Nájdené právne články pre výraz: objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 16

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

104 dokumentov
48 dokumentov
104 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Adam Briešťanský
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok podrobne rozoberá znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. a to aj na podklade rozhodovacej činnosti súdov.

Úryvok z textu:
1. Úvod Cie­ľom toh­to člán­ku bu­de pres­kú­mať špe­ci­fi­ká na­šej práv­nej úp­ra­vy a po­me­no­vať niek­to­ré prak­tic­ké prob­lé­my, s kto­rý­mi sa or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy mô­žu vo svo­jej čin­nos­ti stret­núť. O stal­kin­gu ako pa­to­lo­gic­kej po­ru­che osob­nos­ti je v pos­led­ných ro­koch po­čuť po­mer­ne ve­ľa. Ten­to fe­no­mén bol s ľud­skou ci­vi­li­zá­ciou už od jej vzni­ku – os­tat­ne, ako aj ve­ľa os­tat­ných psy­chic­kých po­rúch. Roz­voj ľud­stva
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá spornými otázkami výkladu znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 Tr. zák.

Sprievodný text: V Jus-tič-nej re-vue č. 11/2009 bol uve-rej-ne-ný člá-nok, v kto-rom autor JUDr. Ra-do-van Bla-žek, PhD. vy-slo-vu-je ná-zor, že dl-žník, kto-rý ne-po-dá návrh na vy-hlá-se-nie kon-kur-zu (t. j. na za-ča-tie kon-kur-zné-ho ko-na-nia), ma-rí kon-kur-zné ko-na-nie, pre-to-že cie-ľom kon-kur-zné-ho ko-na-nia je, ok-rem iné-ho, aby sa rie-šil úpa-dok dl-žní-ka spe-ňa-že-ním ma-jet-ku dl-žní-ka a ko-lek-tív-nym us-po-ko-je-ním je-ho ve-ri-te-ľov, te-da ak dl-žník, kto-rý sa doz-ve-del o svo-jom úpad-ku, t. j. o sku-toč-nos-ti pod-ľa § 3 ods. 2 ale-bo 3 zá-ko-na o kon-kur-ze, ne-po-dá návrh na vy-hlá-se-nie kon-kur-zu, ide o ko-na-nie, kto-rým sa dl-žník sna-ží zma-riť kon-kur-zné ko-na-nie je-ho na-za-ča-tím [1].

Úryvok z textu:
V Jus­tič­nej re­vue č. 11/2009 bol uve­rej­ne­ný člá­nok, v kto­rom autor JUDr. Ra­do­van Bla­žek, PhD. vy­slo­vu­je ná­zor, že dl­žník, kto­rý ne­po­dá návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu (t. j. na za­ča­tie kon­kur­zné­ho ko­na­nia), ma­rí kon­kur­zné ko­na­nie, pre­to­že cie­ľom kon­kur­zné­ho ko­na­nia je, ok­rem iné­ho, aby sa rie­šil úpa­dok dl­žní­ka spe­ňa­že­ním ma­jet­ku dl­žní­ka a ko­lek­tív­nym us­po­ko­je­ním je­ho ve­ri­te­ľov, te­da ak dl­žník, kto­rý sa doz­ve­del o svo­jom úp
Autor: JUDr. Stanislav Mihálik PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autori sa v predmetnom príspevku zameriavajú na ochranu osôb pri správe ich majetku prostredníctvom trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ide o jeden z trestných činov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje Trestný zákon ochranu veriteľov. Autori sa na predmetnú problematiku nezameriavajú len z hľadiska analytického, teda trestnoprávnej charakteristiky, ale rovnako z hľadiska praktického, teda rozhodovacej praxe súdov (s dôrazom na výkladovú rovinu predmetných ustanovení).

Úryvok z textu:
1 ÚVODOM Projekt VEGA pod názvom „Právna ochrana ucastníkov ekonomicko-pravnych vzťahov s akcentom na trestnoprávnu ochranu veriteľov“ (vedúcim projektu je doc. JUDr. Eduard Burda, PhD.) sa v čase dokončenia predkladaného príspevku nachádza v treťom, a teda finálnom roku jeho realizácie. Podstata projektu v najširších súvislostiach v zmysle žiadosti o finančný príspevok spočíva v interdisciplinárnom vedeckom rozbore právnej úpravy vybraných trestných činov, ktoré slúžia na ochranu účastní
Autor: prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V predkladanom príspevku jeho autori na teoretickej báze porovnávajú pojmy škoda, následok a účinok ako súčasť objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Následne sa venujú pojmu poškodený a jeho postaveniu pri dokazovaní tzv. ekonomickej kriminality. Dochádzajú k záveru, že v praxi pribúda prípadov, kedy v priebehu trestného konania dochádza k zmenám postavenia poškodeného vzhľadom na nejednotný výklad pojmov škoda a poškodený.

