Nájdené právne články pre výraz: právomoc súdov

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 117

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

24574 dokumentov
1818 dokumentov
72544 dokumentov
494 dokumentov
17 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Milan Sudzina
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor sa vo svojom príspevku zaoberá definovaním pojmu právomoci štátnych orgánov jednak všeobecne, a osobitne sa venuje vymedzeniu právomoci súdov v civilných veciach. Ústava Slovenskej republiky obsahuje vo svojich ustanoveniach princíp trojdelenia štátnej moci. Deľba moci je jednou zo základných záruk demokratického a právneho štátu. Aby si jednotlivé orgány štátu navzájom nezasahovali do svojich činností, štát vymedzuje každému z nich presný rozsah jeho oprávnení a povinností. Právomoc súdov nie je zakotvená len v Ústave Slovenskej republiky a v zákonoch. Súdy v civilných veciach sú povinn ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“ alebo „ústava“) zakotvuje princíp trojdelenia štátnej moci. Deľba moci je jednou zo základných záruk demokratického a právneho štátu. Aby si jednotlivé orgány štátu navzájom nezasahovali do svojich činností, štát vymedzuje každému z nich presný rozsah jeho oprávnení a povinností. Právomoc konkrétneho štátneho orgánu môžeme definovať ako zákonom vymedzený rozsah
Autor: doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá analýzou súdnych rozhodnutí v kontexte zachovania práva na riadne, akceptovateľné, dostatočné a udržateľné odôvodnenia rozsudkov a uznesení v rámci rozhodovacej právomoci súdov Slovenskej republiky.

Úryvok z textu:
ÚVOD V poslednej dobe sa stretávame s odôvodneniami uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré v princípe odmietajú zasahovať do odôvodnení napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov s tým, že sa v nich konštatuje, že uznesenie všeobecného súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a že medzi označenými základnými právami a rozhodnutím všeobecného súdu nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala dôvod na vyslovenie záveru o porušení konfrontovaných základných
Autor: JUDr. Katarína Burdová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Dňa 1. januára 2013 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel Ia"), ktoré sa s výnimkou článkov 75 a 76 uplatňuje od 10. januára 2015. Toto nariadenie predstavuje revíziu nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I"), ktoré je považované za základ európskej justičnej spolupráce v civilných veciach. Nariadenie Bru ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1.1       Úvod   Dňa 1. januára 2013 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel Ia"), ktoré sa s výnimkou článkov 75 a 76[1] uplatňuje od 10. januára 2015. Toto nariadenie predstavuje revíziu[2] nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
Autor: JUDr. Elena Júdová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Vstup do Európskej únie ovplyvnil celý právny poriadok Slovenskej republiky, vrátane medzinárodného práva súkromného. V okamihu vstupu, 1. mája 2004 začali na území Slovenskej republiky platiť právne akty vtedy Európskeho spoločenstva. V oblasti cezhraničných právnych vzťahov t.j. právnych vzťahov ktoré svojim určitým prvkom majú vzťah k viac ako jednému právnemu poriadku, to bolo najmä Nariadenie (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, Nariadenie (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní, Nariadenie (ES) č. 1347/2000 o právomoci a uznávaní ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Vstup do Európskej únie ovplyvnil celý právny poriadok Slovenskej republiky, vrátane medzinárodného práva súkromného. V okamihu vstupu, 1. mája 2004 začali na území Slovenskej republiky platiť právne akty vtedy Európskeho spoločenstva. V oblasti cezhraničných právnych vzťahov t.j. právnych vzťahov ktoré svojim určitým prvkom majú vzťah k viac ako jednému právnemu poriadku, to bolo najmä Nariadenie (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných
Autor: JUDr. Andrej Poruban PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá ochranou zamestnanca ako slabšej zmluvnej strany v rámci procesného práva a prináša koncízny rozbor právomoci vo veciach individuálnych pracovných zmlúv podľa nariadenia o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach Brusel I bis.

