Nájdené právne články pre výraz: postup policajta

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 38

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

150 dokumentov
313 dokumentov
276 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: ppor. JUDr. Peter Adamec
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok poukazuje na nesprávny výklad inštitútov obmedzenia osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Tr. por. a zaistenia osoby podľa § 19 ods. 1 zákona o policajnom zbore.

Úryvok z textu:
Pred­met­ný člá­nok pou­ka­zu­je na nes­práv­ne vy­kla­da­nie práv­nych no­riem pri pou­ží­va­ní in­šti­tú­tov ob­me­dzo­va­nia osob­nej slo­bo­dy pod­ľa § 85 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku a za­is­te­nia oso­by pod­ľa § 19 ods. 1 Zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re s kto­rý­mi sú spo­je­né ap­li­kač­né prob­lé­my. Už dlh­šiu do­bu sa po­le­mi­zu­je nad tým, kto mô­že a kto ne­mô­že za­dr­žať oso­bu po­doz­ri­vú z pá­chania tres­tné­ho či­nu, prí­pad­ne akým spô­so­bom. Ok­rem iné­ho je to spô­so­
Autor: JUDr. Katarína Kupková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka sa v článku venuje postupu policajta v prípravnom konaní v kontexte zákonnosti získavania dôkazov.

Úryvok z textu:
Úvod Dokazovanie v trestnom konaní má veľmi dôležitú úlohu „tvorí jadro trestného konania najmä v prípravnom konaní a v štádiu hlavného pojednávania“. Ide o jasne stanovený, resp. upravený postup subjektov trestného konania. Vzhľadom na nezastupiteľnosť tohto inštitútu musí byť každý jeden dôkaz získaný v súlade a na základe zákona a v každej fáze trestného konania sa musia obligatórne skúmať zákonnosti získania toho - ktorého dôkazu. V rámci dokazovania sa stretávame so záujmom n
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok kritizuje tzv. dotazníkovú metódu výsluchu, ktorú od 01.01.2017 zaviedla polícia pri domácom násilí

Úryvok z textu:
Niž­šie v texte je uve­de­ná časť po­ky­nu zo dňa 19.12.2016, kto­rý bol vy­da­ný zo stra­ny Pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Pred­met­ný po­kyn sa tý­ka vy­hod­no­co­va­nia ri­zi­ka oh­ro­ze­nia poš­ko­de­nej oso­by pri tzv. do­má­com ná­si­lí (tu pôj­de spra­vid­la o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia zve­re­nej a blíz­kej oso­by, tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia a tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia). Sú­čas­ťou (pod­sta­to
Autor: npor. JUDr. Miroslav Srholec
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok poukazuje na ďalšiu položku formalizmu v podmienkach slovenskej trestnoprávnej praxe v prípravnom konaní.

Úryvok z textu:
Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 3 Vzne­se­nie ob­vi­ne­nia vz. ob­ža­lo­ba Pred­lo­že­ný člá­nok má am­bí­ciu pou­ká­zať na ďal­šiu po­lož­ku ka­ta­ló­gu pre­pä­té­ho for­ma­liz­mu v pod­mien­kach slo­ven­skej tres­tnop­ráv­nej praxe v príp­rav­ných fá­zach tres­tné­ho ko­na­nia[1]. Am­bí­ciou auto­ra je pou­kaz a pred­lo­že­nie po­le­mic­ké­ho ná­zo­ru k sú­čas­né­mu sta­vu bez­my­šlien­ko­vi­tej ana­ló­gie pri oboch ty­poch roz­hod­nu­tí. Autor ním rea­
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Autor článku sa zaoberá výkladom ustanovenia § 85 ods. 1 Tr. por. s tým, že načrtáva možnosti postupu príslušníka poriadkovej polície pri obmedzovaní osobnej slobody.

Úryvok z textu:
Ná­zov člán­ku: Za­dr­ža­nie oso­by pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por. – reak­cia na niek­to­ré ar­gu­men­ty a ako správ­ne pos­tu­po­vať? Roz­hod­nu­tie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (ďa­lej len KS BA),sp. zn. 2Tpo/1002/2016, kto­ré sa za­obe­rá ok­rem iné­ho za­dr­žia­va­ním oso­by pod­ľa § 85 ods. 1 TP, vy­vo­la­lo ži­vú práv­nic­kú po­le­mi­ku a od­zne­lo ve­ľa ne­súh­las­ných ná­zo­rov a proti­ar­gu­men­tov, kto­ré zhr­niem do nie­koľ­kých bo­dov a po­kú­sim sa na ne rea­go­vať.
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok polemizuje so závermi príspevku JUDr. Timoteja Baďa ohľadne toho, či postup policajta, ktorý obmedzí osobnú slobodu podľa § 85 ods. 2 Tr. por. možno označiť za vykonávanie služobného zákroku.

