Nájdené právne články pre výraz: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 18

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

157 dokumentov
91 dokumentov
250 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Stanislav Mihálik PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autori sa v predmetnom príspevku zameriavajú na ochranu osôb pri správe ich majetku prostredníctvom trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ide o jeden z trestných činov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje Trestný zákon ochranu veriteľov. Autori sa na predmetnú problematiku nezameriavajú len z hľadiska analytického, teda trestnoprávnej charakteristiky, ale rovnako z hľadiska praktického, teda rozhodovacej praxe súdov (s dôrazom na výkladovú rovinu predmetných ustanovení).

Úryvok z textu:
1 ÚVODOM Projekt VEGA pod názvom „Právna ochrana ucastníkov ekonomicko-pravnych vzťahov s akcentom na trestnoprávnu ochranu veriteľov“ (vedúcim projektu je doc. JUDr. Eduard Burda, PhD.) sa v čase dokončenia predkladaného príspevku nachádza v treťom, a teda finálnom roku jeho realizácie. Podstata projektu v najširších súvislostiach v zmysle žiadosti o finančný príspevok spočíva v interdisciplinárnom vedeckom rozbore právnej úpravy vybraných trestných činov, ktoré slúžia na ochranu účastní
Autor: JUDr. Tomáš Pobijak
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autor sa v článku venuje problematike trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, pričom svoju pozornosť zameriava na konkrétny druh páchateľa, člena štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti. V tomto kontexte sa zaoberá podmienkami naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu z pohľadu člena štatutárneho orgánu. Taktiež sa však zameriava aj na rozdiely medzi trestnoprávnou a obchodnoprávnou zodpovednosťou člena štatutárneho orgánu a na princíp ultima ratio.

Úryvok z textu:
  Predmetom tohto príspevku je trestný čin porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, pričom svoju pozornosť zameriavame na konkrétny druh páchateľa tohto trestného činu, ktorým je člen štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti (v tomto prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou). Úvod V právnej praxi je možné sa nezriedka stretnúť s tým, že je to práve člen štatutárneho orgánu, ktorý je v pozíci
Autor: JUDr. Tomáš Pobijak
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autor sa v článku venuje problematike trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, pričom svoju pozornosť zameriava na konkrétny druh páchateľa, člena štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti. V tomto kontexte sa zaoberá podmienkami naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu z pohľadu člena štatutárneho orgánu, a to najmä jeho objektívnou a subjektívnou stránkou.

Úryvok z textu:
  Predmetom tohto príspevku je trestný čin porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, pričom svoju pozornosť zameriavame na konkrétny druh páchateľa tohto trestného činu, ktorým je člen štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti (v tomto prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou). Tento článok je pokračovaním predchádzajúceho článku uverejneného v Bulletine slovenskej advokácie.   B. Subjektí
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Poznámky k návrhu na zaujatie stanoviska Najvyššieho súdu SR k otázke, či správca konkurznej podstaty môže spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou

Úryvok z textu:
Naj­vyš­ší súd SR z dô­vo­du ne­jed­not­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti plá­nu­je za­ujať zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko k otáz­ke, či správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty mô­že spá­chať trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ale­bo § 238 Tr. zák. po­ru­še­ním po­vin­nos­ti pos­tu­po­vať pri vý­ko­ne fun­kcie s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou v zmys­le § 8 ods. 2 zá­ko­na č. 328/1991 Zb. o kon­kur­ze (ide eš­te o bý­va­lý zá­kon o kon­kur­ze, mo­men
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Nasledujúci príspevok sa zaoberá formuláciou skutkovej vety vo výrokoch procesných a meritórnych rozhodnutí. Analyzuje, čo nevyhnutne musí byť súčasťou skutkovej vety, čo jej súčasťou naopak byť nemôže, resp. čo by skutková veta obsahovať nemala. Príspevok sumarizuje chyby, ktorých sa pri tvorbe skutkovej vety pravidelne dopúšťajú policajné orgány. Kritike bude podrobená aj časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá sa do skutkovej vety snaží zavádzať formulácie, ktoré so skutkom, vjeho trestnoprávnom ponímaní, nemajú nič spoločné.

