Nájdené právne články pre výraz: pracovný pomer

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 362

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

3866 dokumentov
1845 dokumentov
18136 dokumentov
326 dokumentov
171 dokumentov
40 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Rôznorodosť predmetov činností zamestnávateľských subjektov a pracovných pozícií zamestnancov objektívne odôvodňuje existenciu špecifických pracovných podmienok. Aj Zákonník práce počíta s niektorými osobitnými pracovnými podmienky (napr. práca doma) či s osobitným prístupom k niektorým kategóriám zamestnancom (napr. zvýšená ochrana tehotných žien, zdravotne postihnutých a pod.). Rozmanité pracovné podmienky sú často upravené v pracovných alebo kolektívnych zmluvách, či interných predpisoch zamestnávateľa. V podmienkach Slovenskej republiky sa špecifickosť pracovných podmienok odvíja viac od c ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvodom Tak ako bežný život prináša rôzne situácie, aj v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa vyskytujú rôzne variácie výkonu závislej práce, ktoré sa vymykajú štandardným pracovným pomerom na neurčitý čas, v rámci ktorého zamestnanec vykonáva prácu na pracovisku počas bežných štandardných pracovných hodín. Zákonník práce počíta s určitými modifikáciami klasického pracovného pomeru, ktoré pomenúvame ako atypické pracovné pomery1, či už ide o domácku prácu, prácu na kratší pracov
Autor: Mgr. Katarína Králiková
Zdroj: Projustice
Abstrakt: Pracovný pomer bol v predchádzajúcich rokoch v centre záujmu slovenskej pracovnoprávnej literatúry. Slovenská pracovnoprávna literatúra pracovný pomer vždy považovala za základnú pracovnoprávnu kategóriu, za centrálny právny pojem pracovného práva.[1] Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorého právna úprava predstavuje jadro pracovného pomeru. Je to najtypickejší a najčastejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého prevažná časť občanov realizuje ústavné právo na prácu.[2] Autorka článku si túto tému vybrala z dôvodu aktuálnosti problematiky skončenia pracovného pomeru ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Pracovný pomer bol v predchádzajúcich rokoch v centre záujmu slovenskej pracovnoprávnej literatúry. Slovenská pracovnoprávna literatúra pracovný pomer vždy považovala za základnú pracovnoprávnu kategóriu, za centrálny právny pojem pracovného práva.[1] Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorého právna úprava predstavuje jadro pracovného pomeru. Je to najtypickejší a najčastejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého prevažná časť občanov realizuje ústavné práv
Autor: JUDr. Vladimír Minčič PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v článku snaží poukázať na spoločné pracovnoprávne znaky vybraných druhov verejnej služby s cieľom konštatovať existenciu hypertrofie v právnej úprave verejnej služby.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Výkon verejnej služby konkrétnym, na to povereným zamestnancom vo verejnej správe je svojím obsahom predmetom právnych noriem viacerých právnych odvetví ústavného, pracovného a v neposlednom rade aj správneho práva. Právny režim pracovnoprávneho postavenia zamestnancov vo verejnej službe vychádza z právnych noriem pracovného práva, avšak obsahovo ich možno v určitých prípadoch zaradiť aj medzi normy práva správneho (napr. problematika výberových konaní, vymenovania, zodpovednosti z
Autor: JUDr. Ingrida Papáčová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Zbor väzenskej a justičnej stráže tvorí samostatný verejný ozbrojený zbor. Jedná sa o Zbor, ktorého záležitosti sú riešené prioritne interne, t z. že sa síce jedná o zbor, ktorý je zriadený zákonom a jeho činnosť a základné vymedzenie pôsobenia je taktiež definované zákonom, avšak jeho postupy, organizácia, či prerozdelenie je riešené výlučne internými dokumentami. Autorka v príspevku poukáže na osobitosti interných rozhodnutí nadriadených subjektov, ktoré sú oprávnené rozhodovať vo veci, pričom cieľom príspevku bude poukázať na možnosť alebo nemožnosť zamestnanca Zboru väzenskej a justičnej ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zbor väzenskej a justičnej stráže tvorí špecifickú časť orgánov verejnej správy. Jeho charakterom ho možno radiť medzi verejné ozbrojené zbory. Aj napriek skutočnosti, že sa jedná o orgán verejnej správy, je jeho postavenie v systéme veľmi špecifické. Inak to nebude ani v prípade preskúmavania rozhodnutí prijatých v Zbore väzenskej a justičnej stráže. 2 ZBOR VÄZENSKEJ A JUSTIČNEJ STRÁŽE Zbor väzenskej a justičnej stráže možno chápať v zmysle zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore
Autor: Mgr. Katarína Králiková
Zdroj: Projustice
Abstrakt: Výhody a nevýhody vytvorenia špecializovaných pracovných súdov, ich využitie v minulosti a súčasný stav pracovných súdov a ani senátov.

