Nájdené právne články pre výraz: omyl

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 288

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

8139 dokumentov
2755 dokumentov
26595 dokumentov
632 dokumentov
56 dokumentov
23 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Rudolf Kasinec PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Existuje mnoho problémov, ktoré sa vyskytujú v našom súdnom systéme. Jeden zo základných problémov, ktorý bol znovuotvorený je termín justičného omylu. Spojenie angloamerického a kontinentálneho právneho systému v Európskej únii otvorilo bránu na „popasovanie sa“ s týmto problémom. Existuje mnoho rozdielov medzi justičnými omylmi v angloamerickom právnom systéme a právnymi systémami európskych štátov. Pokúsime sa porovnať rozdielne názory v oboch právnych systémoch. Nasledujúci príspevok vznikol za podpory Grantu UK/377/2014 s názvom- Justičný omyl- problematika zodpovednosti.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD O justičných omyloch vznikajú odborné články a monografie vo všetkých štátoch Európy, ale v skromnejšej miere. Z času na čas sa v médiách objaví článok o justičnom omyle, ktorý stál niektorý európsky štát nemalé financie. Občas sa vynoria dôkazy, ktoré zbavia viny osoby v prípadoch starých desiatky rokov. Kníh venujúcich sa výhradne problematike justičných omylov je u nás žalostne málo. Zo zahraničných autorov sa téme justičných omylov venujú Michael Naughton (Rethinking Miscarriag
Autor: doc. JUDr. Eduard Burda PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok rozoberá definíciu extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 8 a 9 Trestného zákona a množstvo chýb, ktoré toto ustanovenie obsahuje. Poukazuje na potrebu uváženej prípravy a prijímania právnych predpisov, ktoré by nemali byť ovplyvnené politickými gestami zakrývajúcimi skutočné zdroje problémov v spoločnosti.

Úryvok z textu:
  ÚVOD Novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Trestný zákon“ alebo „TZ“), zákon č. 257/2009 Z. z. bol pokusom oreakciu právneho poriadku na množiace sa prípady rasového a národnostného extrémizmu, ktorý nielenže propagoval rasovú a národnostnú nenávisť a podporu hnutí, ktorých ideológia smeruje k šíreniu tejto nenávisti, ale čoraz častejšie sa stával aj dôvodom násilných trestn
Autor: Mgr. Juraj Tittl
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Predkladaný príspevok sa venuje analýze možnosti definovania omylu v slovenskom trestnom práve. Poukazuje na sústavnú absenciu zakotvenia omylu v trestných predpisoch v kontexte dôležitosti tohto trestnoprávneho inštitútu. Popri analýze teoretickej roviny omylu (definovanie pojmu, popis jednotlivých druhov spoločne s kazuistikou, poukaz na českú a nemeckú trestnoprávnu úpravu omylu) zdôvodňuje potrebu jeho zakotvenia priamo v ustanoveniach trestných predpisov a navrhuje možnosti riešenia tejto otázky.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V roku 2005 bol v Slovenskej republike (ďalej len SR) prijatý nový Trestný zákon č. 300/2005, v súčasnosti už v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Tr. zák.), a zároveň bol prijatý aj nový Trestný poriadok č. 301/2005, v súčasnosti už v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len Tr. por.), ktoré nadobudli zhodne účinnosť na začiatku roka 2006. Dovtedy bol na našom území platný a účinný zákon č. 140/1961 v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Tr. zák. 1961)
Autor: Mgr. Sebastián Janko
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Predkladaný príspevok v prvej časti poskytuje výklad problematiky omylu v trestnoprávnej teórii so zameraním sa na právne dôsledky jednotlivých druhov omylu. Následne je analyzovaná problematika diferenciácie skutkového a právneho omylu na základe tzv. blanketu a normatívneho znaku skutkovej podstaty a s tým spojené interpretačné ťažkosti..

