Nájdené právne články pre výraz: nebezpečné prenasledovanie

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 16

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

46 dokumentov
29 dokumentov
336 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Mgr. Martin Daňko PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok autorov sa venuje problematike nebezpečného prenasledovania na internete, tzv. cyberstalkingu. Cyberstalking je pomerne novým a rozšíreným fenoménom s ktorým sa orgány činné v trestnom konaní a súdy stretávajú pomerne často. Kde je hranica priestupku a kedy je to už trestný čin? Akú intenzitu musí mať konanie páchateľa na to, aby sme stíhali konkrétnu osobu?

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Prudký rozvoj internetu a jeho rozšírenie nielen do domácností ale aj do prenosných zariadení (mobilný telefón, tablet a iné) spôsobil, že sú ľudia v zásade stále online. Komunikácia medzi dvomi osobami čím ďalej tým viac prebieha formou rôznych elektronických správ a sociálnych sietí. Tak ako množstvo iných vecí, tak aj takýto spôsob komunikácie má svoju odvrátenú stránku. Komunikácia prostredníctvom internetu môže byť zneužitá formou rôznych nevyžiadaných správ, obťažujúcich spr
Autor: JUDr. Alica Fedorová
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa podrobne zaoberá vzájomným pôsobením páchateľa a obete pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania a rozoberá jednotlivé formy stalkingu.

Úryvok z textu:
Úvod Cie­ľom toh­to člán­ku je ob­jas­niť vzá­jom­nú inter­ak­ciu pá­cha­te­ľa a obe­te tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia tak­zva­né­ho ,,stal­kin­gu“, všeo­bec­ne po­va­žo­va­né­ho za špe­ci­fic­kú va­rian­tu ná­si­lia, kto­ré­ho hlav­ným zna­kom je ob­se­sív­ne up­nu­tie sa zná­me­ho ale­bo nez­ná­me­ho pá­cha­te­ľa na ur­či­tú oso­bu, kto­rú nás­led­ne ob­ťa­žu­je a pre­ja­vu­je jej ne­vy­žia­da­nú a nech­ce­nú po­zor­nosť. Stal­king sa po­va­žu­je za re­la­tív­n
Autor: JUDr. Matej Izakovič
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá výkladom znakov skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák.

Úryvok z textu:
Aj na­priek sku­toč­nos­ti, že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a Tres­tné­ho zá­ko­na, nie je zvlášť no­vou (za­ve­de­ná bo­la do Tres­tné­ho zá­ko­na s účin­nos­ťou od 01.09.2011), vý­raz­nej­šie sa za­ča­la „ob­ja­vo­vať na scé­ne“ až v pos­led­nom ob­do­bí. V tej­to sú­vis­los­ti sa aj vzhľa­dom na ab­sen­ciu re­le­van­tnej ju­di­ka­tú­ry za­ča­li vy­sky­to­vať ap­li­kač­né prob­lé­my nie len v po­li­caj­nej praxi a to naj­mä v sú­v
Autor: doc. JUDr. Miloš Deset PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Kľúčové slová: stalkingnebezpečné prenasledovanieprenasledovanie obete
Abstrakt: Trestný čin nebezpečného prenasledovania má mimoriadne negatívne dopady na kvalitubežného života poškodeného (poškodenej), ale aj ďalších osôb – obetí, ktoré s poškodeným (poškodenou) žijú v spoločnej domácnosti. Dotknuté osoby sú zvyčajne konfrontované častými a hrubými telefonátmi, vulgárnymi správami, vyhrážkami a sledovaním zo strany páchateľov. Žijú v strachu o svoj život, zdravie či v obave zo spôsobenia inej ujmy. Pre dotknuté osoby takéto patologické správanie páchateľov znamená konfrontácie s veľmi ťažkými životnými situáciami, príspevok sa preto zaoberá charakteristikou daného činu z ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Ako stalking, t. j. nebezpečné prenasledovanie, sa v minulosti označovali situácie, keď dochádzalo k prenasledovaniu celebrít fanúšikmi trpiacimi psychickými poruchami. Postupne sa však tento termín rozšíril. Viacerí autori poukazujú na to, že v súčasnosti neexistuje jednotná definícia stalkingu, tento pojem by sa však dal definovať ako systematické excesívne obťažovanie inej osoby prejavmi nežiadúcej pozornosti podmienenej obdivom, nenávisťou či pomstou.[2] Výraznou charakteri
Autor: JUDr. Dominika Kučerová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zameriava na trestný čin nebezpečného prenasledovania, na jeho páchateľa ako i obeť. V prvej časti je definovaný trestný čin nebezpečného prenasledovania, spôsoby jeho páchania a vyšetrovania takéhoto skutku. V druhej časti sa príspevok venuje postaveniu obete tohto trestného činu pred účinnosťou zákona o obetiach trestných činov ako i po jeho účinnosti. V závere si načrtneme konkrétny prípad nebezpečného prenasledovania a možnosti ochrany obetí.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD V roku 1921 zverejnil francúzsky psychiater de Clérambault štúdiu o pacientovi, ktorý mal imaginárny milostný vzťah. Tento prípad považujú mnohí za prvú odbornú analýzu stalkera. Napriek tomu, že z psychiatrického hľadiska ide o problematiku, resp. problém, ktorý má dlhú históriu, z právneho hľadiska ide o pojem pomerne nový. Jeden z prvých prípadov stalkingu, ktorý sa dostal do povedomia širokej verejnosti bol prípad J.W. Hinckleyho, ktorý 30.3.1981 podnikol atentát na prezid
Autor: Adam Briešťanský
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok podrobne rozoberá znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. a to aj na podklade rozhodovacej činnosti súdov.