Úryvok z textu:
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. stanovuje, že súdnictvo je vykonávané nezávislými a nestrannými súdmi. Vo svojom článku 143 zakotvuje, že sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy, pričom za ostatné súdy považujeme okresné a krajské súdy. Aktuálny právny poriadok neupravuje existenciu špecializovaných súdov, ktoré by prejednávali spory toho-ktorého odvetvia práva. V súčasnosti však prebiehajú odborné diskusie o budúcej existencii pracovných súdov, alebo
Autor: JUDr. Luica Verešpejová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Pri neplatnom skončení pracovného pomeru Zákonník práce priznáva zamestnancovi nároky, ktoré sú závislé od vôle zamestnanca v dvoch smeroch, a to či sa dovolá alebo nedovolá neplatnosti rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa ako aj na tom, či trvá alebo netrvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Ide o špeciálne nároky vyplývajúce zo Zákonníka práce, ktoré nieje možné obísť iným spôsobom, ako sa to vyskytlo v praxi. V článku je poukázané na niektoré takéto prípady obchádzania zákona. V závere je poukázané na rozdielne názory právnej obce na povahu náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

Úryvok z textu:
Skončenie pracovného pomeru   Pracovný pomer je zmluvný a záväzkový vzťah, v rámci ktorého sa jeden účastník (zamestnanec) zaväzuje vykonávať prácu za mzdu pre druhého účastníka (zamestnávateľa). Výlučným spôsobom založenia pracovného pomeru je jeho založenie na základe pracovnej zmluvy. Pracovný pomer ako právny vzťah trvá určitý čas bez ohľadu na to, či je uzatvorený na dobu určitú alebo neurčitú.1 Skončenie pracovného pomeru môže nastať zákonom ustanoveným spôsobom. Súčasná
Autor: prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Vedecký príspevok sa zameriava na praktické nuansy participácie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru “radových” zamestnancov i členov orgánov zástupcov zamestnancov v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce (skončenie pracovného pomeru so samotným zástupcom zamestnancov). Akcentované sú tak najmä obsahové i formálne náležitosti podania žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru v zmysle §74 Zákonníka práce i udelenia predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Dôraz však autori kladú i na riešenia sporných ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Spolupôsobenie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru zamestnanca v zmysle § 74 Zákonníka práce2 je výrazným prejavom pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Prvky pracovnoprávnej ochrany zamestnanca sa primárne neviažu len na taxatívnosť vymedzenia dôvodov skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 a § 68 Zákonníka práce, ale aj na povinnosť zamestnávateľa pred tretím subjektom (iným ako sám zamestnanec) objasniť dôvody a ďalšie skutkové okolnosti situácie, ktoré ma
Autor: prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: V živote zamestnanca nastanú aj také skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvnia jeho zdravotný stav a následne aj spôsobilosť vykonávať prácu. Zákonník práce preto upravuje aj to, ako riešiť situácie nepriaznivej zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, ktorá musí byť preukázaná lekárskym posudkom. Vzhľadom na to, že Zákonník práce rozlišuje medzi zdravotnou nespôsobilosťou zamestnanca z dôvodu napr. bežnej choroby alebo úrazu z povolania a právna úprava relevantných posudkov je v mnohých aspektoch strohá, aplikačná prax sa borí s množstvom problémov najmä pri skončení pracovného pomeru. Preto je v pr ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Prianím každého zamestnanca je pracovať u zamestnávateľa v priaznivom pracovnom prostredí a prípadne u toho istého zamestnávateľa vo vhodných a výhodných podmienkach zrealizovať aj celú svoju profesijnú kariéru. Uvedená situácia sa však javí ako z rozprávky. Pracovné pomery končia buď z dôvodu na strane zamestnávateľa, kedy dochádza napr. k zrušeniu výroby alebo jej časti, alebo z dôvodov na strane zamestnanca. Dôvody na strane zamestnanca by sme mohli vnímať aj ako také, ktoré si za
Autor: doc. JUDr. Milena Barinková CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Organizovanie výkonu závislej práce prostredníctvom pracovných pomerov na dobu určitú je nepochybne vhodným spôsobom realizácie výrobných či obchodných zámerov zamestnávateľa najmä vtedy, keď z rôznych dôvodov potreba a rozsah práce zamestnancov kolísajú. Napĺňa požiadavku na flexibilné usporiadanie pracovných vzťahov, ktoré, ako je všeobecne známe, sa prejavuje hlavne v rôznorodosti zmluvných typov, dĺžke ich trvania, v organizácii pracovného času, či miesta výkonu práce.

Úryvok z textu:
Organizovanie výkonu závislej práce prostredníctvom pracovných pomerov na dobu určitú je nepochybne vhodným spôsobom realizácie výrobných či obchodných zámerov zamestnávateľa najmä vtedy, keď z rôznych dôvodov potreba a rozsah práce zamestnancov kolísajú. Napĺňa požiadavku na flexibilné usporiadanie pracovných vzťahov, ktoré, ako je všeobecne známe, sa prejavuje hlavne v rôznorodosti zmluvných typov, dĺžke ich trvania, v organizácii pracovného času, či miesta výkonu práce. Predmetom aktuá
Autor: JUDr. Juraj Hamuľák PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá otázkami problematiky skončenia pracovného pomeru, najmä vo väzbe na hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede ako aj následkami nedodržania týchto podmienok. Poukazuje na možnosti riešenia neplatného skončenia pracovného pomeru, pričom sa zameriava najmä na právnu úpravu podmienok uplatnenia práva na súdnu ochranu, resp. na okolnosti, ktoré sú spojené s riešením sporov o neplatnosť pracovného pomeru na súde.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pracovný pomer ako základný pracovnoprávny vzťah predstavuje najpočetnejšiu a najpodstatnejšiu časť realizácie ľudskej práce ako predmetu pracovného práva. Teória pracovného práva vymedzuje niekoľko spôsobov skončenia pracovnoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú jednu zo zložiek zásady zmluvnosti v pracovnom práve. Zaradzujeme sem: - právnu udalosť, - právny úkon, - skončenie zo zákona - a skončenie úradným rozhodnutím. Pre potreby tohto príspevku sa budeme zaoberať otáz
MENU