Úryvok z textu:
Môj krát­ky prís­pe­vok rea­gu­je na člá­nok uve­rej­ne­ný na tej­to strán­ke dňa 22. 08. 2018, autor: JUDr. Ba­ďo, viď: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a671-k-prob­le­ma­ti­ke-bez­pec­nos­tnych-pre­hlia­dok S je­ho zá­ver­mi si do­vo­lím ne­súh­la­siť a to z nas­le­dov­ných dô­vo­dov: Ak po­li­cajt ob­me­dzí osob­nú slo­bo­du oso­be pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por., jed­noz­nač­ne vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok. Slu­žob­ný zá­krok je „zá­ko­nom us­ta­no­ve­ná“ a v je­ho me­dzi
Autor: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autori v príspevku venujú pozornosť jednému z oprávnení policajta – oprávneniu na zastavovanie a prehliadku dopravného prostriedku. V danej súvislosti riešia otázku, kedy, resp. za akých okolností je policajt oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, pričom poukazujú aj na niektoré, žiaľ, nie ojedinelé postupy policajtov, ktorí vykonávajú prehliadku dopravného prostriedku podľa zákona o Policajnom zbore napriek tomu, že na takýto postup nie sú splnené zákonné predpoklady.

Úryvok z textu:
  Článok rozoberá zákonné podmienky, ktoré oprávňujú policajta zastavovať a prehliadať dopravný prostriedok a vykonať tzv. bezpečnostnú prehliadku. Hlavným cieľom je poukázať na podstatné rozdiely medzi oprávnením policajta zastavovať a prehliadať dopravný prostriedok a medzi trestnoprocesným inštitútom – príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemkov. Dotýka sa aj tzv. bezpečnostnej prehliadky a inštitútu obhliadky podľa Trestn
Autor: JUDr. Stanislav Figľar
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Autor venuje pozornosť právnej úprave uvedenej v TP v postupe policajta a prokurátora pred začatím trestného stíhania. Dôraz kladie sa obsahovú náplň trestného oznámenia, ktorá ovplyvňuje rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní. Navrhuje zdokonalenie súčasnej právnej úpravy poskytnutím práva orgánom činných v trestnom konaní na vykonanie vypočutia aj iných osôb ako oznamovateľa trestného oznámenia, ktoré majú vedomosti o oznamovanej protiprávnej udalosti. Týmto by sa rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní po prijatí trestného oznámenia skvalitnilo.

Úryvok z textu:
Konanie vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v trestných veciach je procesom zloženým z niekoľkých častí, ktoré na seba nadväzujú a takto tvoria ucelený systém. Trestné konanie patrí k najdôležitejším konaniam orgánov činných v trestnom konaní[1], súdov, ako aj ostaných jeho subjektov trestného konania pri prerokovávaní a rozhodovaní o trestných veciach. Zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v úplnom znení (ďalej TP) trestné konanie rozdeľuje do dvoch častí, a to na predsúdn
Autor: JUDr. Erik Surmánek
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Od 1. januára 2016 je účinny zákon č. 401/2015 Z. z., ktorým sa zásadným spôsobom novelizoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Touto novelizáciou sa komplexne a nanovo upravil postup pri vybavovaní podnetov na prokuratúre, pričom za určitú novinku je možné považovať nové ustanovenie § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktoré obsahuje negatívny výpočet podaní, ktoré sa za podnet podľa tohto zákona nepovažujú.

Úryvok z textu:
Od 1. januára 2016 je účinny zákon č. 401/2015 Z. z., ktorým sa zásadným spôsobom novelizoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Touto novelizáciou sa komplexne a nanovo upravil postup pri vybavovaní podnetov na prokuratúre, pričom za určitú novinku je možné považovať nové ustanovenie § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktoré obsahuje negatívny výpočet podaní, ktoré sa za podnet podľa tohto zákona nepovažujú. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokuráto
Autor: JUDr. Veronika Poliaková
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Novelou Trestného poriadku účinnou dňom 01.03.2019 sa výrazne posilnilo postavenie oznamovateľa v trestnom konaní. Po novelizácii sa do Trestného poriadku implementovali ustanovenia zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, na základe ktorých sa oznamovateľovi priznali práva, aké dovtedy prislúchali výhradne subjektom v trestnom konaní - poškodenému a obvinenému. Účelom tohto príspevku je ozrejmiť rozsah práv priznaných oznamovateľovi v prípravnom konaní a poukázať na nedokonalosť právnej úpravy, respektíve absenciu ustanovení Trestného poriadku v kontexte zák ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Základom pre spravodlivé rozhodnutie v trestnom konaní je náležité zistenie skutkového stavu, pričom orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonávať dokazovanie tak, aby bolo zaistené, že pri vykonaní dôkazu budú dodržané všetky ustanovenia Trestného poriadku a dôkaz bude použiteľný v ďalšom štádiu trestného konania, predovšetkým na hlavnom pojednávaní. Súčasné trendy trestného práva smerujú k predstave, že zákonnosť dokazovania sa zachová zvyšovaním procesných osôb a ich oprávn
MENU