Nájdené právne články pre výraz: obmedzenie osobnej slobody

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 59

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

352 dokumentov
640 dokumentov
487 dokumentov
9 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: článok sa zaoberá posudzovaním zákonnosti vyhotovenia obrazových záznamov, ktoré boli vyhotovené súkromnou osobou na verejnosti bez súhlasu nahrávanej osoby a ich následnej použiteľnosti v konaní pred súdom

Úryvok z textu:
Pod­sta­tou toh­to prís­pev­ku je na pod­kla­de roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov pok­ra­čo­vať v ne­kon­čia­cej dis­ku­sii[1] a v ap­li­kač­nej praxi vy­slo­ve­ne spor­nej prob­le­ma­ti­ke zá­kon­nos­ti, či ne­zá­kon­nos­ti vy­ho­to­ve­nia ob­ra­zo­voz­vu­ko­vých zá­zna­mov, kto­ré bo­li vy­ho­to­ve­né súk­rom­nou oso­bou (t. j. oso­bou od­liš­nou od or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní) bez súh­la­su nah­rá­va­nej oso­by a ich nás­led­nej dô­kaz­nej pou­ži­teľ­nos­ti, či ne­pou­ži­teľ­n
Autor: Ľudovít Holásek
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok pokračuje v diskusii o problematike bezpečnostných prehliadok vykonávaných zo strany policajta

Úryvok z textu:
„Nie je mož­né, aby sa po­li­cajt pres­ved­čil, či oso­ba, kto­rú ob­me­dzil na osob­nej slo­bo­de pos­tu­pom pod­ľa § 85 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, má pri se­be zbraň, resp. inú vec, kto­rou by moh­la oh­ro­ziť ži­vot ale­bo zdra­vie osôb.“ Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok § 85 ods. 2 osob­nú slo­bo­du oso­by, kto­rá bo­la pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom, mô­že ob­me­dziť kto­koľ­vek, ak je to pot­reb­né na zis­te­nie jej to­tož­nos
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Autor v článku poukazuje na to, že žiadnym zákonným spôsobom nie je možné vykonať bezpečnostnú prehliadku osoby, ktorá bola obmedzená na osobnej slobode.

Úryvok z textu:
V nas­le­du­jú­com prís­pev­ku pou­ká­žem na tú sku­toč­nosť, že v sú­čas­nos­ti pre le­gis­la­tív­ne ne­dos­tat­ky nie je mož­né, aby sa po­li­cajt pres­ved­čil, či oso­ba, kto­rú ob­me­dzil na osob­nej slo­bo­de pos­tu­pom pod­ľa § 85 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, má pri se­be zbraň, resp. inú vec, kto­rou by moh­la oh­ro­ziť ži­vot ale­bo zdra­vie osôb. For­mu­lu­júc práv­ne zá­ve­ry toh­to prís­pev­ku bu­dem vy­chá­dzať z ak­tuál­ne up­lat­ňo­va­né­ho práv­ne­ho vý­cho­dis­ka, že po
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá aplikačnými problémami, ktoré vznikajú pri zadržaní v súvislosti s páchaním trestnej činnosti zo strany páchateľov mladších ako 14 rokov.

Úryvok z textu:
Cie­ľom člán­ku je zod­po­ve­dať otáz­ku, či mô­že po­li­cajt za­dr­žať po­doz­ri­vú oso­bu mlad­šiu ako 14 ro­kov, pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por., kto­rá bo­la pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne, resp. za­stih­nu­tá na úte­ku. Uve­diem reál­ny prí­pad a dva od­liš­né poh­ľa­dy or­gá­nov ap­li­ku­jú­cich prá­vo. Po­pis prí­pa­du: Prís­luš­ní­ci PMJ pri vy­ko­ná­va­ní hliad­ko­vej čin­nos­ti spo­zo­ru­jú 3 nez­ná­me oso­by, kto­ré fa­reb­ný­mi sprej­mi strie­ka­jú na ste­nu bu­do­vy. Po
Autor: Mgr. Ing. František Vojtuš
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá rozborom a pohľadom na hodnotenie súladu dôvodov a trvania väzby s ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na podklade konkrétneho rozhodnutia ESLP.

