrem dialógu medzi právnikom a verejnosťou aj praktické poznatky a skúsenosti dotknutých danou problematikou. Bez ohľadu na to, kto koľko dôveryho
-
Súvisiace predpisy:
- 140/1961 - Trestný zákon účinný od 01.07.2005 do 31.12.2005
- 201/2008 - Zákon o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.
- 300/2005 - Trestný zákon
- 36/2005 - Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
-
Autor: Bc. Peter Martinkovič
Zdroj: Učená právnická spoločnosť -
Abstrakt: Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom podľa Zákona o rodine rozhodne nie je jediným druhom vyživovacej povinnosti, aj keď v rodinnoprávnych veciach predstavuje jedno z najfrekventovanejšie upravovaných práv na čas po rozvode. Toto však platí výlučne v súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa, kedy súd ex offo priamo v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Úryvok z textu: - ÚVOD V súčasnej dobe možno skonštatovať, že problematika zanedbania povinnej výživy vo vzťahu rodiča voči dieťaťu je pomerne rozpracovaná a ľahko dostupná laickej verejnosti, nie len v rámci odborných publikácií erudovaných odborníkov, ale aj prehľadne zosumarizovaných informácií v rámci rôznych diskusných fór, ktoré častokrát reflektujú okrem dialógu medzi právnikom a verejnosťou aj praktické poznatky a skúsenosti dotknutých danou problematikou. Bez ohľadu na to, kto koľko dôveryhodnosti
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Nina Vančíková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Autorka sa vo svojom príspevku venuje trestnoprávnemu postihu trestného činu zanedbania povinnej výživy. Na príkladoch rozhodnutí jednotlivých súdov poukazuje na niektoré aplikačné problémy, s ktorými sa stretávajú pri svojej činnosti orgány činné v trestnom konaní a súdy a načrtáva možnosti ich riešenia.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Pri všetkej starostlivosti našej spoločnosti o dieťa a osoby odkázané na pomoc treba vyžadovať aj od každého jednotlivca, aby riadne plnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného1. Preto, že každý, komu zákon káže vyživovať alebo zaopatrovať iného je povinný tak učiniť, bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu rozhodnutia súdu. Zákon samozrejme pripúšťa i výnimky z tejto povinnosti, ktoré si dovolím dať do pozornosti v nasledujúcom texte. Zákonodarca v ustanove
-
Autor: JUDr. Natália Richterová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Rodina je zväzok muža a ženy a ich slobodných detí, založený na biologickom základe, ktorý je charakterizovaný rysom trvalého spolužitia. Je teda inštitúciou zabezpečujúcou predovšetkým trvanie ľudského rodu. Jej podstatou je biologický pokrvný zväzok rodiča a dieťaťa, teda plní funkciu reprodukčnú, ako funkciu historicky najstaršiu. Vzniká splodením a narodením a vytvára a reguluje príbuzenské vzťahy. Pokračovaním tejto funkcie sa stáva funkcia výchovná, vzdelávacia, ako aj zdravotná. Treťou funkciou rodiny je funkcia zabezpečovacia – ekonomická. Ide o funkciu, ktorá už nemá len historický vý ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Rodina podľa teórie práva je produktom spoločnosti, adaptuje sa na spoločenské zmeny, ale súčasne spoluvytvára, stimuluje, komplikuje, či brzdí jej rozvoj. Všetky zásadné problémy súčasnej rodiny sa premietajú do celospoločenských súvislostí a zároveň celospoločenské problémy sa priamo či nepriamo dotýkajú rodiny. Rodina stojí na troch základných funkciách, ktoré regulujú manželské a rodinné vzťahy. Ide predovšetkým o funkciu biologickú (reprodukčnú), výchovnú a zabezpečovaciu (ekonomickú).
