Nájdené právne články pre výraz: nárok na náhradu škody

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 171

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

4049 dokumentov
1861 dokumentov
26737 dokumentov
234 dokumentov
160 dokumentov
50 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Eva Sihelniková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa označenie strany. Ustanovenie § 10 ods. 11 Trestného poriadku vymedzuje, že stranou sa rozumie ten, proti k ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa ozna
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa na podklade konkrétnej trestnej veci zaoberá postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo veciach, v ktorých splýva postavenie obvineného a poškodeného v jednej osobe v tej istej trestnej veci.

Úryvok z textu:
Úče­lom toh­to prís­pev­ku je pri­po­me­núť na kon­krét­nej tres­tnej ve­ci prí­pa­dy, v kto­rých je ur­či­tá oso­ba ob­vi­ne­ná zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, av­šak v tej is­tej tres­tnej ve­ci vy­stu­pu­je fak­tic­ky (ma­te­riál­ne) aj ako poš­ko­de­ná oso­ba (či sve­dok). Ide o špe­ci­fic­ké prí­pa­dy, v kto­rých jed­na a tá is­tá oso­ba má v tej is­tej tres­tnej ve­ci for­mál­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho (bo­lo jej vzne­se­né ob­vi­ne­nie), av­šak fak­tic­ky aj pos­t
Autor: Doc. JUDr. Yvetta Turayová CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka príspevku poukazuje na spoločné a rozdielne prvky vnímania obete (poškodeného) z pohľadu kriminológie a trestného práva. Pozitívne hodnotí prijatie zákona o obetiach trestných činov. Víta tendenciu smerovania trestnej politiky nášho štátu v duchu myšlienok restoratívnej justície.

Úryvok z textu:
ÚVOD Myšlienka, že každý z nás sa môže za určitých okolností stať páchateľom trestného činu, je všeobecne známa. Táto konštatácia možno ešte reálnejšie platí vo vzťahu k obeti resp. poškodenému trestným činom. Nikto z nás nie je imúnny voči situácii, kedy sa môže ocitnúť v pozícii obete. Niektorí jedinci alebo skupiny ľudí majú k tomu, stať sa obeťou trestného činu, väčší alebo naopak minimálny predpoklad v závislosti od viacerých faktorov (vek, pohlavie, povahové vlastnosti, vzdelani
Autor: JUDr. Peter Lukáčka PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá problematikou nároku zo zodpovednosti za škodu vo vzťahu k nárokom zo zodpovednosti za vady diela, s osobitným zreteľom na aplikačné problémy pri uplatňovaní oboch skupín nárokov. Autor polemizuje nad možnosťami výkladu ustanovenia, ktoré vymedzuje primeranú zľavu z ceny diela v korelácii ku konzumpčným účinkom uplatnenia tohto nároku vo vzťahu k nároku na náhradu škody.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zmluva o dielo predstavuje jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov, ktorý sa v praxi využíva pri úprave obchodných záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi na území slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že najčastejší predmet sporov v tejto oblasti vzniká najmä v otázkach, či realizáciou diela došlo k naplneniu danej zmluvy o dielo, je potrebné sa venovať jednak problematike vymedzenia vád diela, ale rovnako aj ďalšiemu postupu v procese uplatňovania jednotlivých nár
Autor: JUDr. Lukáš Michaľov PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá trestom prepadnutia majetku, podmienkam jeho ukladania a obsahu v kontexte práva poškodeného domôcť sa náhrady škody v trestnom konaní. Cieľom prezentovaného príspevku je poukázať na často nevýhodné postavenie poškodeného v trestnom konaní pri výkone trestu prepadnutia majetku prostredníctvom konkurzného konania.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Aj v trestnom konaní vystupujú subjekty uplatňujúce si svoje nároky. Jedným zo subjektov trestného konania je poškodený trestným činom, ktorého primárnym záujmom je dopracovať sa k uspokojeniu jeho nároku na náhradu škody. Dosiahnutie uspokojenia a reálnej náhrady škody je v aplikačnej praxi mnohokrát pomerne náročné, nielen z dôvodu preukazovania dôvodnosti a výšky nároku poškodeného, alebo možnosti odkázať poškodeného s jeho nárokom na civilný proces, ale aj z dôvodu konštrukcie
Autor: JUDr. Natália Hangáčová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V súčasnosti bola v podmienkach Slovenskej republiky prijatá nová právna úprava - zákon č.274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2018. Predmetná právna úprava má poskytovať väčšiu ochranu a podporu obetiam trestných činov. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších právnych predpisov poskytoval a poskytuje ochranu obetiam trestných činov iba v priebehu trestného konania, neskôr boli obete trestných činov odkázané na pomoc svojho okolia, ktoré vo všeobecnosti nevie akým spôsobom na vzniknutú sit ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD: Tak ako každý trestný čin má svojho páchateľa, má väčšina trestných činov aj svoju obeť (resp. obete) snáď až na výnimky, ktoré tvoria tzv. victim-less trestné činy.1 Naopak obeťami ekonomickej trestnej činnosti, najmä daňových trestných činov nie sú individuálne osoby ale spoločnosť ako celok. Pri cezhraničnej daňovej trestnej činnosti sú obeťami trestných činov obyvatelia celej Európskej únie, nakoľko konkrétne pri podvodoch spojených s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len “DPH
Autor: Mgr. Petra Žárská LLM.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorky sa vo svojom príspevku venujú otázkam ochrany autorských diel, ktoré sú neoprávnené zverejnené a rozmnožované v online prostredí. Vo svojom diele predstavujú možnosti efektívnej ochrany autorských práv autorov takýchto diel, prostredníctvom právnej analýzy žalôb zabezpečujúcich ochranu hmotnoprávnych nárokov autora zakotvených v zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Prevalencia ich analýzy je zameraná na otázku vhodnosti a efektívnosti aplikácie skúmaných žalôb v súvislosti s protiprávnym obsahom nachádzajúcim sa v online prostredí, pričom autorky zdrojový materiál svojho príspevku ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právnymi prostriedkami ochrany pri porušení akýchkoľvek práv v slovenskej legislatíve sú vo všeobecnosti predžalobné výzvy, neodkladné opatrenia, zabezpečenie dôkazného prostriedku a žaloby. Pri porušovaní autorských práv existuje určitá logická a časová následnosť použitia prostriedkov právnej ochrany. Z praktických pracovných skúsenosti autoriek a s konzultácií nimi vedenými s odborníkmi z praxe za účelom stanovenia štandardného postupu pri porušovaní nielen autorských práv a
Autor: prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V predkladanom príspevku jeho autori na teoretickej báze porovnávajú pojmy škoda, následok a účinok ako súčasť objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Následne sa venujú pojmu poškodený a jeho postaveniu pri dokazovaní tzv. ekonomickej kriminality. Dochádzajú k záveru, že v praxi pribúda prípadov, kedy v priebehu trestného konania dochádza k zmenám postavenia poškodeného vzhľadom na nejednotný výklad pojmov škoda a poškodený.