Úryvok z textu:
Prís­pe­vok sa za­obe­rá roz­bo­rom a poh­ľa­dom na hod­no­te­nie sú­la­du dô­vo­dov a tr­va­nia väz­by s us­ta­no­ve­nia­mi Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd, a to naj­mä na pod­kla­de roz­hod­nu­tia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va v prí­pa­de Bu­zad­ji pro­ti Mol­dav­skej re­pub­li­ke z 26.07.2016. Na zá­kla­de uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia je na zá­ver hod­no­te­ný sú­lad us­ta­no­ve­nia § 71 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku s Do­ho­vo­rom.
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Univerzita: UPJŠ Košice
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Princíp ultima ratio v koncentrovanej forme vyjadruje subsidiaritu trestnoprávnej represie, ktorá je realizovaná tak prostredníctvom inštitútov trestného práva hmotného, ale rovnako tak prostredníctvom inštitútov trestného práva procesného a v rámci neho predovšetkým prostredníctvom zaisťovacích inštitútov. Práve pri realizácii zaisťovacích inštitútov, osobitne pri realizácii väzby, ktorá je svojou povahou výnimočným opatrením, vo vzťahu k iným do úvahy prichádzajúcim zaisťovacím inštitútom je namieste uvažovať o limitácii uplatňovania princípu ultima ratio, pri rozhodovaní o prostriedkoch n ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I. Úvodom k samotnej podstate inštitútu väzby Väzbu možno vo všeobecnosti charakterizovať ako prostriedok procesného zaistenia, ktorým sa obvinený, na základe rozhodnutia súdu, pozbavuje osobnej slobody, z dôvodov a na dobu stanovenú zákonodarcom, s cieľom zaistenia jeho osoby na účely trestného konania. Rozhodnutie o vzatí do väzby je veľmi závažným zásahom do osobnej slobody občanov, a preto je prípustné len voči osobe, ktorej bolo procesne predpísaným spôsobom vznesené obvinenie.
Autor: JUDr. Andrej Poruban PhD.
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá pomerne zriedkavou situáciou, v ktorej štrajkujúci zamestnanci držia riadiacich manažérov zamestnávateľa ako rukojemníkov s cieľom presadiť svoje sociálne a ekonomické záujmy. Nepochybne, tento tzv. bossnapping, pripomínajúci dej filmu francúzskej novej vlny Všetko je v poriadku (Tout va bien, 1972) od Jean-Luc Godarda, môže byť efektívnym vyjednávacím nástrojom v rukách zamestnancov. Na druhej strane si však treba klásť otázku, či uvedený spôsob už nepresahuje legitímny rámec kolektívnej akcie.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Bossnapping označuje občasný nátlakový nástroj zamestnancov na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, kedy dochádza k 'zamknutiu' členov vedenia podniku na určitom mieste, najčastejšie v priestoroch zamestnávateľa, s cieľom obhájiť vlastnú pozíciu voči vlastníkovi výrobných prostriedkov a dosiahnuť adaptovanie proklamovaných požiadaviek plynúcich z kolektívneho správania ako formy spoločenskej atmosféry vyznačujúcej sa vysokou interaktivitou. Vzhľadom k tomu, že ko
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok polemizuje so závermi príspevku JUDr. Timoteja Baďa ohľadne toho, či postup policajta, ktorý obmedzí osobnú slobodu podľa § 85 ods. 2 Tr. por. možno označiť za vykonávanie služobného zákroku.

Úryvok z textu:
Môj krát­ky prís­pe­vok rea­gu­je na člá­nok uve­rej­ne­ný na tej­to strán­ke dňa 22. 08. 2018, autor: JUDr. Ba­ďo, viď: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a671-k-prob­le­ma­ti­ke-bez­pec­nos­tnych-pre­hlia­dok S je­ho zá­ver­mi si do­vo­lím ne­súh­la­siť a to z nas­le­dov­ných dô­vo­dov: Ak po­li­cajt ob­me­dzí osob­nú slo­bo­du oso­be pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por., jed­noz­nač­ne vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok. Slu­žob­ný zá­krok je „zá­ko­nom us­ta­no­ve­ná“ a v je­ho me­dzi
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Autor článku sa zaoberá aplikáciou materiálneho korektívu pri výklade skutkových podstát trestných činov.

Úryvok z textu:
Sú­čas­ná roz­ho­do­va­cia prax Naj­vyš­šie­ho sú­du SR[1] sved­čí ta­ké­mu prís­tu­pu k po­su­dzo­va­niu zá­kon­ných zna­kov skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov, keď práv­na úp­ra­va umož­ňu­je po­su­dzo­vať ma­te­riál­nu strán­ku spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu len pri tých tres­tných či­noch, kto­ré sú pre­čin­mi. Z uve­de­né­ho je a prio­ri vy­vo­di­teľ­ný ta­ký my­šlien­ko­vý pos­tup sú­du, že vo vzťa­hu k zlo­či­nom sta­čí pre vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti napl­niť zna­ky skut­k
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania pri tzv. dôkaznej núdzi.

Úryvok z textu:
Z ak­tuál­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov (Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III.) vy­plý­va, že ci­ga­re­to­vý oho­rok náj­de­ný na mies­te či­nu ob­sa­hu­jú­ci DNA ob­ža­lo­va­né­ho, pria­mo preu­ka­zu­je iba to, kto tú­to ci­ga­re­tu faj­čil, resp. kto ju mal v ús­tach, av­šak oho­rok sám o ose­be nep­reu­ka­zu­je, kto trest­ný čin spá­chal. Ci­ga­re­to­vý oho­rok náj­de­ný na mies­te či­nu je mož­né po­va­žo­vať iba za ne­pria­my dô­kaz, na zá­kla­de kto­ré­
MENU