Nájdené právne články pre výraz: ochrana osobnosti a osobných údajov

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 7

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

19 dokumentov
3 dokumenty
24 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Ústava Slovenskej republiky zaručuje právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podobne Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantuje slobodu prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. V určitých situáciách sa toto základné právo pretaví až do individuálneho práva na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci, a na ich povinnosti tieto informácie poskytnúť. Príspevok v tejto súvislosti analyzuje postoj Ústavného súdu Slovenskej republiky ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD „Vláda ľudu bez informovanosti ľudu alebo bez možnosti informácie nadobudnúť, je iba prológom k fraške alebo tragédii; alebo možno k obom z nich. Vedomosti budú vždy vládnuť nad neznalosťou. A ľud, ktorý chce byť sám sebe vládcom sa musí vyzbrojiť silou, ktorú vedomosti dávajú.“[2] Dôležitosť poskytovaniu informácií týkajúcich sa vecí verejného záujmu prisudzoval už pred takmer dvesto rokmi štvrtý americký prezident a „otec“ historicky najstaršieho, dodnes platného ústavného dokume
Autor: Bc. Dávid Danočko
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Slovenská právna úprava, ktorá používa pojem whistleblowing pod slovenským názvom oznamovanie, či chránené oznamovanie je v podmienkach nášho stredoeurópskeho regiónu jednou z mála explicitných úprav, ak pozeráme na právny stav v susedných štátoch. V Českej republike obdobná právna úprava chýba, aj keď v súčasnosti je zákon v štádiu legislatívnej prípravy.1 Podobná situácia je v Poľsku, kde sa ochrana oznamovateľom poskytuje prostredníctvom Zákonníka práce, čo sa však javí ako nedostatočné. Maďarský zákon o sťažnostiach a oznamovaní bol prijatý začiatkom roka 2014. Slovenský zákon č. 307/20 ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Slovenská právna úprava, ktorá používa pojem whistleblowing pod slovenským názvom oznamovanie, či chránené oznamovanie je v podmienkach nášho stredoeurópskeho regiónu jednou z mála explicitných úprav, ak pozeráme na právny stav v susedných štátoch. V Českej republike obdobná právna úprava chýba, aj keď v súčasnosti je zákon v štádiu legislatívnej prípravy.1 Podobná situácia je v Poľsku, kde sa ochrana oznamovateľom poskytuje prostredníctvom Zákonníka práce, čo sa však javí ako nedost
Autor: MJR. JUDr. Martin Pagáč
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Článok sa zaoberá zákonným rámcom definície a ochrany osobných údajov v procese zákonnej publicity verejnej správy v činnosti správnych orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Článok popisuje rozsah princípu prevažujúceho verejného záujmu ako súčasti práva na informácie v konfrontácií s ochranou osobných údajov fyzických osôb pri aplikácií ustanovení príslušných právnych noriem. Autor rozoberá vybrané problémy aplikačnej praxe v spojení s realizáciou inštitútov ochrany osobných údajov a práva na informácie a analyzuje postavenie verejne činnej osoby v procese verejnej kontroly štátny ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií") je odo dňa svojej účinnosti v úzkom spojení so zákonom o ochrane osobných údajov, ktorý bol v roku 2013 novelizovaný pod číslom 122/2013 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov"). Tieto obsahovo odlišné právne normy poskytujú zákonný rámec pre oblasť práv priznaných Ústavou Slovenskej republiky a to je základne právo na informácie a základné práva súvisiace s ochranou s
Autor: JUDr. Antónia Ambrózyová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou nazerania do spisov podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nahliadania do spisov podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ako aj vzťahom uvedených právnych predpisov. Ďalej sú v ňom rozpísané ustanovenia týkajúce sa problematiky nazerania a nahliadania do spisov. Záver poukazuje na aplikačnú prax pri nazeraní a nahliadaní do spisov. Cieľom príspevku je upozorniť na výnimku z pravidla.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je dlhoročným všeobecným procesnoprávnym predpisom v oblasti výkonu verejnej správy, zároveň sa jeho základné pravidlá primerane používajú aj pri vydávaní iných písomností, ktoré nemajú povahu rozhodnutí a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o informáciách“) je výsledko
Autor: Mgr. Bc. Ján Bahýľ
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zameriava na rozdiely medzi právnou úpravou získavania informácií o životnom prostredí na žiadosť v Slovenskej republike a v Českej republike. V prvej časti príspevku sú popísané ústavnoprávne zakotvenia práva na informácie, ako aj všeobecná zákonná úprava poskytovania informácií na žiadosť. V ďalšej časti sú popísané špecifické odlišnosti v legislatívach oboch republík pri úprave poskytovania informácií o životnom prostredí na žiadosť oprávnenej osoby. V závere autor príspevku navrhuje niekoľko zmien v českej aj slovenskej legislatíve, ktoré by z pohľadu autora zlepšili súčasný ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Dnes, v dobe informačnej spoločnosti, kedy sa „zo spracovávania informácií stáva významná ekonomická aktivita, ktorá prechádza tradičnými ekonomickými a sociálnymi aktivitami a vytvára celkom nové príležitosti ďalej ovplyvňujúce charakter spoločnosti“[1], prichádza aj doba práva informácií. Prvým právom informačnej spoločnosti by mal byť slobodný prístup k informáciám. V tejto práci bude kladený dôraz na derivát slobodného prístupu k informáciám a to prístup na žiadosť k informáciám o živ
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Už viac než desať rokov pôsobí v slovenskom právnom poriadku ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Účelom osobitných povinností a obmedzení, ktoré ukladá verejným funkcionárom, je zabrániť alebo aspoň obmedziť vznik situácie, kedy môžu zneužiť svoju funkciu. Nástrojom na prevenciu korupčného správania a odhaľovania protiprávneho nakladania s verejnými prostriedkami sú verejnými funkcionármi každoročne podávané oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (majetkové priznania). To, či budú plniť účel sledovaný ústavným zákonom však ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Územná samospráva, podobne ako aj celá oblasť správy vecí verejných, trpí dlhodobo podozreniami z konfliktov záujmov či absenciou mechanizmov na prevenciu korupčného správania. Až do 1. októbra 2004 sa pri riešení týchto problémov vo vzťahu k územnej samospráve v právnom systéme Slovenskej republiky mohla uplatniť iba trestnoprávna zodpovednosť a administratívnoprávna zodpovednosť. Od tohto dátumu však začal byť účinný ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri
Autor: JUDr. Zuzana Latiková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá aplikačnými problémami zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Zachytáva pohľad na vec na základe realizovaného výskumu formou dotazníkov smerovaných k povinným osobám ako aj formou rozhovorov s kompetentými osobami na strane povinných osôb. Na záver je krátko zhrnutá pripravovaná novela s navrhovanými zmenami.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD 1.januára 2001 nadobudol účinnosť zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“). Tento „Langošov zákon“ bol potrebný ako jeden z pilierov demokracie po roku 1989 a taktiež na jeho skoré prijatie bol vyvíjaný tlak zo strany Európskej únie. Je to vykonávajúci predpis článku 26 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v platnom znení (článok poníma o práve na informácie ). V soc
MENU