Úryvok z textu:
I. Úvod Niektoré právne úvahy, ktoré sa vzťahujú v teoretickej alebo v praktickej rovine k takým východiskovým pojmom ako je škoda, následok, účinok, či poškodený ekonomickou kriminalitou možno odvíjať od viacerých ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.[2]Prioritným pojmom je poškodený tak, ako je definovaný v § 46 ods. 1 a 3 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanoveniapoškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsoben
Autor: prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: V predmetnom príspevku sa jeho autori zameriavajú na procesné aspekty úpadkových deliktov, predovšetkým na znalecké dokazovanie z odborov Ekonómia a manažment, Písmoznalectvo a Kriminalistika, grafická diagnostika. Autori dochádzajú k záveru, že predovšetkým v prípade konkurzu veľkých obchodných spoločností, u ktorých je účtovníctvo rozsiahle a kompletné, je z hľadiska aplikačnej praxe nevyhnutným predovšetkým znalecké dokazovanie z odboru Ekonómia a manažment a v prípade menších obchodných spoločností, u ktorých býva účtovníctvo nekompletné, nevyhnutným je znalecké dokazovanie aj z odborov Pí ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. Úvod Za úpadkové trestné činy považujeme tie, ktorých skutkové podstaty vymedzuje Trestný zákon, a nimi sú najmä trestné činy podvodného úpadku (§227), zavineného úpadku (§228), poškodzovania veriteľa (§ 239), zvýhodňovanie veriteľa (§ 240) a machinácie v súvislosti s konkurzným a vykonávacím konaním (§ 241). Skutkové podstaty všetkých týchto trestných činov sú zaradené medzi trestné činy proti majetku v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona. V podmienkach Slovenskej republi
Autor: doc. JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor sa zamýšľa nad tým, ako je z teoretického hľadiska vymedzený pojem poškodeného podľa Trestného poriadku, resp. osoba, ktorej bola spôsobená škoda v súlade s Trestným zákonom a či toto teoretické vymedzenie korešponduje s praxou a s tým, komu sa v trestnom konaní priznáva postavenie poškodeného.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD V praxi sa často stáva, že v trestnom konaní majú policajt, prokurátor i súd občas problémidentifikovať, komu priznať právo poškodeného a komu nie. Je to jednak z toho dôvodu, že Trestný zákon[2] aTrestný poriadok[3] neobsahujú dostatočne kompatibilné definície pojmov „škoda“ a „poškodený“, ale aj z toho dôvodu, že tieto definície sú v praxi vnímané rôzne a preto je niekedyprávo poškodeného priznávané aj tým osobám, ktoré by ho in
MENU