Nájdené právne články pre výraz: povinnosť mlčanlivosti

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 45

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

100 dokumentov
111 dokumentov
421 dokumentov
28 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: doc. JUDr. Jozef Olej CSc.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Ťažiskom príspevku je rozbor povinnosti mlčanlivosti advokáta ako svedka v trestnom konaní a možnosti jej prelomenia z dôvodu povinnosti prekaziť trestný čin. Príspevok polemizuje s právnym názorom vyšetrovateľa a prokurátora vysloveným v rámci rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty pre odmietavé stanovisko advokáta svedčiť v trestnom konaní o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci výkonu advokácie. Príspevok sa dotýka všeobecných východísk povinnosti mlčanlivosti advokáta, ako aj prelomenia povinnosti mlčanlivosti advokáta zákonnou úpravou na úseku ochrany pred legalizáciou príjm ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
V ostatnom čase sme zaznamenali snahu orgánov činných v trestnom konaní neadekvátnym spôsobom zasahovať do právneho postavenia advokáta. Predmetom nasledovného príspevku je jeden z konkrétnych zásahov, týkajúci sa povinnosti mlčanlivosti advokáta v pozícii svedka v trestnom konaní, ktorý má vypovedať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri poskytovaní právnych služieb. S cieľom otvoriť na stránkach bulletinu širšiu diskusiu o povinnosti mlčanlivosti advokáta v jej rôznych podobách prí
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: výťah z prednášky uskutočnenej pre daňových poradcov na Akadémii daňových poradcov v Bratislave

Úryvok z textu:
V sú­vis­los­ti s ná­ras­tom da­ňo­vých tres­tných ve­cí stú­pa v praxi po­žia­dav­ka na vy­po­ču­tie da­ňo­vé­ho po­rad­cu k pod­stat­ným skut­ko­vým okol­nos­tiam, pre kto­ré sa tres­tné ko­na­nie ve­die. Ide spra­vid­la o prí­pa­dy, v kto­rých sa ve­die tres­tné ko­na­nie (ne­mu­sí byť eš­te ani za­ča­té tes­tné stí­ha­nie vo ve­ci) pre po­doz­re­nie zo spá­chania da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu, res­pek­tí­ve tres­tné­ho či­nu skres­lo­va­nia úda­jov hos­po­dár­skej a ob­chod­nej evi­den­ci
Autor: Mgr. Laura Rózenfeldová
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: V tomto príspevku sa venujem opisu jednotlivých dôkazných prostriedkov tak, ako ich vymedzuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v súvislosti s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Úryvok z textu:
V tomto príspevku sa venujem opisu jednotlivých dôkazných prostriedkov tak, ako ich vymedzuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v súvislosti s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). V zmysle ustanovenia § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Vzhľadom na to, že ide o demonštratívny výp
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky ohľadne výkladu pojmu "priestor, v ktorých advokát vykonáva advokáciu", ktoré sa zaoberá aj tzv. hostingom, claudom, či povinnosťou mlčanlivosti advokáta.

Sprievodný text: Na­priek to­mu, že čes­ká práv­na úp­ra­va do­mo­vých pre­hlia­dok, či pre­hlia­dok iných pries­to­rov je do ur­či­tej mie­ry od­liš­ná od slo­ven­skej práv­nej úp­ra­vy, je niž­šie uve­de­né sta­no­vis­ko Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR tý­ka­jú­ce sa vý­kla­du poj­mu „pries­to­ry, v kto­rých ad­vo­kát vy­ko­ná­va ad­vo­ká­ciu“ pod­net­né aj v slo­ven­ských práv­nych po­me­roch. Ide naj­mä o špe­ci­fi­ká­ciu pries­to­rov, v kto­rých sa vy­ko­ná­va ad­vo­ká­cia, kto­rý­mi sa ro­zu­mie ok­rem síd­la ad­vo­ká­ta aj nap­rík­lad po­boč­ka ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie, kan­ce­lár ad­vo­ká­ta v síd­le ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, kto­rej pos­ky­tu­je práv­ne služ­by, vo­zid­lo ad­vo­ká­ta, ale aj rôz­ne elek­tro­nic­ké mies­ta, na kto­rých sú uk­la­da­né in­for­má­cie o klien­toch, nap­rík­lad webo­vé strán­ky ad­vo­ká­ta ale­bo rôz­ne mies­ta umož­ňu­jú­ce di­aľ­ko­vý prís­tup po­mo­cou inter­ne­to­vej sie­te (tzv. hos­ting, claud a pod.). Sta­no­vis­ko v od­ôvod­ne­ní su­ma­ri­zu­je aj ju­di­ka­tú­ru Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va ako aj Ústav­né­ho sú­du ČR, kto­ré sa tý­ka­li pre­hlia­dok v mies­tach, v kto­rých sa vy­ko­ná ad­vo­ká­cia a za­obe­rá sa aj vý­kla­dom po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti ad­vo­ká­ta.

Úryvok z textu:
Úvod­ná poz­nám­ka (autor poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko) Na­priek to­mu, že čes­ká práv­na úp­ra­va do­mo­vých pre­hlia­dok, či pre­hlia­dok iných pries­to­rov je do ur­či­tej mie­ry od­liš­ná od slo­ven­skej práv­nej úp­ra­vy, je niž­šie uve­de­né sta­no­vis­ko Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR tý­ka­jú­ce sa vý­kla­du poj­mu „pries­to­ry, v kto­rých ad­vo­kát vy­ko­ná­va ad­vo­ká­ciu“ pod­net­né aj v slo­ven­ských práv­nych po­me­roch. Ide naj­mä o špe­ci­fi­ká­ciu pries­to­rov, v kto­rýc
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok analyzuje procesný postup polície a to najmä pokiaľ ide o odňatia pracovného počítača sudcu.

Úryvok z textu:
Niž­šie v texte je uve­de­ný ob­sah lis­tu pred­se­du Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve pred­sed­níč­ke Súd­nej ra­dy SR, kto­rý po­pi­su­je po­li­caj­ný pos­tup pri za­is­ťo­va­ní mo­bil­ných te­le­fó­nov vo vzťa­hu k dvom sud­ky­niam a pra­cov­né­ho po­čí­ta­ča jed­né­ho zo sud­cov. V pr­vom ra­de je nut­né zdô­raz­niť, že po­lí­cia mu­sí mať „voľ­né ru­ky“ pri od­ha­ľo­va­ní prí­pad­nej tres­tnej čin­nos­ti a to aj v prí­pa­doch, v kto­rých ide ale­bo mô­že ísť o po­doz­re­nie zo spá­
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Výťah z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý sa zaoberal povinnosťou mlčanlivosti policajta v trestnom konaní, možnosťami vypočutia policajta ako aj náhodne nájdenými vecami pri domovej prehliadke, na ktoré sa príkaz na domovú prehliadku nevzťahoval

Sprievodný text: Ústav­ný súd SR vo svo­jom uz­ne­se­ní sp. zn. II. ÚS 175/2020 zo dňa 28.04.2020 za­ujal sta­no­vis­ko k via­ce­rým prob­lé­mom, kto­ré bo­li čas­to v ap­li­kač­nej praxi spor­né. Po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti po­li­caj­ta v tres­tnom ko­na­ní Sťa­žo­va­teľ na­mie­tal ne­mož­nosť vý­slu­chu po­li­caj­tov v tres­tnom ko­na­ní v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­kov, na­koľ­ko ne­bo­li os­lo­bo­de­ní od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti zo stra­ny kom­pe­ten­tné­ho sub­jek­tu. Ústav­ný súd SR pou­ká­zal na zmy­sel us­ta­no­ve­nia § 80 ods. 1 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re (č. 171/1993 Zz.), z kto­ré­ho vy­plý­va, že je­ho úče­lom je za­brá­niť to­mu, aby dô­ver­né in­for­má­cie, kto­ré po­li­caj­ti zis­ti­li pri vý­ko­ne svo­jej čin­nos­ti, ne­bo­li prez­ra­de­né ne­po­vo­la­nej (t.z. inej oso­be) bez ná­le­ži­té­ho dô­vo­du, te­da aby ne­bo­li pos­kyt­nu­té oso­bám, kto­ré by ich moh­li neop­ráv­ne­ne (proti­práv­ne) vy­užiť, či zneu­žiť. To sa však ne­tý­ka tzv. ve­rej­ných ko­na­ní, vrá­ta­ne tres­tné­ho ko­na­nia, kde us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho po­riad­ku o po­vin­nos­ti sved­čiť a pos­kyt­núť prav­di­vé in­for­má­cie ma­jú pred­nosť pred us­ta­no­ve­nia­mi zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re. Po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti za­kot­ve­ná v zá­ko­ne o Po­li­caj­nom zbo­re te­da neb­rá­ni vý­slu­chu po­li­caj­ta v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka (po­li­cajt te­da v tres­tnom ko­na­ní ne­mu­sí byť zba­ve­ný ml­čan­li­vos­ti).

Úryvok z textu:
Ústav­ný súd SR vo svo­jom uz­ne­se­ní sp. zn. II. ÚS 175/2020 zo dňa 28.04.2020 za­ujal sta­no­vis­ko k via­ce­rým prob­lé­mom, kto­ré bo­li čas­to v ap­li­kač­nej praxi spor­né. Po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti po­li­caj­ta v tres­tnom ko­na­ní Sťa­žo­va­teľ na­mie­tal ne­mož­nosť vý­slu­chu po­li­caj­tov v tres­tnom ko­na­ní v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­kov, na­koľ­ko ne­bo­li os­lo­bo­de­ní od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti zo stra­ny kom­pe­ten­tné­ho sub­jek­tu. Ústav­ný súd SR
Autor: Bc. Ivana Mokrá
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou povinnosti mlčanlivosti advokáta a etikou povolania advokáta

Úryvok z textu:
Úvod Sľu­bu­jem na svo­je sve­do­mie a česť, že bu­dem dodr­žia­vať Ústa­vu Slo­ven­skej re­pub­li­ky, zá­ko­ny a os­tat­né všeo­bec­né zá­väz­né práv­ne pred­pi­sy, pred­pi­sy Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­ry, eti­ku ad­vo­kát­ske­ho po­vo­la­nia a chrá­niť zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy, sve­do­mi­to pl­niť po­vin­nos­ti ad­vo­ká­ta a za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť o všet­kých sku­toč­nos­tiach, o kto­rých sa doz­viem v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom svoj­ho po­vo­la­nia.“[1] Vy­ššie
Autor: JUDr. Ing. Branislav Cepek PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Predmetný článok bližšie analyzuje proces nakladania s informáciami pri výkone exekútorskej činnosti v rámci jednotlivých vybraných režimoch a to pri požičiavaní exekučných spisoch, nazeraní do spisov, pri odpisoch a potvrdeniach z exekučných spisov, s akcentom na charakteristiku výnimiek z povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú formulované v prevažnej miere vo vzťahu k určitým subjektom a zároveň s určením cieľu, na ktorý je exekútor oprávnený tomuto subjektu chránenú skutočnosť sprístupniť.

Úryvok z textu:
Súdny exekútor je súčasťou súdnejmoci a pri výkone svojich právomocí v rámci exekučnejčinnosti prichádza do kontaktu s celým radom informácií, ktoré nie sú bežne prístupné (údaje o osobných a majetkových pomeroch povinného a tretích osôb, skutočnosti potenciálne tvoriace predmet obchodného, daňového, či iného tajomstva a pod.) a ktorých zachovanie neprístupnosti je voprávnenom záujme dotknutých osôb. To isté platí pri výkone ďalšejčinnosti exekútora[2] a pri činnosti exekútora vorgánoch Slove
Autor: Bc. Dávid Danočko
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Slovenská právna úprava, ktorá používa pojem whistleblowing pod slovenským názvom oznamovanie, či chránené oznamovanie je v podmienkach nášho stredoeurópskeho regiónu jednou z mála explicitných úprav, ak pozeráme na právny stav v susedných štátoch. V Českej republike obdobná právna úprava chýba, aj keď v súčasnosti je zákon v štádiu legislatívnej prípravy.1 Podobná situácia je v Poľsku, kde sa ochrana oznamovateľom poskytuje prostredníctvom Zákonníka práce, čo sa však javí ako nedostatočné. Maďarský zákon o sťažnostiach a oznamovaní bol prijatý začiatkom roka 2014. Slovenský zákon č. 307/20 ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Slovenská právna úprava, ktorá používa pojem whistleblowing pod slovenským názvom oznamovanie, či chránené oznamovanie je v podmienkach nášho stredoeurópskeho regiónu jednou z mála explicitných úprav, ak pozeráme na právny stav v susedných štátoch. V Českej republike obdobná právna úprava chýba, aj keď v súčasnosti je zákon v štádiu legislatívnej prípravy.1 Podobná situácia je v Poľsku, kde sa ochrana oznamovateľom poskytuje prostredníctvom Zákonníka práce, čo sa však javí ako nedost
Autor: doc. JUDr. Jozef Sotolár PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Spoločenské zmeny, ktoré prebiehali na Slovensku od novembra 1989 sa dotýkali celého právneho poriadku a neobišli ani oblasť tzv. „sťažnostného práva“. Je potrebné pripomenúť, že nová právna úprava sa rodila veľmi dlho a ťažko - od vyčlenenia petícií (1990), cez proces schvaľovania zákona o sťažnostiach (od roku 1992 do roku 1998) až po režim oznámení a podnetov (2000).

Úryvok z textu:
„ Článok 46 ods. 1 ústavy je potrebné vykladať v spojitosti s čl. 51 a čl. 2 ods. 2 ústavy. Pisateľ podnetu preto musí pri domáhaní sa svojho práva rešpektovať ustanovenie zákona, ktorý upravuje postup pri realizácii práva na súdnu a inú právnu ochranu ... Rámec povinností štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu alebo inú právnu ochranu, upravuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach u v rozsahu a spôsobom, ktorý
MENU