Nájdené právne články pre výraz: povinnosť zachovávať mlčanlivosť

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 24

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

25 dokumentov
24 dokumentov
111 dokumentov
4 dokumenty
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Dr.h.c., prof., JUDr. Lucia Kurilovská PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá úlohou compliance programov v štruktúre právnickej osoby a jeho vplyvom na ochranu ekonomických záujmov právnickej osoby

Úryvok z textu:
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA VNÚTORNÉHO SYSTÉMU VYBAVOVANIA PODNETOV V zmysle vyššie uvedeného by mal vnútorný predpis v úvodných všeobecných ustanoveniach riešiť najmä to, že zamestnávateľ je povinný v zmysle §12 Zákona o nahlasovaní protispoločenskej činnosti po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahu  a)dátum doručenia podnetu, b)meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet; ak ide o anonymný podnet, uvedie sa iba poznámka, že
Autor: Bc. Barbara Bartovičová
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok analyzuje vzájomný vzťah advokáta a klienta v súvislosti s povinnosťou oznámiť spáchanie trestnej činnosti.

Úryvok z textu:
Stať sa dob­rým ad­vo­ká­tom mô­že byť čas­tok­rát zlo­ži­tej­šie ako sa zdá. Nie­len­že je pot­reb­né do­siah­nuť práv­nic­ké vzde­la­nie, ab­sol­vo­vať kon­ci­pien­tsku prax pri kto­rej mô­že­te mať po­cit no­vo­do­bé­ho „ot­ro­ka“ a ús­peš­ne zlo­žiť ad­vo­kát­ske skúš­ky, kto­ré sa svo­jou ná­roč­nos­ťou ani zďa­le­ka ne­po­do­ba­jú pre­chádz­ke ru­žo­vou zá­hra­dou, ale pri bu­do­va­ní por­tfó­lia klien­tov je tak­mer ne­vyh­nut­nos­ťou vy­bu­do­vať si me­no dô­ve­ry­hod­né­ho a spo­ľah­
Autor: JUDr. Ing. Branislav Cepek PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Predmetný článok bližšie analyzuje proces nakladania s informáciami pri výkone exekútorskej činnosti v rámci jednotlivých vybraných režimoch a to pri požičiavaní exekučných spisoch, nazeraní do spisov, pri odpisoch a potvrdeniach z exekučných spisov, s akcentom na charakteristiku výnimiek z povinnosti mlčanlivosti, ktoré sú formulované v prevažnej miere vo vzťahu k určitým subjektom a zároveň s určením cieľu, na ktorý je exekútor oprávnený tomuto subjektu chránenú skutočnosť sprístupniť.

Úryvok z textu:
Súdny exekútor je súčasťou súdnejmoci a pri výkone svojich právomocí v rámci exekučnejčinnosti prichádza do kontaktu s celým radom informácií, ktoré nie sú bežne prístupné (údaje o osobných a majetkových pomeroch povinného a tretích osôb, skutočnosti potenciálne tvoriace predmet obchodného, daňového, či iného tajomstva a pod.) a ktorých zachovanie neprístupnosti je voprávnenom záujme dotknutých osôb. To isté platí pri výkone ďalšejčinnosti exekútora[2] a pri činnosti exekútora vorgánoch Slove
Autor: JUDr. Martin Buzinger PhD.
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou mlčanlivosti advokáta v incidenčnom spore na podkalde konkrétneho prípadu z praxe

Úryvok z textu:
Na Kraj­skom sú­de v Bra­tis­la­ve od ro­ku 2006, te­da už 14 ro­kov, pre­bie­ha spor o ur­če­nie pra­vos­ti prih­lá­se­nej poh­ľa­dáv­ky, kto­rých účas­tní­kom (ža­lob­com) je bý­va­lý práv­ny zá­stup­ca (ad­vo­kát) ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, na kto­rú bol vy­hlá­se­ný kon­kurz, a správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty úpad­cu (ža­lo­va­ný). Prih­lá­se­ná poh­ľa­dáv­ka pred­sta­vu­je od­me­nu za práv­ne služ­by, kto­ré ža­lob­ca pos­ky­tol ob­chod­nej spo­loč­nos­ti do vy­hlá­se­nia kon­kur­
Autor: doc. JUDr. Jozef Olej CSc.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Ťažiskom príspevku je rozbor povinnosti mlčanlivosti advokáta ako svedka v trestnom konaní a možnosti jej prelomenia z dôvodu povinnosti prekaziť trestný čin. Príspevok polemizuje s právnym názorom vyšetrovateľa a prokurátora vysloveným v rámci rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty pre odmietavé stanovisko advokáta svedčiť v trestnom konaní o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci výkonu advokácie. Príspevok sa dotýka všeobecných východísk povinnosti mlčanlivosti advokáta, ako aj prelomenia povinnosti mlčanlivosti advokáta zákonnou úpravou na úseku ochrany pred legalizáciou príjm ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
V ostatnom čase sme zaznamenali snahu orgánov činných v trestnom konaní neadekvátnym spôsobom zasahovať do právneho postavenia advokáta. Predmetom nasledovného príspevku je jeden z konkrétnych zásahov, týkajúci sa povinnosti mlčanlivosti advokáta v pozícii svedka v trestnom konaní, ktorý má vypovedať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri poskytovaní právnych služieb. S cieľom otvoriť na stránkach bulletinu širšiu diskusiu o povinnosti mlčanlivosti advokáta v jej rôznych podobách prí
Autor: Mgr. Igor Šumichrast
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Etický kódex je založený na princípoch zákonnosti, nestrannosti, profesionality či slušnosti. V rámci svojho zamestnania postupuje úradník v zmysle a rozsahu právnych predpisov Českej republiky, práva Európskej únie a medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká republika viazaná.

Úryvok z textu:
Etický kódex je založený na princípoch zákonnosti, nestrannosti, profesionality či slušnosti. V rámci svojho zamestnania postupuje úradník v zmysle a rozsahu právnych predpisov Českej republiky, práva Európskej únie a medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká republika viazaná. Pri rozhodovaní je povinný voliť najvhodnejšie riešenie s ohľadom na verejný záujem ako i rozhodujúce skutočnosti konkrétneho prípadu. Úradník je povinný postupovať na vysokej
Autor: JUDr. Peter Sepeši
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Podľa § 478 Trestného poriadku sa ustanovenia piatej časti Trestného poriadku použijú v prípade, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak - zákonná prednosť medzinárodnej zmluvy, pričom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa uplatňuje aj ústavná prednosť medzinárodných zmlúv, a to podľa článku 7 odsek 5 Ústavy SR. Aj napriek priamej použiteľnosti môže medzinárodná zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré budú vyžadovať vykonávacie ustanovenia vo vnútroštátnom práve signatárskych štátov na to, aby sa mohla zmluva priamo použiť – v takom prípade sa použijú ustanovenia piatej časti Tres ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. subsidiarita právnej úpravy v Trestnom poriadku vo vzťahu k medzinárodným zmluvám Podľa § 478 Trestného poriadku sa ustanovenia piatej časti Trestného poriadku použijú v prípade, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak - zákonná prednosť medzinárodnej zmluvy, pričom v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa uplatňuje aj ústavná prednosť medzinárodných zmlúv, a to podľa článku 7 odsek 5 Ústavy SR. Aj napriek priamej použiteľnosti môže medzinárodná z
Autor: Bc. Dávid Danočko
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Slovenská právna úprava, ktorá používa pojem whistleblowing pod slovenským názvom oznamovanie, či chránené oznamovanie je v podmienkach nášho stredoeurópskeho regiónu jednou z mála explicitných úprav, ak pozeráme na právny stav v susedných štátoch. V Českej republike obdobná právna úprava chýba, aj keď v súčasnosti je zákon v štádiu legislatívnej prípravy.1 Podobná situácia je v Poľsku, kde sa ochrana oznamovateľom poskytuje prostredníctvom Zákonníka práce, čo sa však javí ako nedostatočné. Maďarský zákon o sťažnostiach a oznamovaní bol prijatý začiatkom roka 2014. Slovenský zákon č. 307/20 ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Slovenská právna úprava, ktorá používa pojem whistleblowing pod slovenským názvom oznamovanie, či chránené oznamovanie je v podmienkach nášho stredoeurópskeho regiónu jednou z mála explicitných úprav, ak pozeráme na právny stav v susedných štátoch. V Českej republike obdobná právna úprava chýba, aj keď v súčasnosti je zákon v štádiu legislatívnej prípravy.1 Podobná situácia je v Poľsku, kde sa ochrana oznamovateľom poskytuje prostredníctvom Zákonníka práce, čo sa však javí ako nedost
Autor: Mgr. Patrik Kukuľa
Zdroj: Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Právnická fakulta
Abstrakt: V predkladanom príspevku sa rozoberá právna úprava narábania s informáciami. Autor poukazuje na poskytovanie informácii pri správe daní. Pozornosť venuje základnému právu na súkromie a právu na informácie. Príspevok analyzuje vývoj a súčasnú právnu úpravu daňového tajomstva, zverejňovania zoznamov a poskytovania údajov podľa daňového poriadku v nadväznosti na zásadu neverejnosti v daňovom práve. Daňový poriadok autor prepája na hmotnoprávne daňové predpisy.

Úryvok z textu:
Úvod Správa daní je charakteristická určitými zásadami, ktoré sú aj v samotnej právnej úprave zakotvené. Pod pojmom správa daní zákonodarca v § 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) ustanovuje, že pôjde o „postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti"[1] podľa daňového poriadku, prípadne iných osobitných zákonov. Postup po
MENU