-
Autor: JUDr. Veronika Bačíková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Zákon o rodine upravuje rôzne druhy výživného a foriem jeho poskytovania. Návrh nového Občianskeho zákonníka prichádza s ustanovením, v zmysle ktorého určuje ďalší subjekt povinný poskytovať príspevok na výživné. Týmto subjektom je škodca, ktorý je v prípade, že došlo k usmrteniu osoby povinnej poskytovať výživné zodpovedný za pohľadávky pozostalých voči zomrelému týkajúce sa platenia výživného. V príspevku sa venujeme forme a výške príspevku na výživu pre pozostalých v súčasnosti platnom Občianskom zákonníku a zneniu v navrhovanej novele Občianskeho zákonníka.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Inštitút výživného, jeho druhy a rozsah výživného vo všeobecnosti upravuje predovšetkým zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Ten rozlišuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, vyživovaciu povinnosť detí k rodičom, vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými, vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. Problematikou výživného sa zaoberajú aj ďalšie pr
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Ing. Branislav Cepek PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť -
Abstrakt: Predmetný článok bližšie analyzuje proces nakladania s informáciami pri výkone exekútorskej činnosti v rámci jednotlivých vybraných režimoch a to pri požičiavaní exekučných spisoch, nazeraní do spisov, pri odpisoch a potvrdeniach z exekučných spisov, s akcentom na charakteristiku výnimiek z povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú formulované v prevažnej miere vo vzťahu k určitým subjektom a zároveň s určením cieľu, na ktorý je exekútor oprávnený tomuto subjektu chránenú skutočnosť sprístupniť.
Úryvok z textu: - Súdny exekútor je súčasťou súdnejmoci a pri výkone svojich právomocí v rámci exekučnejčinnosti prichádza do kontaktu s celým radom informácií, ktoré nie sú bežne prístupné (údaje o osobných a majetkových pomeroch povinného a tretích osôb, skutočnosti potenciálne tvoriace predmet obchodného, daňového, či iného tajomstva a pod.) a ktorých zachovanie neprístupnosti je voprávnenom záujme dotknutých osôb. To isté platí pri výkone ďalšejčinnosti exekútora[2] a pri činnosti exekútora vorgánoch Slove
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Elena Júdová PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK -
Abstrakt: Aplikácia nariadení Európskeho spoločenstva upravujúcich právomoc súdov členských štátov vo veciach s cezhraničným dopadom okrem iného závisí aj od naplnenia tzv. personálno-teritoriálnych kritérií. Predmetný článok sa zameriava na analýzu podmienok aplikácie nariadenia (ES) č. 44/2001, nariadenie (ES) č. 2201/2003 a nariadenie (ES) č. 4/2009 z pohľadu Slovenskej republiky.
Úryvok z textu: - Od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie I. mája 2004 sa i na území SR uplatňujú nariadenia Európskeho spoločenstva,[1] ktoré upravujú právomoc súdov členských štátov v cezhraničných veciach. Do dnešnej doby boli prijaté tri takéto nariadenia: Nariadenie Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, tzv. Brusel I. (ďalej len „Nariadenie Brusel I."), Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o&nbs
-
Autor: JUDr. Elena Júdová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Vstup do Európskej únie ovplyvnil celý právny poriadok Slovenskej republiky, vrátane medzinárodného práva súkromného. V okamihu vstupu, 1. mája 2004 začali na území Slovenskej republiky platiť právne akty vtedy Európskeho spoločenstva. V oblasti cezhraničných právnych vzťahov t.j. právnych vzťahov ktoré svojim určitým prvkom majú vzťah k viac ako jednému právnemu poriadku, to bolo najmä Nariadenie (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, Nariadenie (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní, Nariadenie (ES) č. 1347/2000 o právomoci a uznávaní ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Vstup do Európskej únie ovplyvnil celý právny poriadok Slovenskej republiky, vrátane medzinárodného práva súkromného. V okamihu vstupu, 1. mája 2004 začali na území Slovenskej republiky platiť právne akty vtedy Európskeho spoločenstva. V oblasti cezhraničných právnych vzťahov t.j. právnych vzťahov ktoré svojim určitým prvkom majú vzťah k viac ako jednému právnemu poriadku, to bolo najmä Nariadenie (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných
- Súvisiace predpisy: