Nájdené právne články pre výraz: postup pred začatím trestného stíhania

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 30

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

10 dokumentov
39 dokumentov
8 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok reaguje na niektoré praktické problémy, ktoré sa vyskytujú pri aplikácii ustanovenia § 196 ods. 2 Tr. por.

Sprievodný text: V praxi je bež-né, že OČTK vy-ko-ná-va-jú vý-slu-chy osôb v rám-ci pos-tu-pu pred za-ča-tím tres-tné-ho stí-ha-nia pod-ľa § 196 ods. 2 Tr. por. aj na-priek to-mu, že tie-to nie sú ozna-mo-va-teľ-mi, poš-ko-de-ný-mi a nej-de ani o oso-by, kto-ré je pot-reb-né vy-po-čuť k okol-nos-tiam nas-ved-ču-jú-cim to-mu, že ma-li spá-chať trest-ný čin (tzv. po-doz-ri-vá oso-ba),inak po-ve-da-né sú to oso-by, kto-ré by v prí-pa-de za-ča-tia tres-tné-ho stí-ha-nia ma-li prav-de-po-dob-ne pro-ces-né pos-ta-ve-nie sved-ka, av-šak po-kiaľ nie je za-ča-té tres-tné stí-ha-nie vo ve-ci pod-ľa § 199 Tr. por. nie je mož-né im ta-ké-to pos-ta-ve-nie priz-nať.

Úryvok z textu:
Ap­li­kač­né prob­lé­my pri vy­uží­va­ní us­ta­no­ve­nia § 196 ods. 2 Tr. por. V praxi je bež­né, že OČTK vy­ko­ná­va­jú vý­slu­chy osôb v rám­ci pos­tu­pu pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 196 ods. 2 Tr. por. aj na­priek to­mu, že tie­to nie sú ozna­mo­va­teľ­mi, poš­ko­de­ný­mi a nej­de ani o oso­by, kto­ré je pot­reb­né vy­po­čuť k okol­nos­tiam nas­ved­ču­jú­cim to­mu, že ma­li spá­chať trest­ný čin (tzv. po­doz­ri­vá oso­ba),inak po­ve­da­né sú to oso­by, kto­ré by v pr
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Pod náz-vom „Po-ru-šo-va-nie prá-va ob-vi-ne-né-ho zo stra-ny pro-ku-rá-to-ra“ bol na práv-nych lis-toch uve-rej-ne-ný roz-su-dok Ok-res-né-ho sú-du Bra-tis-la-va III. Pred-met-né roz-hod-nu-tie sú-du pr-vé-ho stup-ňa vy-vo-la-lo ur-či-tú po-le-mi-ku naj-mä oh-ľad-ne kon-šta-to-va-nia, že „skor-šia vý-po-veď oso-by v pro-ces-nom pos-ta-ve-ní sved-ka, kto-rá má v rov-na-kom tres-tnom ko-na-ní nás-led-ne pro-ces-né pos-ta-ve-nie ob-vi-ne-né-ho, je ne-pou-ži-teľ-ná a zá-sad-ne ne-mô-že byť sú-čas-ťou vy-šet-ro-va-cie-ho spi-su“.

Úryvok z textu:
Pod náz­vom „Po­ru­šo­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra“ bol na práv­nych lis­toch uve­rej­ne­ný roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III. Pred­met­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­la­lo ur­či­tú po­le­mi­ku naj­mä oh­ľad­ne kon­šta­to­va­nia, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná a zá­sad­ne ne­mô­ž
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Stručná poznámka ohľadne polemiky týkajúcej sa toho, či má byť procesne nepoužiteľný dôkaz súčasťou spisu, ktorý je s obžalobou predkladaný súdu.

Sprievodný text: Pod náz-vom „Po-ru-šo-va-nie prá-va ob-vi-ne-né-ho zo stra-ny pro-ku-rá-to-ra“ bol na práv-nych lis-toch uve-rej-ne-ný roz-su-dok Ok-res-né-ho sú-du Bra-tis-la-va III. Pred-met-né roz-hod-nu-tie sú-du pr-vé-ho stup-ňa vy-vo-la-lo ur-či-tú po-le-mi-ku naj-mä oh-ľad-ne kon-šta-to-va-nia, že „skor-šia vý-po-veď oso-by v pro-ces-nom pos-ta-ve-ní sved-ka, kto-rá má v rov-na-kom tres-tnom ko-na-ní nás-led-ne pro-ces-né pos-ta-ve-nie ob-vi-ne-né-ho, je ne-pou-ži-teľ-ná a zá-sad-ne ne-mô-že byť sú-čas-ťou vy-šet-ro-va-cie-ho spi-su“.

Úryvok z textu:
Pod náz­vom „Po­ru­šo­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra“ bol na práv­nych lis­toch uve­rej­ne­ný roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III. Pred­met­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­la­lo ur­či­tú po­le­mi­ku naj­mä oh­ľad­ne kon­šta­to­va­nia, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná a zá­sad­ne ne­mô­že byť
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok reaguje na neodôvodnené paušálne podávanie trestných oznámení zo strany Sociálnej poisťovne.

Sprievodný text: Ten-to môj krát-ky člá-nok by som rád ve-no-val té-me, kto-rá veľ-mi in-ten-zív-ne re-zo-nu-je me-dzi OČTK asi na ce-lom úze-mí SR. V pos-led-nom ob-do-bí (cca. pos-led-né 2 ro-ky) sme sved-ka-mi extrém-ne-ho ná-ras-tu tres-tných ozná-me-ní, kto-ré po-dá-va So-ciál-na pois-ťov-ňa pre po-doz-re-nie zo spá-chania tres-tných či-nov neod-ve-de-nie da-ne a pois-tné-ho pod-ľa § 277 Tr. zá-ko-na a ne-zap-la-te-nie da-ne a pois-tné-ho pod-ľa § 278 Tr. zá-ko-na, kto-ré sú za-lo-že-né v pod-sta-te na tom skut-ko-vom zá-kla-de, že ne-bo-lo od-ve-de-né pois-tné, kto-ré bo-lo zra-ze-né z hru-bej mzdy za-mes-tnan-cov (§ 277 TZ) a ne-bo-lo za-pla-te-né pois-tné za za-mes-tná-va-te-ľa (§ 278 TZ), pri-čom o tej-to prob-le-ma-ti-ke už bo-lo na-pí-sa-ných ve-ľa člán-kov, kto-ré sa za-obe-ra-li napl-ne-ním skut-ko-vých pod-stát tých-to tres-tných či-nov, a kto-ré väč-ši-nou zhod-ne uvá-dza-jú, že aby doš-lo k napl-ne-niu ob-li-ga-tór-nych zna-kov tých-to tres-tných či-nov mu-sí mať za-mes-tná-va-teľ dos-ta-tok fi-nan-čných pros-tried-kov na pl-ne-nie svo-jej od-vo-do-vej po-vin-nos-ti a pla-te-nie pois-tné-ho (s tým-to ná-zo-rom sa ne-dá ne-súh-la-siť). Môj člá-nok sa však pri-már-ne ne-bu-de za-obe-rať ro-zo-be-ra-ním práv-nych otá-zok, ale je-ho cie-ľom je pou-ká-zať na fakt, že So-ciál-na pois-ťov-ňa (pod-ľa môj-ho ná-zo-ru) re-zig-no-va-la na pl-ne-nie svo-jich zá-kon-ných po-vin-nos-tí a časť svo-jej agen-dy (vy-má-ha-nie poh-ľa-dá-vok) pre-su-nu-la (ale-bo sa sna-ží pre-su-núť) na OČTK.

Úryvok z textu:
Sta­nú sa or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní po­boč­ka­mi So­ciál­nej pois­ťov­ne pre vy­má­ha­nie poh­ľa­dá­vok? Ten­to môj krát­ky člá­nok by som rád ve­no­val té­me, kto­rá veľ­mi in­ten­zív­ne re­zo­nu­je me­dzi OČTK asi na ce­lom úze­mí SR. V pos­led­nom ob­do­bí (cca. pos­led­né 2 ro­ky) sme sved­ka­mi extrém­ne­ho ná­ras­tu tres­tných ozná­me­ní, kto­ré po­dá­va So­ciál­na pois­ťov­ňa pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tných či­nov neod­ve­de­nie da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 2
Autor: doc. JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstrakt: Tento článok sa zaoberá častým problémom, ktorý je spojený s nedostatočným vymedzením toho, kedy je príslušný vtrestnom konaní poverený príslušník akedy vyšetrovateľ ato s ohľadom najmä na nedostatočné definovanie príslušnosti policajta pre postup pred začatím trestného stíhania. Rovnako je problém aj s niektorými problémovými kvalifikáciami skutkov, pri ktorých nie je ihneď pri začatí trestného stíhania zrejmé, aká ja správna právna kvalifikácia. Následkom je vznik sporov o príslušnosť medzi povereným príslušníkom a vyšetrovateľom. Taki ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Pri výkone praxe sa ako dozorujúci prokurátor často stretávam s rôznymi spormi o príslušnosť medzi poverenými príslušníkmi a vyšetrovateľmi. Tieto spory nastávajú najmä nedostatočnou právnou úpravou obsiahnutou v Trestnom zákone[2] alebo Trestnom poriadku[3], pričom na niektoré sa už v minulosti poukazovalo. Napriek tomu, že Trestný zákon a Trestný poriadok sú v platnosti už 15 rokov, doposiaľ sa nepodarilo tieto probl
Autor: prof. JUDr. Ján Šanta PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V predmetnom príspevku autori spracovávajú aspekty zákonnosti dokazovania tak z teoretického hľadiska, ako aj praktického hľadiska. Pozornosť zameriavajú predovšetkým na aplikačné problémy, ktoré evidujú vo vlastnej praxi, konkrétne súvisiace s výsluchmi svedkov a vykonávaní listinných dôkazov. Analyzujú pri tejto problematike konkrétnu judikatúru, súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vyslovujú vlastné právne závery k zákonnosti týchto dôkazov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Proces dokazovania vo svojej podstate predstavuje proces poznania určitého javu, predmetu, konania, ktorým je skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin, pričom príslušné orgány sa zameriavajú na poznanie podstaty alebo vlastností tejto skutočnosti. Poznávanie pri procese dokazovania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní trestných činov prebieha podľa platných všeobecných zákonností teórie odrazu a vzniku stôp. Neexistuje špecifický vyšetrovací alebo iný proces p
Autor: Barbora Lamošová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Odhaľovanie daňovej trestnej činnosti predstavuje pomerne komplikovaný proces, ktorý je významne determinovaný osobitosťami počiatočných štádií a fáz. Je zaujímavé, že proces odhaľovania prebieha podstatne viac na podklade konkrétnych podnetov (informácií) od špecifického okruhu subjektov, ako na podklade trestných oznámení od fyzických osôb. Vzhľadom na povahu týchto podnetov a subjekty, od ktorých pochádzajú, výrazne sa od klasického postupu odhaľovania odlišujú následné kroky. Sú to podnety kontrolných, dozorných či iných osôb, ktoré v zmysle svojej zákonnej povinnosti disponujú podozrením, ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD   Problematika vyšetrovania daňových trestných činov predstavuje veľmi aktuálnu tému a to aj v kontexte aktuálnych spoločenských a politických dianí. Súčasne je po veľmi náročná problematika z hľadiska konkrétnych postupov tak policajných, v nadväznosti na daňové, a v konečnom dôsledku je to celý rad postupov trestnoprávnych, ktoré determinujú trestno-procesné ustanovenia (podľa Trestného poriadku, zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Je dôležité sa venovať práv
Autor: JUDr. Anna Šimková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zabýva problematikou predsúdneho konania a jeho účelu, významu a vzťahu k súdnemu konaniu. Pre porovnanie som sa rozhodla venovať sa problematike predsúdneho konania, v podmienkach a v právnej úprave Slovenskej republiky a Českej republiky.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Vo svojom príspevku som sa rozhodla venovať pozornosť problematike predsúdneho konania a jeho účelu, významu a vzťahu k súdnemu konaniu. Predsúdne konanie má svoj význam v kontinentálnom systéme práva najmä vo vzťahu k hlavnému pojednávaniu a s tým súvisiacim rozsudkom a následným vykonávacím konaním. Pre porovnanie som sa rozhodla venovať sa problematike predsúdneho konania, v podmienkach a v právnej úprave Slovenskej republiky a Českej republiky. Právna úprava v Slovenskej re
Autor: JUDr. Stanislav Figľar
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Autor venuje pozornosť právnej úprave uvedenej v TP v postupe policajta a prokurátora pred začatím trestného stíhania. Dôraz kladie sa obsahovú náplň trestného oznámenia, ktorá ovplyvňuje rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní. Navrhuje zdokonalenie súčasnej právnej úpravy poskytnutím práva orgánom činných v trestnom konaní na vykonanie vypočutia aj iných osôb ako oznamovateľa trestného oznámenia, ktoré majú vedomosti o oznamovanej protiprávnej udalosti. Týmto by sa rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní po prijatí trestného oznámenia skvalitnilo.

Úryvok z textu:
Konanie vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v trestných veciach je procesom zloženým z niekoľkých častí, ktoré na seba nadväzujú a takto tvoria ucelený systém. Trestné konanie patrí k najdôležitejším konaniam orgánov činných v trestnom konaní[1], súdov, ako aj ostaných jeho subjektov trestného konania pri prerokovávaní a rozhodovaní o trestných veciach. Zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v úplnom znení (ďalej TP) trestné konanie rozdeľuje do dvoch častí, a to na predsúdn
Autor: JUDr. Vladimír Javorský
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Platná právna úprava trestného procesu v Slovenskej republike v predsúdnom štádiu trestného konania výrazne okliešťuje možnosti využitia prvkov kontradiktórneho spôsobu vykonávania dôkazov. Osobitne pred začatím trestného stíhania prakticky neexistuje zásada rovnosti strán charakteristická výlučne pre súdne konanie, ktoré má sporový charakter. Skutočnosť, že účastníci trestného konania nemajú rovnaké postavenie spôsobuje určitý nevyrovnaný, ale zákonom tolerovaný odklon od uznávaných princípov kontradiktórnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, v ktorom proces dokazovania ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Rekonštrukcia uplynulých udalostí ústavným a zákonným spôsobom tvorí základ každého spravodlivého rozhodnutia súdu a orgánu činného v trestnom konaní. V priebehu získavania informácií dôležitých pre objasnenie spočiatku neznámych skutkových okolností musia byť rešpektované zákonné požiadavky ustanovené pre vykonávanie jednotlivých procesných úkonov – dôkazných prostriedkov, ktoré slúžia na obstaranie konkrétnych dôkazov právne významných pre rozhodnutie o určitom skutku. Objasňovanie doka
MENU