Úryvok z textu:
I.        VŠEOBECNE O SKUTKU A SKUTKOVEJ VETE Pod skutkom rozumieme všetky prejavy páchateľa, ktoré majú odraz v materiálnom svete, sú významné z pohľadu trestného práva a sú pokryté zavinením páchateľa. Skutkom je aj pokus trestného činu a príprava na zločin. Skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky skutkovejpodstatytrestného činu a vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovejpodstaty v skutkový dej(skutok). Vecné, miestne, časové a
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok, publikovaný aj v justičnej revue, sa zaoberá niektorými aspektmi predaja majetku právnických osôb ako aj prípustným rizikom v komernčnej sfére ako okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu

Sprievodný text: Po-mer-ne veľ-kú časť ná-pa-du or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní a sú-dov tvo-rí po-su-dzo-va-nie tres-tných ozná-me-ní (a nás-led-ne ob-ža-lôb), kto-ré sú po-dá-va-né v sú-vis-los-ti s pre-da-jom ma-jet-ku, kto-rý vlas-tníc-ky pat-rí práv-nic-kej oso-be (naj-mä štá-tu, ob-ciam ale-bo ob-chod-ným spo-loč-nos-tiam). Tres-tné ozná-me-nia sú po-dá-va-né naj-mä v prí-pa-doch, keď sa zme-ní ob-sa-de-nie šta-tu-tár-nych or-gá-nov práv-nic-kých osôb, pri-čom „no-vé ve-de-nie“ je ná-zo-ru, že ma-je-tok práv-nic-kej oso-by bol pre-da-ný pod ce-nu, za ne-vý-hod-ných pod-mie-nok ale-bo bez súh-la-su op-ráv-ne-né-ho or-gá-nu práv-nic-kej oso-by. Po-kiaľ ide o štát, či ob-ce, tak tres-tné ozná-me-nia sú po-dá-va-né prak-tic-ky po kaž-dých voľ-bách, či už parla-men-tých, res-pek-tí-ve ko-mu-nál-nych, pri kto-rých prí-de k zme-ne v or-gá-noch štá-tu ale-bo v or-gá-noch sa-mos-prá-vy. V ta-kých-to prí-pa-doch sa pri hod-no-te-ní pre-da-ja ma-jet-ku štá-tu, či ob-ce na-mie-ta hlav-ne ta-kým spô-so-bom, že pri pre-da-ji bol po-ru-še-ný zá-kon (nap-rík-lad zá-kon o sprá-ve ma-jet-ku štá-tu), pre-daj bol reali-zo-va-ný bez vý-be-ro-vé-ho ko-na-nia a ne-bo-la zis-ťo-va-ná naj-vyš-šia mož-ná po-nu-ka, prí-pad-ne, že štát (obec) kú-pil ma-je-tok, kto-rý vô-bec ne-pot-re-bo-val.

Úryvok z textu:
Po­mer­ne veľ­kú časť ná­pa­du or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov tvo­rí po­su­dzo­va­nie tres­tných ozná­me­ní (a nás­led­ne ob­ža­lôb), kto­ré sú po­dá­va­né v sú­vis­los­ti s pre­da­jom ma­jet­ku, kto­rý vlas­tníc­ky pat­rí práv­nic­kej oso­be (naj­mä štá­tu, ob­ciam ale­bo ob­chod­ným spo­loč­nos­tiam). Tres­tné ozná­me­nia sú po­dá­va­né naj­mä v prí­pa­doch, keď sa zme­ní ob­sa­de­nie šta­tu­tár­nych or­gá­nov práv­nic­kých osôb, pri­čom „no­vé ve­de­nie“ je ná­zo­ru,
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstrakt: V nasledujúcom príspevku sa autor zaoberá otázkou, či je možné stíhať právnickú osobu aj bez zistenia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá sa dopustila pričítateľného konania. Príspevok sa ďalej zaoberá aj niektorými ďalšími otázkami, ktoré súvisia s problematikou pričítateľnosti a trestným stíhaním právnických osôb.