Úryvok z textu:
I. Úvod Niektoré právne úvahy, ktoré sa vzťahujú v teoretickej alebo v praktickej rovine k takým východiskovým pojmom ako je škoda, následok, účinok, či poškodený ekonomickou kriminalitou možno odvíjať od viacerých ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.[2]Prioritným pojmom je poškodený tak, ako je definovaný v § 46 ods. 1 a 3 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanoveniapoškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsoben
Autor: por. Mgr. Jana Kuľková
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Článok sa zaoberá určitými sexuálnymi trestnými činmi. Cieľom je poskytnúť súhrn a celkové vymedzenie tohto spoločenského problému. Článok obsahuje právne a teoretické vymedzenie niektorých sexuálnych trestných činov, a to znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania a súlože medzi príbuznými. Poskytuje zosumarizovanie štatistických údajov dynamiky odhaľovania a objasňovania štyroch sexuálnych trestných činov mravnostnej kriminality od roku 2012 do roku 2016.

Úryvok z textu:
Úvod Sexuálna aktivita je človeku prirodzená, vyskytovala sa už v časoch, keď bol človek primitívny tvor. Sexuálny pud môže mať veľkú intenzitu a spôsobuje isté zmeny správania sa človeka v rôznych sférach života. Keďže niektorí jedinci nedokázali svoj pud potlačiť, znevažovali iných s cieľom uspokojiť svoju sexuálnu potrebu, odoberali im prirodzené práva, vznikla požiadavka ochrany života, zdravia, zdravého vývoja a iných chránených záujmov formou trestného postihu. V minulosti sexualit
Autor: doc. JUDr. Eduard Burda PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Článok definuje aplikačnú a interpretačnú funkciu princípu ultima ratio vo všeobecnosti a osobitne v slovenskom a českom právnom poriadku. Následne podrobne rozoberá jednotlivé kritéria aplikácie princípu ultima ratio používané pri napĺňaní uvedenej funkcie.

Úryvok z textu:
Jednou z elementárnych právnych zásad, na ktorých je v právnom štáte postavená koncepcia trestného práva je zásada subsidiarity právnej represie, ktorá je vyjadrením princípu ultima ratio (latinský pojem vo význame: finálny prostriedok alebo krajný prostriedok). Jej podstata spočíva v tom, že „...trestnoprávne riešenie je najposlednejší (subsidiárny) prostriedok k ochrane právneho poriadku... vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, to znamená predovšetkým tam, kd
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, patrí medzi, tzv. „Core crimes“, ktoré svojim charakterom najviac ohrozujú a poškodzujú záujmy Európskej únie a jej občanov. Vzhľadom na štruktúrovanosť skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, vzniká v aplikačnej praxi množstvo interpretačných a aplikačných problémov týkajúcich sa rozhodujúcich pojmových znakov, predovšetkým objektívnej stránky, predmetného trestného činu. Osobitne uvedené platí vo vzťahu k správnemu tak skutkovému, ako aj formálnemu vymedzeniu porušenia ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVODOM Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré interpretačné a aplikačné problémy súvisiace s normatívnym vymedzením jednotlivých pojmových znakov tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Objektom tohto trestného činu je teda ochrana finančných záujmov Európskej únie a poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, čo patrí medzi tzv. „Core crimes“, ktoré svojou pov
Autor: Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Pozornosť autorky článku je sústredená na predmet útoku pri trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti zahrňujúce tzv. sexuálne trestné činy. Autorka poukazuje na nedostatky právnej úpravy, ktoré sa vyskytli pri niektorých trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti a zároveň aj navrhuje riešenie na ich odstránenie. Ide predovšetkým o trestný čin znásilnenia, ktorého skutková podstata vylučuje priame páchateľstvo ženy napriek tomu, že podľa medicínskych výskumov a vyjadrení odborníkov môže byť obeťou znásilnenia i muž. Zhodné tvrdenie vyjadril aj známy banskobystrický sexuológ MUDr. Ivan Kubiš, ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti sú upravené v druhom diele druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona,[1]a sú v nej zaradené: znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200), sexuálne zneužívanie (§ 201 až § 202), súlož medzi príbuznými (§ 203).     Hmotný predmet patrí medzi fakultatívne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.[2] Fakultatívne znaky sa môžu stať obligatórnymi znakmi, ak sú súčasťou skutko
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: V nasledujúcom príspevku sa autor zaoberá otázkou, či je možné stíhať právnickú osobu aj bez zistenia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá sa dopustila pričítateľného konania. Príspevok sa ďalej zaoberá aj niektorými ďalšími otázkami, ktoré súvisia s problematikou pričítateľnosti a trestným stíhaním právnických osôb.

Úryvok z textu:
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZTZPO“): Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom upraveným v tomto zákone. Som však toho názoru, že spravidla nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči právnickej osobe bez súčasného zisten
Autor: JUDr. Eva Sihelniková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa označenie strany. Ustanovenie § 10 ods. 11 Trestného poriadku vymedzuje, že stranou sa rozumie ten, proti k ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa ozna
MENU