Úryvok z textu:
1. Úvod Cie­ľom toh­to člán­ku bu­de pres­kú­mať špe­ci­fi­ká na­šej práv­nej úp­ra­vy a po­me­no­vať niek­to­ré prak­tic­ké prob­lé­my, s kto­rý­mi sa or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy mô­žu vo svo­jej čin­nos­ti stret­núť. O stal­kin­gu ako pa­to­lo­gic­kej po­ru­che osob­nos­ti je v pos­led­ných ro­koch po­čuť po­mer­ne ve­ľa. Ten­to fe­no­mén bol s ľud­skou ci­vi­li­zá­ciou už od jej vzni­ku – os­tat­ne, ako aj ve­ľa os­tat­ných psy­chic­kých po­rúch. Roz­voj ľud­stva
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: V predmetnom príspevku autor analyzuje legislatívne pozadie násilia páchaného na ženách ako z hmotnoprávneho tak z procesnoprávneho hľadiska. Spočiatku sa venuje vymedzeniu pojmu násilia páchaného na ženách vo všeobecnej rovine. Ďalej sú exaktne rozoberané skutkové podstaty vybraných trestných činov v kontexte s klasifikovaným typom násilia. V druhej polovici sa autor venuje procesnoprávnych prostriedkom ochrany obete pred násilím.

Úryvok z textu:
Motto: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach" Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) ÚVOD „Násilie a ženy" je v dnešnej dobe pomerne často diskutovaným problémom, ktorý sa dotýka tak sociálnej, ako aj právnej sféry. Násilie vo všeobecnej rovine, ako spoločensky nežiaduci jav sprevádza ľudstvo od nepamäti, či už v podobe vojen, mocenských a politických konfliktov a iné.[1] Porušenie práva na život a jeho ochranu, práva na dôstojný život, integritu oso
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá formuláciou skutkovej vety, okrem iného aj tým čo nevyhnutne musí byť súčasťou skutkovej vety, čo jej súčasťou naopak byť nemôže, respektíve čo by skutková veta obsahovať nemala.

Úryvok z textu:
Nas­le­du­jú­ci prís­pe­vok sa za­obe­rá for­mu­lá­ciou skut­ko­vej ve­ty vo vý­ro­koch pro­ces­ných a me­ri­tór­nych roz­hod­nu­tí. Ana­ly­zu­je, čo ne­vyh­nut­ne mu­sí byť sú­čas­ťou skut­ko­vej ve­ty, čo jej sú­čas­ťou nao­pak byť ne­mô­že, resp. čo by skut­ko­vá ve­ta ob­sa­ho­vať ne­ma­la. Prís­pe­vok su­ma­ri­zu­je chy­by, kto­rých sa pri tvor­be skut­ku pra­vi­del­ne do­púš­ťa­jú po­li­caj­né or­gá­ny. Kri­ti­ke bu­de pod­ro­be­ná aj časť roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti všeo­bec­ných sú­do
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Máme za to, že každé násilie, ktoré je spáchané na žene je negatívnym a spoločensky odsúdeniahodným javom, ale nie vždy je kvalifikované ako trestný čin v dôsledku nenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ sa však hranica takejto činnosti z právneho hľadiska prelomí, stáva sa trestnou činnosťou páchateľa. Na tomto mieste by sme chceli pripomenúť, že v niektorých prípadoch je ťažké modifikovať, či skutočne došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu alebo len k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, nakoľko takéto násilie je protip ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD „Násilie a ženy“ je v dnešnej dobe pomerne často diskutovaným problémom, ktorý sa dotýka tak sociálnej, ako aj právnej sféry. Násilie vo všeobecnej rovine, ako spoločensky nežiaduci jav sprevádza ľudstvo od nepamäti, či už v podobe vojen, mocenských a politických konfliktov a iné.[1] Porušenie práva na život a jeho ochranu, práva na dôstojný život, integritu osobnosti, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim správaním a práva na zabezpečenie telesnej integrity pred fyzický
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon“) trestný čin domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu neupravuje. Je prijatá definícia „domáceho násilia“ na účely Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014-2019. Účinnosťou nového zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov sa zavádza do nášho právneho poriadku termín „trestný čin domáceho násilia“. Autorka v príspevku poukazuje na nie veľmi vhodnú formuláciu legislatívnej úpravy v zmysle domáceho násilia a analyzuje zároveň dopad predmetné ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Dňa 12. októbra 2017 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obetiach“). Novým právnym predpisom sa podstatným spôsobom zlepšuje postavenie obetí, ako aj ich prístup k spravodlivosti. Predmetný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018. Nový zákon zároveň k uvedenému dňu ruší zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších p
MENU