Úryvok z textu:
Úvod Problematika omylu predstavuje stabilnú súčasť teórie trestného práva. Slovenský trestný zákon neobsahuje explicitnú úpravu týchto otázok (s výnimkou putatívnej nutnej obrany v ustanovení § 25 ods. 4, ktoré na tomto mieste nebudeme analyzovať), čo len podčiarkuje význam trestnoprávnej náuky v tejto súvislosti, nakoľko práve vedou trestného práva (vychádzajúc z všeobecných ustanovení o trestnej zodpovednosti obsiahnutých v prvom diele prvej hlavy prvej časti Trestného zákona) je deter
Autor: JUDr. Rudolf Kasinec PhD.
Zdroj: Projustice
Abstrakt: Prečo dochádza k vzniku justičných omylov? Kde hľadať najčastejšie príčiny ich pôvodu a je vôbec možné úplne zabrániť vzniku justičných omylov alebo ich eliminovať na minimum? V našom právnom poriadku nepatria justičné omyly k často spracovávaným témam. Väčšia pozornosť je venovaná prieťahom v súdnom konaní, neexistencii rovnosti pred zákonom, či strate morálnych a etických hodnôt v právnickom povolaní. Zo zahraničia nás však pravidelne zaplavujú správy o kolosálnych justičných omyloch, ktoré poznačili osudy celých rodín, stáli daňových poplatníkov nemalé peniaze a vyvolali mnohé protesty zo s ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod[1] Prečo dochádza k vzniku justičných omylov? Kde hľadať najčastejšie príčiny ich pôvodu a je vôbec možné úplne zabrániť vzniku justičných omylov alebo ich eliminovať na minimum? V našom právnom poriadku nepatria justičné omyly k často spracovávaným témam. Väčšia pozornosť je venovaná prieťahom v súdnom konaní, neexistencii rovnosti pred zákonom, či strate morálnych a etických hodnôt v právnickom povolaní. Zo zahraničia nás však pravidelne zaplavujú správy o kolosálnych justičných om
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Máte rezervovanú a vyplatenú dovolenku v krajine, v ktorej by mohla byť ohrozená Vaša bezpečnosť a život, o čom ste v čase objednania zájazdu ani len nemohli tušiť? Chcete takúto dovolenku stornovať a žiadať vrátenie plnej sumy peňazí? Ak áno, tak sa poďte spolu s nami pozrieť na možnosti, ktoré ponúka právny poriadok.

Úryvok z textu:
Máte rezervovanú a vyplatenú dovolenku v krajine, v ktorej by mohla byť ohrozená Vaša bezpečnosť a život, o čom ste v čase objednania zájazdu ani len nemohli tušiť? Chcete takúto dovolenku stornovať a žiadať vrátenie plnej sumy peňazí? Ak áno, tak sa poďte spolu s nami pozrieť na možnosti, ktoré ponúka právny poriadok. Vzhľadom na aktuálne udalosti vo svete vystupuje v súvislosti s dovolenkovým obdobím do popredia celkom zaujímavá otázka a to či možno zo strany objednávateľa zrušiť dovol
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok bol prednesený na vedeckej konferencii s názvom "Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou v teoretických súvislostiach", ktorá sa uskutočnila dňa 29.09.2017 na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

Úryvok z textu:
Abstrakt: Člá­nok sa za­obe­rá tým ako správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­vať ko­na­nia, v kto­rých ve­ri­teľ prih­lá­si do kon­kur­zu neexis­tu­jú­cu ale­bo nad­hod­no­te­nú poh­ľa­dáv­ku a či v ta­kých­to prí­pa­doch mož­no sku­tok kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin pod­vo­du, res­pek­tí­ve, či mož­no správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty po­va­žo­vať za oso­bu ko­na­jú­cu v omy­le. Cie­ľom to­ho prís­pev­ku je za­my­slieť sa nad tým ako správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­vať prí­pa­dy, v kto­rý
Autor: prof. JUDr. Ján Šanta PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Autori sa vo svojom príspevku venujú skutkovej podstate trestného činu subvenčného podvodu zakotveného v § 225 Tr. zákona. Tento trestný čin analyzujú tak z pohľadu právneho stavu de lege lata, ale najmä de lege ferenda. Poukazujú pritom na dve zrejmé nesprávnosti v existujúcej právnej úprave, ktoré je potrebné novelizovať. Prvou z nich je chybná právna konštrukcia „kto neoprávnene získanú dotáciu ...", uvedená v § 225 ods. 2 Tr. zákona, pretože správna má by „kto oprávnene získanú dotáciu ..." Druhou nesprávnosťou je dvakrát použitý analogický pojem „v rozsahu väčšom" a „väčšia škoda" v § 225 ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
„Zisk je sladký, i keď pochádza z podvodu." Tento výrok slávneho gréckeho dramatika Sofokla odráža jednu zo základných črt ľudskej povahy, a to aj schopnosť klamať, ktorá je zakorenená v ľudskej mysli od nepamäti. V kronike ľudských úspechov sa tiež schopnosť podvádzať a klamať javila ako rozhodujúca pri získavaní nadvlády nad protivníkmi. História ukázala, že tak ako napr. na bojisku, tak aj v cirkvi či na vedúcich postoch nadnárodných spoločností, ľudstvo uplatňovalo a uplatňuje impozan
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok, ktorý bol v minulosti publikovaný aj v časopise justičná revue vyslovuje nesúhlasnú argumentáciu k niektorým záverom stanoviska generálneho prokurátora sr, ktoré sa týka trestného činu úverového podvodu