Úryvok z textu:
1 ÚVODNÉ POZNÁMKY   Zabezpečovanie realizácie ústavného práva na prácu[1] je dynamický proces, pri ktorom vstupujú do vzájomných vzťahov nositelia subjektívnych práv a právnych povinnosti všeobecne ustanovených a regulovaných normami pracovného práva. Pri uplatňovaní doktríny právneho štátu je dotknutým subjektom umožnené presadzovať ich subjektívne práva a vystupovať na ich ochranu prostredníctvom orgánu kompetentného prejednať a rozhodnúť takýto spor, ktorý vzniká v rámci a na zákla
Autor: Mgr. Rastislav Munk PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa vo svojom článku venuje súdnej ochrane člena občianskeho združenia, ktorý považuje rozhodnutie zhromaždenia členov občianskeho združenia za nezákonné alebo odporujúce stanovám. Autor sa zameriava na skutočnosť, či ide o súdny prieskum rozhodnutia podľa ustanovení správneho súdnictva alebo o právomoc súdu podľa § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Svoje závery hodnotí z pohľadu judikatúry slovenských súdov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právna úprava občianskych združení vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, a to konkrétne z čl. 29 ods. 1, podľa ktorého právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.1 Rovnako tak je právo slobodne sa združovať garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výkon práva slobodne sa združovať možno obmedziť len v prípadoch ust
Autor: Mgr. Michal Záthurecký MJur
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Súdny dvor Európskej únie sa niekoľko krát vyjadroval k určeniu medzinárodnej právomoci vo veciach odporovacej žaloby veriteľa proti tretej strane, ktorou sa mal vyhlásiť právny úkon medzi dlžníkom a touto treťou stranou za neúčinný, z dôvodu ukracovania pohľadávky veriteľa. Podľa doterajšej judikatúry neboli takéto nároky veriteľov posudzované ako zmluvné a žalobcovia museli žalovať len v krajine sídla odporcu. V konaní C-337/17, Feniks Sp. z o.o. proti Azteca Products & Services SL však bol tento nárok posúdený výslovne ako zmluvný, čím bolo možné uplatniť pravidlá osobitnej medzinárodnej pr ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Otázka posúdenia medzinárodnej právomoci v prípadoch tzv. odporovacej žaloby mimo konkurzného konania bola v rámci rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie už niekoľko krát posudzovaná. Až do novembra 2018 však nebolo ustálené, či sa odporovacia žaloba bude riadiť režimom osobitnej (špeciálnej) právomoci týkajúcej sa zmluvných alebo mimozmluvných záväzkov podľa Nariadenia Brusel Ibis[1] , alebo či bude možné právomoc založiť len na základe všeobecného pravidla o určen
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: S unifikáciou a harmonizáciou právneho prostredia v rámci Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vznikla automaticky potreba sprístupnenia európskej legislatívy prostredníctvom prekladov do jednotlivých úradných jazykov členských štátov. Nakoľko ide v prevažnej väčšine o preklady textov používajúcich právnu terminológiu, o to náročnejšie sú požiadavky na výber prekladateľov, ktorí musia byť z kategórie „právni lingvisti“. Napriek tomu sa neraz stane, že určitý preklad je nepresný, resp. nesprávny. Predmetom tohto príspevku bude riešenie práve takýchto prekladateľských anomálií, ktorých dôsledkov je p ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
S unifikáciou a harmonizáciou právneho prostredia v rámci Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vznikla automaticky potreba sprístupnenia európskej legislatívy prostredníctvom prekladov do jednotlivých úradných jazykov členských štátov. Nakoľko ide v prevažnej väčšine o preklady textov používajúcich právnu terminológiu, o to náročnejšie sú požiadavky na výber prekladateľov, ktorí musia byť z kategórie „právni lingvisti“. Napriek tomu sa neraz stane, že určitý preklad je nepresný, resp. nesprávny. P
Autor: JUDr. Elena Júdová PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Aplikácia nariadení Európskeho spoločenstva upravujúcich právomoc súdov členských štátov vo veciach s cezhraničným dopadom okrem iného závisí aj od naplnenia tzv. personálno-teritoriálnych kritérií. Predmetný článok sa zameriava na analýzu podmienok aplikácie nariadenia (ES) č. 44/2001, nariadenie (ES) č. 2201/2003 a nariadenie (ES) č. 4/2009 z pohľadu Slovenskej republiky.

Úryvok z textu:
Od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie I.    mája 2004 sa i na území SR uplatňujú nariadenia Európskeho spoločenstva,[1] ktoré upravujú právomoc súdov členských štátov v cezhraničných veciach. Do dnešnej doby boli prijaté tri takéto nariadenia: Nariadenie Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, tzv. Brusel I. (ďalej len „Nariadenie Brusel I."), Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o&nbs
Autor: JUDr. Elena Júdová PhD.
Abstrakt: Predkladaný článok sa zaoberá pracovnoprávnymi vzťahmi s cudzím prvkom, z pohľadu kolíznoprávnej úpravy i z pohľadu medzinárodnej právomoci súdov. Dôraz je kladený na unifikovanú európsku právnu úpravu, s prihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. V oblasti kolíznoprávnej úpravy je poukazované na predominanciu kritéria miesta obvyklého výkonu práce. Ďalším charakteristickým prvkom európskej úpravy cez-hraničných pracovnoprávnych vzťahov je dôraz na ochranu slabšej strany, ktorou je v tomto prípade zamestnanec.

Úryvok z textu:
Úvod Pracovnoprávne vzťahy vykazujú, v porovnaní s inými zmluvnými záväzkovými vzťahmi, výrazné špecifiká. Pracovnoprávny vzťah, i keď vzniká na základe slobodne uzavretej zmluvy dvoch subjektov – zamestnanca ponúkajúceho svoju pracovnú silu a zamestnávateľa ktorý si ju najíma, je charakteristický predovšetkým subordinačným princípom, tj. závislosťou zamestnanca od pokynov zamestnávateľa. Pracovnoprávne vzťahy majú výrazný sociálny aspekt a sú v oveľa širšej
MENU