Nájdené právne články pre výraz: právo na informácie

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 116

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

462 dokumentov
341 dokumentov
1339 dokumentov
107 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Mgr. Anton Martvoň PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Tento príspevok sa zaoberá vplyvom európskeho práva na slobodný prístup k informáciám a na zásadu informovanosti v kontexte správneho trestania v Slovenskej republike. Príspevok sa taktiež zaoberá extrémami a excesmi využívania a zneužívania práva na slobodný prístup k informáciám a uplatňovaním zásady informovanosti verejnosti v správnom trestaní.

Úryvok z textu:
Najdôležitejšie medzinárodné a európske dokumenty s vplyvom na prístup k informáciám a na zásadu informovanosti Prvým medzinárodným dokumentom, ktorý ovplyvnil aj európske právo, obsahujúcim úpravu práva na informácie bola Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá 10.12.1948 Valným zhromaždením OSN, ktorá vo svojom článku 19 ešte i dnes obsahuje, že: „Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu. Toto právo nepripúšťa, aby niekto trp
Autor: JUDr. Jozef Andraško PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor sa v predkladanom príspevku zameriava na veľmi aktuálnu problematiku, ktorou sú otvorené údaje v kontexte práva na slobodný prístup k informáciám. Autor sa v prvom rade venuje pojmu otvorený údaj, a to z pohľadu odbornej literatúry, relevantných dokumentov, ako aj právneho poriadku Slovenskej republiky. V druhom rade autor upriamuje svoju pozornosť na jednotlivé druhy otvorených údajov, ako aj na ich praktické využitie. V závere autor objasňuje vzťah medzi otvorenými údajmi a informáciami verejného sektora a naznačuje možný vývoj otvorených údajov v Slovenskej republike.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Nové technológie nenávratne pozmenili charakter tradičného spôsobu uplatňovania práva na slobodný prístup k informáciám. V súčasnej informačnej spoločnosti už informácie, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci nie sú len nástrojom kontroly verejnej správy a zvyšovania jej transparentnosti. Predmetné informácie sa stali aktívom, ktorý sa fyzické osoby a právnické osoby snažia využiť aj na podnikateľský účel. Taktiež treba podotknúť, že nové spôsoby sprístupňovania informác
Autor: JUDr. Matúš Mesarčík PhD., LL.M
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predkladaný príspevok sa zaoberá právnymi aspektami anonymity v digitálnom priestore. Otázka anonymity je analyzovaná predovšetkým v kontexte špecifických práv, ktoré sa v kyberpriestore aplikujú. Konkrétne ide o právo na slobodu prejavu, právo na ochranu osobných údajov a povinnosti vyplývajúce z nariadenia eIDAS. Základnou otázkou, na ktorú sa príspevok snaží nájsť odpoveď je: Majú jednotlovci právo byť anonymný v digitálnom svete?

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Vývoj internetovej siete znamenal kreovanie nového sveta – priestoru, ktorý nemá hranice a je imateriálny. Pôvodne sieť vytvorená na vojenské či akademické účely vplyvom komercializácie dosiahla nevídaný úspech a navždy zmenila spoločenské návyky a chápanie najrôznejších aspektov ľudského života. Kým v roku 1995 používalo internet iba 16 miliónov užívateľov (0,5 % svetovej populácie), dnes je to až 4,208 miliónov užívateľov, čo predstavuje viac ako polovicu svetovej populácie.[
Autor: JUDr. Soňa Ralbovská Sopúchová PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá témou ochrany osobnosti a slobody prejavu v súvislosti s prípadmi difamácie uskutočňujúcej sa v online prostredí. V prvej časti príspevku sa autorka zameriava na objasnenie základných súvisiacich pojmov, ako sú ochrana osobnosti, sloboda prejavu, online prostredie a difamácia. V ťažiskovej časti príspevku autorka analyzuje právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu prejavu a tieto prepája s problematikou difamácie v online prostredí. Súčasťou analýzy je rozbor možnosti právnej ochrany osôb pred difamáciou a právne nároky poškodených osôb. Autorka si kladie otázku, kde m ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Ľudská spoločnosť zaznamenala v posledných desaťročiach výrazné zmeny súvisiace s vedou a technikou. Koniec 20. storočia a začiatok 21. storočia možno označiť za modernú dobu, charakteristickú rozsiahlym využívaním informačno-komunikačných technológií, akými sú počítače, mobilné telefóny, platobné karty či televízia. Jedným z najvýznamnejších informačnokomunikačných technológií je bezpochyby celosvetová sieť sietí – Internet, ktorý významnou mierou prispel k zmene komunikác
Autor: Mgr. Martin Daňko PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Vymáhanie práv v digitálnom svete čelí špecifickým úskaliam. Vymáhanie práv dotknutých osôb pri spracúvaní osobných údajov predstavuje výzvu pre právnikov z celej EÚ a prináša so sebou množstvo teoretických a praktických otázok. V rámci digitálnej daňovej správy dochádza k spracúvaniu obrovského množstva osobných údajov, a preto je nutné zaoberať sa vymáhaním práv dotknutých osôb v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane yzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR). Autorka sa v príspevku zameria na práva dotknutých os ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Výkon a vymáhanie akýchkoľvek práv v digitálnom prostredí by malo prebiehať rovnako ako ich výkon a uplatňovanie mimo neho, teda tradičným spôsobom upraveným legislatívou. Tento predpoklad je čiastočne pozmenený špecifikami digitálneho prostredia. Niektoré špecifiká ako podanie žiadosti digitálne, napr. emailom alebo vo forme žiadosti sú typické pre veľký počet digitálnych prostredí, iné ako napríklad registrácie užívateľov s použitím zaručeného elektronického podpisu pri
Autor: JUDr. Katarína Kupková
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autori sa v príspevku venujú novelizácii zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov v súvislosti s prijatím zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, a to konkrétnymi zmenami príslušných ustanovení v Trestnom poriadku. Autori taktiež poukazujú na problematiku aplikácie novelizovaných ustanovení Trestného poriadku v praxi.