Úryvok z textu:
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZTZPO“): Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom upraveným v tomto zákone. Som však toho názoru, že spravidla nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť voči právnickej osobe bez súčasného zisten
Autor: JUDr. Andrej Beleš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá komparáciou hraníc minimálnej škody a súvisiacich pojmov, ktoré sú okolnosťami odôvodňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby, na Slovensku, v Českej republike a v Rakúsku. Tieto aspekty sú skúmané v súvislosti s trestnými sadzbami.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Rozsah kriminalizácie pri majetkových a ekonomických trestných činoch ako aj množstvo ďalších ťažiskových otázok fungovania trestnoprávneho systému patrí do sféry suverénneho rozhodovania každého štátu, s výnimkou určitých základných štandardov kriminalizácie v zásade tých najzávažnejších protiprávnych konaní, čo vyplýva z prameňov medzinárodného práva alebo práva Európskej únie . Každý štát si tak v zásade vo svojej legislatíve určí, akú minimálnu úroveň závažnosti musí dosiahnuť
Autor: JUDr. Peter Pénzeš LL.M., PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Pod vplyvom finančnej krízy sa ochrana spotrebiteľa dostala do väčšej pozornosti regulačných a dohľadových orgánov na celom svete. Článok analyzuje slovenskú legislatívu v oblasti ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Kým právny rámec v oblasti ochrany klientov subjektov kolektívneho investovania a obchodníkov s cennými papiermi je dostatočne robustný, v oblasti ochrany klientov bánk, poisťovní a spotrebiteľských úverov je právne úprava menej podrobná. Slovenská republika neposkytuje efektívne nástroje mimosúdneho riešenia sporov na finančnom trhu.

Úryvok z textu:
ÚVOD Účastníci finančného trhu (domácnosti, podniky, štát) sa vyznačujú rôznou mierou sofistikovanosti, disponujú rozličnou mierou znalostí o fungovaní finančného trhu a rizikách spojených s investovaním. Najmä domácnosti (fyzické osoby) sú v tomto zmysle v nerovnocennom postavení vo vzťahu k finančným inštitúciám, keďže medzi nimi existuje finančná a informačná asymetria. K jej zmierneniu prispievajú pravidlá ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, ktoré ustanovuje štát v platných právny
Autor: JUDr. Peter Pénzeš LL.M., PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Pod vplyvom finančnej krízy sa ochrana spotrebiteľa dostala do väčšej pozornosti regulačných a dohľadových orgánov na celom svete. Článok analyzuje slovenskú legislatívu v oblasti ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu. Kým právny rámec v oblasti ochrany klientov subjektov kolektívneho investovania a obchodníkov s cennými papiermi je dostatočne robustný, v oblasti ochrany klientov bánk, poisťovní a spotrebiteľských úverov je právne úprava menej podrobná. Slovenská republika neposkytuje efektívne nástroje mimosúdneho riešenia sporov na finančnom trhu.

Úryvok z textu:
ÚVOD Účastníci finančného trhu (domácnosti, podniky, štát) sa vyznačujú rôznou mierou sofistikovanosti, disponujú rozličnou mierou znalostí o fungovaní finančného trhu a rizikách spojených s investovaním. Najmä domácnosti (fyzické osoby) sú v tomto zmysle v nerovnocennom postavení vo vzťahu k finančným inštitúciám, keďže medzi nimi existuje finančná a informačná asymetria. K jej zmierneniu prispievajú pravidlá ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, ktoré ustanovuje štát v platných právny
MENU