Nájdené právne články pre výraz: nárok na vydanie veci

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 4

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

73 dokumentov
42 dokumentov
247 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Mgr. Jana Kováčiková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Vlastníctvo bolo v Ríme základným stavebným kameňom práva a celej spoločnosti. Na dané pomery bolo ponímanie vlastníctva a vlastníckeho práva až neuveriteľne prepracované a vo svojej podstate predbehlo vlastnú dobu. Rímska koncepcia sa v značnej miere približovala tej dnešnej: vlastníctvo bolo chápané ako výlučné, všeobecné právne panstvo osoby nad hmotnou vecou. Bolo najkvalitnejším a najsilnejším vecným právom, čomu bola prispôsobená aj jeho ochrana. Za týmto účelom bol vytvorený dômyselný systém žalôb a interdiktov. Autorka sa vo svojom príspevku zameriava na jeden z prostriedkov ochrany vl ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD „ Vlastnictví se odlišuje od pouhého prechodné vlastnéného majetku tím, že se jedná o právo, které môže být vynuceno společností, poprípadé státem nebo na základé zvyku, konvence či zákona.“ Fundamentálnym predpokladom existencie vlastníckeho práva a jeho pokojného a nerušeného výkonu je existencia účinných ochranných mechanizmov, ktoré majú v prípade zásahu do nedotknuteľnosti vlastníctva zaistiť navrátenie do pôvodného stavu. Bez možnosti zabezpečiť vynútenie povinnosti všetký
Autor: JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zaoberá komplikáciami, ktoré môžu nastať pri aplikácií trestnoprocesných ustanovení v prípade, že sa má zaistiť vec patriaca právnickej osobe. V tejto súvislosti článok pojednáva aj o prehliadke iných priestorov a pozemkov ako osobitnom inštitúte zameranom na zaistení vecí dôležitých pre trestné konanie.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V súvislosti s prijatím nového zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.7.2016[1] sa upriamuje pozornosť odbornej i laickej verejnosti stále viac na tento inštitút a prijatie tohto zákona vyvolalo mnoho otázok, ako bude fungovať aplikácia tohto zákona a aké problémy sa môžu vyskytnúť v súvislosti s jeho prepojením na Trestný poriadok.[2] Asi každého zaujíma, či je táto právna úprava dostatočná a či b
Autor: JUDr. Jana Mitterpachová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Predmetom príspevku je vzťah inštitútu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody ako inštitútov nahrádzajúcich majetkovú ujmu poškodeného v obchodných záväzkových vzťahoch. Príspevok sa zameriava na vymedzenie pojmu bezdôvodného obohatenia so zameraním na jeho reparačnú funkciu, analýzu rozdielov medzi inštitútom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody vyplývajúcich z koncepcie ich úpravy ako inštitútov zameriavajúcich sa na náhradu majetkovej ujmy a ich vzájomný vzťah. Súčasťou príspevku je prehľad aktuálnych trendov a judikatúry zaoberajúcej sa vzájomným vzťahom týchto inštitútov a z toho vypl ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 NAHRADA MAJETKOVEJ UJMY AKO SPOLOČNÝ ZNAK NAHRADY ŠKODY A BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA „Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov a je teda samostatným zaväzovacím dôvodom.“1 Ide o mimozmluvný dôvod vzniku záväzkov, ktorý realizuje jednu zo zásad občianskeho práva - zákaz obohatiť sa na úkor iného. „Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká len v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah v ktorého rámci zvláštna právna norma ukladá osobitnú povinnosť, k
Autor: JUDr. Matej Smalík PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autori budú v rámci príspevku rozoberať vybrané trestné činy (najmä trestný čin podvodu, sprenevery a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla) v ich spojitosti so záväzkami vyplývajúcimi z porušenia súkromnoprávnych vzťahov. Autori sa zamýšľajú nad (pomerne) častou aplikáciou princípu ultima ratio zo strany orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k ochrane veriteľov zo súkromnoprávnych vzťahov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Princíp ultima ratio je v rámci slovenského právneho poriadku vyjadrený najmä v rámci princípu sekundárneho uplatnenia trestnej represie pri uplatňovaní a aplikácii noriem trestného práva hmotného a procesného. Okrem týchto odvetví je možné badať prvky uplatňovania princípu ultima ratio aj v rámci správneho trestania, kedy nemožno opomenúť prípadnú aplikáciu tohto princípu.[2] Princíp ultima ratio je vnímaný v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky širokospektrálne a takýto
MENU