Úryvok z textu:
ÚVOD Od 01. januára 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (ďalej iba zákon o obetiach TČ). V súvislosti s prijatím tohto zákona nastalo niekoľko zmien, resp. novelizácií v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestnom poriadku (ďalej iba Trestný poriadok). Zákonom o obetiach TČ sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 a smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004. Tento zákon upravuje najmä vymedzenie pr
Autor: JUDr. Jakub Ľorko PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta; Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zakotvuje do právneho poriadku Slovenskej republiky nové právne inštrumenty na ochranu obetí trestných činov. Autor sa v predkladanom príspevku zaoberá možnosťou využiteľnosti predmetných práv špecifickou skupinou obetí – odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach trestných činov“ alebo „zákon o obetiach“) s účinnosťou od 1. januára 2018 zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky nový právny rámec ochrany obetí trestných činov. Úvodom považujem za vhodné upozorniť na skutočnosť, že v danom prípade ide o vykonanie, resp. dokončenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012,
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Univerzita: UPJŠ Košice
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Kľúčové slová: obeť trestného činuviktimizáciaprávo obete na ochranu
Abstrakt: Právo obete na ochranu pred druhotnou, či opakovanou viktimizáciou je integrálnou súčasťou katalógu práv obetí trestných činov, ktoré obetiam trestných činov explicitne priznáva novokoncipovaný zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov. Okruh prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa poskytuje ochrana obetiam trestných činov, pred opakovanou viktimizáciou, nachádza svoje normatívne ukotvenie v rôznych právnych prameňoch, ktoré nadobúdajú interdisciplinárny charakter. Práve vzájomná konzistentnosť jednotlivých prostriedkov ochrany obetí, ako aj spôsob a forma ich normatívneho vyjadrenia, v ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvodom Z historického hľadiska, pozornosť trestnoprávnej jurisprudencie sa koncentrovala predovšetkým na postavenie obvineného, resp. osoby proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, čo je do určitej miery logické, a to vzhľadom na normatívne vymedzenie účelu trestného konania. Jednoducho pozornosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov je koncentrovaná na náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov. Na „vyváženie“ tohto záujmu orgánov činných v tre
Autor: doc. JUDr. Ľubomír Čunderlík PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Centrálna banka štátu zaujímala počas existencie Slovenskej republiky nezastupiteľné postavenie ako emisná banka a v súčasnosti najmä ako orgán dohľadu nad finančným trhom. V tejto súvislosti je dôležité garantovanie jej nezávislosti, ktorá je však limitovaná rešpektovaním ústavných práv v rámci jej rozhodovacej činnosti. Okrem toho ide o orgán verejnej moci, ktorý disponuje významnou legislatívnou právomocou. Príspevok sa venuje prvkom ústavne garantovanej nezávislosti a legislatívnej právomoci NBS ako aj dopadu judikatúry na niektoré zákonné kompetencie NBS.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) vznikla v relatívne krátkom čase a okolnosti jej vzniku boli podmienené mimoprávnymi skutočnosťami – spoločensko-ekonomickou situáciou v roku 1992, ktorá anticipovala rozdelenie ČSFR.[2] Postavenie NBS ako centrálnej banky štátu je právne zakotvené predovšetkým v čl. 56 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) (ďalej len „Ústava SR“). Tento článok obsahuje 3 odseky, v ktorých ustanovuje, že v prípade NBS[3] ide o nezávislú centráln
Autor: JUDr. Michal Maslen PhD.
Univerzita: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá právnou úpravou procesných environmentálnych práv v oblasti medzinárodného práva životného prostredia. V uvedenom kontexte príspevok postupuje od právnej úpravy jednotlivých medzinárodných zmlúv v oblasti medzinárodného práva životného prostredia, ktoré zakotvujú právo na informácie o životnom prostredí, právo účasti na správe vecí verejných v oblasti ochrany životného prostredia a právo na prístup k súdnej ochrane v záležitostiach životného prostredia. Následne príspevok analyzuje mieru transpozície požiadaviek uvedených procesných environmentálnych práv do slovenskej prá ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Medzinárodné právo v oblasti životného prostredia sa zaoberá snahou o kontrolu znečistenia životného prostredia a vyčerpania prírodných zdrojov v rámci princípu trvalo udržateľného rozvoja. Zo systémového hľadiska ide o integrálnu súčasť medzinárodného práva verejného. Právna veda ho zvyčajne definuje ako súbor právnych predpisov a právnych pravidiel vytvorených jednotlivými suverénnymi štátmi a medzinárodnými organizáciami, ktorý má slúžiť ako nástroj pre právnu reguláciu a ri
MENU