Sprievodný text: Dňa 1.5.2007 na-do-bud-lo účin-nosť sta-no-vis-ko ge-ne-rál-ne-ho pro-ku-rá-to-ra SR por. č. 1/2007 z 23.4.2007 k ap-li-ká-cii § 222 Tres-tné-ho zá-ko-na o tres-tnom či-ne úve-ro-vé-ho pod-vo-du (ďa-lej len sta-no-vis-ko o úve-ro-vom pod-vo-de) [1]. Vzhľa-dom k to-mu, že v zmys-le § 10 ods.2 zá-ko-na č. 153/2001 Z. z. o pro-ku-ra-tú-re sú sta-no-vis-ká ge-ne-rál-ne-ho pro-ku-rá-to-ra SR zá-väz-né pre všet-kých pro-ku-rá-to-rov, mož-no pred-pok-la-dať up-lat-ňo-va-nie sta-no-vis-ka o úve-ro-vom pod-vo-de v príp-rav-nom ko-na-ní a v pod-sta-te jed-not-ný pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní v zmys-le práv-nych viet to-ho-to sta-no-vis-ka. Sta-no-vis-ko má tak sí-ce zá-väz-nosť len „do vnút-ra“ pro-ku-ra-tú-ry, av-šak ne-pria-mo (pros-tred-níc-tvom do-zo-ru pro-ku-rá-to-ra v príp-rav-nom ko-na-ní) bu-de ov-plyv-ňo-vať aj ap-li-kač-nú prax po-li-caj-tov a v ko-neč-nom dôs-led-ku aj pos-ta-ve-nie ob-vi-ne-ných a poš-ko-de-ných osôb.

Úryvok z textu:
Dňa 1.5.2007 na­do­bud­lo účin­nosť sta­no­vis­ko ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra SR por. č. 1/2007 z 23.4.2007 k ap­li­ká­cii § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na o tres­tnom či­ne úve­ro­vé­ho pod­vo­du (ďa­lej len sta­no­vis­ko o úve­ro­vom pod­vo­de) [1]. Vzhľa­dom k to­mu, že v zmys­le § 10 ods.2 zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re sú sta­no­vis­ká ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra SR zá­väz­né pre všet­kých pro­ku­rá­to­rov, mož­no pred­pok­la­dať up­lat­ňo­va­nie sta­no­vis­ka o úve­
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V rámci majetkových dispozícií frekventovane dochádza k situáciám, kedy poškodená osoba, ktorá bola uvedená do omylu v zmysle trestného činu podvodu sa mohla chrániť voči omylu a to dodržaním obvyklej miery opatrnosti. Príspevok sa zameriava najmä na judikatúru a rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré frekventovane uplatňujú princíp ultima ratio s odvolaním sa na nedodržanie povinnej miery opatrnosti poškodenej, teda oklamanej osoby najmä pri trestnom čine podvodu.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Skutková podstata trestného činu podvodu je sprevádzaná uskutočňovaním majetkových transakcií poväčšine uzatváraním kúpnych zmlúv. Pri takejto dispozícii je však nutné uvedomiť si, že je spojená s určitým rizikom nebezpečenstva, ktorá je štátom akceptovateľná. V teórii sa hovorí o tzv. obvyklej (bežnej) miere opatrnosti. V dôsledku tohto štát ponúka viaceré alternatívy eliminovania takéhoto rizika, či už v obchodnoprávnej alebo v civilnoprávnej oblasti. Preto sa tak orgány čin
MENU