Nájdené právne články pre výraz: páchatelia trestného činu

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 7

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

6 dokumentov
10 dokumentov
5 dokumentov
2 dokumenty
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Mária Havelková PhD.
Udalosť: projustice.sk
Abstrakt: Zatiaľ čo v predchádzajúcej kapitole som po teoretickej stránke vymedzila správne trestanie, jednotlivé druhy správnych deliktov a vplyv aktov Rady Európy na ukladanie sankcií za správne delikty a taktiež som upozornila na potrebu analogického použitia ustanovení trestného práva v správnom trestaní, predmetom tejto kapitoly je poukázanie na konkrétne inštitúty trestného práva a problémy ich aplikácie v správnom trestaní. Vzhľadom na rozsah tejto práce som sa rozhodla analyzovať tri inštitúty a to pokračovací delikt, zahladenie deliktu a inštitút účinnej ľútosti, ktoré považujem za exemplárne p ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
2 VYBRANÉ PRAKTICKÉ PROBLÉMY ANALOGICKÉHO POUŽITIA PREDPISOV TRESTNÉHO PRÁVA V OBLASTI SPRÁVNEHO TRESTANIA Zatiaľ čo v predchádzajúcej kapitole som po teoretickej stránke vymedzila správne trestanie, jednotlivé druhy správnych deliktov a vplyv aktov Rady Európy na ukladanie sankcií za správne delikty a taktiež som upozornila na potrebu analogického použitia ustanovení trestného práva v správnom trestaní, predmetom tejto kapitoly je poukázanie na konkrétne inštitúty trestného práva a probl
Autor: JUDr. Marek Mezei PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok pojednáva o parciálnom probléme, ktorý podľa autora vyvstáva z úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike. V predkladanom príspevku autor analyzuje úpravu § 28 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý sa venuje obhajcovi právnickej osoby v trestnom konaní vedenom proti nej. Príspevok priamo nadväzuje na problematiku základov trestnej zodpovednosti právnickej osoby podľa § 4 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právo na obhajobu je jedným zo základných práv, ktoré sa obvinenému priznávajú v trestnom konaní. Schválenie zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len ako "ZoTZPO") v novembri minulého roka znamenalo výrazný zásah do základov trestnoprávnej náuky. V súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len ako "TZPO") došlo k zmene množstva základných zásad trestného práva a zo zavedenia TZPO nám vyplýva povinnosť sa s touto zmeno
Autor: JUDr. Alexandra Strážnická LL.M., PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka v článku opisuje odlišnosti obsahovej stránky práva slobody prejavu v tradičnom ponímaní podľa čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a vo svetle nových výziev, ktorým v súčasnosti čelíme s príchodom komunikácie cez internet.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Sloboda prejavu je jednou z podmienok fungovania demokratickej spoločnosti. Vo svojom článku sa budem venovať slobode prejavu z pohľadu čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“), ktorý tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky. Interpretáciou Dohovoru sa sústavne zvyšuje minimálny štandard ochrany práv a slobôd zaručených v Dohovore a jeho dodatkových protokoloch. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,Súd“) vo s
Autor: Mgr. Lucia Leflerová
Univerzita: Paneurópska vysoká škola
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zaoberá charakteristikou väzby v prípravnom konaní, ako zabezpečovacieho inštitútu Trestného práva, ktorý predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvinenéh o. Nariadenie väzby tak so sebou prináša mnoho negatívnych dôsledkov, ktoré z kriminologického pohľadu môžu mať vplyv na podnietenie trestnej činnosti u obvineného. Súd tak musí v každom prípade rozhodovania o väzbe, po zistení splnenia podmienok na nariadenie väzby, zhodnotiť, či nemožno väzbu nahradiť písomným sľubom obvineného, zárukou záujmového združenia alebo dôveryhodnej osoby, dohľadom probačného a mediačného úr ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v §71 ustanovuje: „Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že...“ Z uvedeného vyplýva, že väzba patrí me
Autor: JUDr. Jakub Ľorko PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta; Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zakotvuje do právneho poriadku Slovenskej republiky nové právne inštrumenty na ochranu obetí trestných činov. Autor sa v predkladanom príspevku zaoberá možnosťou využiteľnosti predmetných práv špecifickou skupinou obetí – odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach trestných činov“ alebo „zákon o obetiach“) s účinnosťou od 1. januára 2018 zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky nový právny rámec ochrany obetí trestných činov. Úvodom považujem za vhodné upozorniť na skutočnosť, že v danom prípade ide o vykonanie, resp. dokončenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012,
Autor: plk. doc. JUDr. Miroslav Felcan PhD., LL.M.
Univerzita: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované. Dôvodom vzniku a existencie extrémistických skupín alebo hnutí sú odlišné ideológie, ktoré vedú ku konfrontácii s politickým systémom a štátnym usporiadaním a narúšajú celkovú bezpečnosť demokratického štátu. Ako zjednocujúci prvok týchto ideológií vystupuje odmietanie základných demokratických hodnôt, spoločenských noriem a spôsobov chovania formujúcich súčasnú spoločnosť.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Hrozba extrémizmu sa v súčasnosti stala vysoko aktuálnou. Dotýka sa všetkých demokratických štátov, Slovenskú republiku nevynímajúc. Prejavy nenávisti voči príslušníkom iných rás, národov, národnostných menšín a etnických skupín, ale aj náboženstiev prinášajú so sebou nebezpečenstvo priameho ohrozenia riadneho fungovania demokratickej spoločnosti. Otvorenie sa svetu malo pre Slovenskú republiku za následok, okrem pozitívnych aj prenikanie negatívnych javov, medzi ktoré môžeme z
MENU