Nájdené právne články pre výraz: objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 12

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

56 dokumentov
37 dokumentov
101 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Adam Briešťanský
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok podrobne rozoberá znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. a to aj na podklade rozhodovacej činnosti súdov.

Úryvok z textu:
1. Úvod Cie­ľom toh­to člán­ku bu­de pres­kú­mať špe­ci­fi­ká na­šej práv­nej úp­ra­vy a po­me­no­vať niek­to­ré prak­tic­ké prob­lé­my, s kto­rý­mi sa or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy mô­žu vo svo­jej čin­nos­ti stret­núť. O stal­kin­gu ako pa­to­lo­gic­kej po­ru­che osob­nos­ti je v pos­led­ných ro­koch po­čuť po­mer­ne ve­ľa. Ten­to fe­no­mén bol s ľud­skou ci­vi­li­zá­ciou už od jej vzni­ku – os­tat­ne, ako aj ve­ľa os­tat­ných psy­chic­kých po­rúch. Roz­voj ľud­stva
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá spornými otázkami výkladu znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 242 Tr. zák.

Sprievodný text: V Jus­tič­nej re­vue č. 11/2009 bol uve­rej­ne­ný člá­nok, v kto­rom autor JUDr. Ra­do­van Bla­žek, PhD. vy­slo­vu­je ná­zor, že dl­žník, kto­rý ne­po­dá návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu (t. j. na za­ča­tie kon­kur­zné­ho ko­na­nia), ma­rí kon­kur­zné ko­na­nie, pre­to­že cie­ľom kon­kur­zné­ho ko­na­nia je, ok­rem iné­ho, aby sa rie­šil úpa­dok dl­žní­ka spe­ňa­že­ním ma­jet­ku dl­žní­ka a ko­lek­tív­nym us­po­ko­je­ním je­ho ve­ri­te­ľov, te­da ak dl­žník, kto­rý sa doz­ve­del o svo­jom úpad­ku, t. j. o sku­toč­nos­ti pod­ľa § 3 ods. 2 ale­bo 3 zá­ko­na o kon­kur­ze, ne­po­dá návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu, ide o ko­na­nie, kto­rým sa dl­žník sna­ží zma­riť kon­kur­zné ko­na­nie je­ho na­za­ča­tím [1].

Úryvok z textu:
V Jus­tič­nej re­vue č. 11/2009 bol uve­rej­ne­ný člá­nok, v kto­rom autor JUDr. Ra­do­van Bla­žek, PhD. vy­slo­vu­je ná­zor, že dl­žník, kto­rý ne­po­dá návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu (t. j. na za­ča­tie kon­kur­zné­ho ko­na­nia), ma­rí kon­kur­zné ko­na­nie, pre­to­že cie­ľom kon­kur­zné­ho ko­na­nia je, ok­rem iné­ho, aby sa rie­šil úpa­dok dl­žní­ka spe­ňa­že­ním ma­jet­ku dl­žní­ka a ko­lek­tív­nym us­po­ko­je­ním je­ho ve­ri­te­ľov, te­da ak dl­žník, kto­rý sa doz­ve­del o svo­jom úp
Autor: JUDr. Stanislav Mihálik PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autori sa v predmetnom príspevku zameriavajú na ochranu osôb pri správe ich majetku prostredníctvom trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ide o jeden z trestných činov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje Trestný zákon ochranu veriteľov. Autori sa na predmetnú problematiku nezameriavajú len z hľadiska analytického, teda trestnoprávnej charakteristiky, ale rovnako z hľadiska praktického, teda rozhodovacej praxe súdov (s dôrazom na výkladovú rovinu predmetných ustanovení).

Úryvok z textu:
1 ÚVODOM Projekt VEGA pod názvom „Právna ochrana ucastníkov ekonomicko-pravnych vzťahov s akcentom na trestnoprávnu ochranu veriteľov“ (vedúcim projektu je doc. JUDr. Eduard Burda, PhD.) sa v čase dokončenia predkladaného príspevku nachádza v treťom, a teda finálnom roku jeho realizácie. Podstata projektu v najširších súvislostiach v zmysle žiadosti o finančný príspevok spočíva v interdisciplinárnom vedeckom rozbore právnej úpravy vybraných trestných činov, ktoré slúžia na ochranu účastní
Autor: prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V predkladanom príspevku jeho autori na teoretickej báze porovnávajú pojmy škoda, následok a účinok ako súčasť objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Následne sa venujú pojmu poškodený a jeho postaveniu pri dokazovaní tzv. ekonomickej kriminality. Dochádzajú k záveru, že v praxi pribúda prípadov, kedy v priebehu trestného konania dochádza k zmenám postavenia poškodeného vzhľadom na nejednotný výklad pojmov škoda a poškodený.

Úryvok z textu:
I. Úvod Niektoré právne úvahy, ktoré sa vzťahujú v teoretickej alebo v praktickej rovine k takým východiskovým pojmom ako je škoda, následok, účinok, či poškodený ekonomickou kriminalitou možno odvíjať od viacerých ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.[2]Prioritným pojmom je poškodený tak, ako je definovaný v § 46 ods. 1 a 3 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanoveniapoškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsoben
Autor: doc. JUDr. Eduard Burda PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Článok definuje aplikačnú a interpretačnú funkciu princípu ultima ratio vo všeobecnosti a osobitne v slovenskom a českom právnom poriadku. Následne podrobne rozoberá jednotlivé kritéria aplikácie princípu ultima ratio používané pri napĺňaní uvedenej funkcie.

Úryvok z textu:
Jednou z elementárnych právnych zásad, na ktorých je v právnom štáte postavená koncepcia trestného práva je zásada subsidiarity právnej represie, ktorá je vyjadrením princípu ultima ratio (latinský pojem vo význame: finálny prostriedok alebo krajný prostriedok). Jej podstata spočíva v tom, že „...trestnoprávne riešenie je najposlednejší (subsidiárny) prostriedok k ochrane právneho poriadku... vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, to znamená predovšetkým tam, kd
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, patrí medzi, tzv. „Core crimes“, ktoré svojim charakterom najviac ohrozujú a poškodzujú záujmy Európskej únie a jej občanov. Vzhľadom na štruktúrovanosť skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, vzniká v aplikačnej praxi množstvo interpretačných a aplikačných problémov týkajúcich sa rozhodujúcich pojmových znakov, predovšetkým objektívnej stránky, predmetného trestného činu. Osobitne uvedené platí vo vzťahu k správnemu tak skutkovému, ako aj formálnemu vymedzeniu porušenia ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVODOM Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré interpretačné a aplikačné problémy súvisiace s normatívnym vymedzením jednotlivých pojmových znakov tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Objektom tohto trestného činu je teda ochrana finančných záujmov Európskej únie a poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, čo patrí medzi tzv. „Core crimes“, ktoré svojou pov
Autor: prof. JUDr. Ivan Šimovček CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Trestné činy poškodzujúce spotrebiteľa sú zaradené medzi trestné činy proti hospodárskej disciplíne. Ide o dva trestné činy a to trestný čin poškodzovania spotrebiteľa a trestný čin. nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi. Dokazovanie trestných činov poškodzujúcich spotrebiteľa je mimoriadne obťažné. Vyplýva to z takých faktorov, akými sú zložité konštrukcie skutkových podstát týchto trestných činov, potreba dokazovania veľkého množstva skutočností upravených rôznorodými právnymi predpismi mimo trestného práva a nízka úroveň špecializácie trestného stíhania hospodárskej činnosti u orgáno ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Závažnosť hospodárskej trestnej činnosti spočíva najmä v tom, že poškodzujú štátom chránený záujem a spôsobujú vysoké finančné škody. Trestný zákon vo svojej V. hlave osobitnej časti upravuje pomerne veľa hospodárskych trestných činov. Hospodárske trestné činy, na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti, tvoria iba malú časť z celkového počtu objasnených trestných činov. Sú charakterizované vysokou latenciou, pričom páchateľom plynú z uvedenej trestnej činnosti veľké zisky, podstatne vyšš
Autor: JUDr. Eva Sihelniková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa označenie strany. Ustanovenie § 10 ods. 11 Trestného poriadku vymedzuje, že stranou sa rozumie ten, proti k ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa ozna
Autor: JUDr. Marek Dorič
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Prezentovaný príspevok približuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, ako efektívny prostriedok v snahe obmedzenia ekonomickej trestnej činnosti. Predmetom skúmania sú inštitúty verejnoprávnej regulácie s presahom do slovenského súkromného (obchodného) práva, konkrétne zavedenie modelu tzv. pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike.

Úryvok z textu:
Úvod Úvodom treba poznamenať, že právnická osoba a jej trestná zodpovednosť je právnym inštitútom, ktorý má v mnohých krajinách sveta už svoje miesto, avšak v podmienkach Slovenskej republiky je dlhodobo pretrvávajúcim problémom a často diskutovanou témou. V skutočnosti ide o inštitút, ktorý zavádza do právneho poriadku možnosť postihovať protiprávne konanie páchané právnickými osobami. Aj keď je tento typ zodpovednosti   typický pre      &nbs
Autor: Mgr. Jaroslav Čollák
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Príspevkom podrobne rozoberajúcim a venujúcim sa výlučne znakom autorom (už skôr) vymedzenej skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti sa zavŕšila cesta pomenovania, vymedzenia, definovania a kvalitatívneho spresnenia podľa nášho názoru nevyhnutne potrebného - nového, na prax reagujúceho vnímania zodpovednosti športovca. Príspevok obsahuje kvalitatívne prepracované znaky skutkovej podstaty pertraktovaného trestného činu, teda jeho objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky. V závere sa autor venuje taktiež bojovým športom ako špecif ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Predkladaný príspevok je dá sa povedať druhou časťou, logickým obsahovým a vedeckým nadviazaním na nami skôr prezentovaný príspevok s názvom: „Skutková podstata ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti – potrebný to inštitút?“[1], a taktiež na jeho ešte mladšieho brata.[2] Tieto odborné príspevky tvoria v súhrne ucelenú koncepciu nami navrhovaného – "nového" vnímania zodpovednosti športovca za úraz spôsobený úmyselne inému športovcovi pri výkone (najmä profesionálnej) športovej
MENU