Nájdené právne články pre výraz: predaj drog

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 11

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

39 dokumentov
38 dokumentov
63 dokumentov
1 dokument
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Stručná poznámka dopĺňa argumentáciu JUDr. Namira Alyasryho ohľadne toho, že predaj drog viacerým osobám nie je možné, bez ďalšieho, považovať za kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák.

Sprievodný text: Cie­ľom tej­to poz­nám­ky je dopl­niť ar­gu­men­tá­ciu uve­de­nú v člán­ku JUDr. Na­mi­ra Alyas­ry­ho s náz­vom „Je pre­daj drog via­ce­rým oso­bám kva­li­fi­kač­ným kri­té­riom na sub­su­má­ciu pod kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu § 172 ods. 2 Tr. zák.?“, na­koľ­ko sa tak­tiež dom­nie­vam (a v praxi tak aj pos­tu­pu­jem), že pre­daj drog via­ce­rým oso­bám nie je mož­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať v zmys­le § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 138 písm. j) Tr. zák. (zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia a to pá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách).

Úryvok z textu:
Cie­ľom tej­to poz­nám­ky je dopl­niť ar­gu­men­tá­ciu uve­de­nú v člán­ku JUDr. Na­mi­ra Alyas­ry­ho s náz­vom „Je pre­daj drog via­ce­rým oso­bám kva­li­fi­kač­ným kri­té­riom na sub­su­má­ciu pod kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu § 172 ods. 2 Tr. zák.?“, na­koľ­ko sa tak­tiež dom­nie­vam (a v praxi tak aj pos­tu­pu­jem), že pre­daj drog via­ce­rým oso­bám nie je mož­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať v zmys­le § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 138 písm. j) Tr
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Univerzita: Právne listy
Abstrakt: Osoba kupujúca drogy ako osoba poškodená až použitím, nie kúpou drogy. Nemožnosť tej istej osoby byť páchateľom aj osobou poškodenou a subsumcia predávania drog viacerým osobám pod pojem spá­chanie či­nu „vo väč­šom roz­sa­hu“.

Úryvok z textu:
Zá­sa­da nullum cri­men si­ne le­ge pat­rí me­dzi zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho. Pl­ne si uve­do­mu­jem zá­važ­nosť dro­go­vých de­lik­tov a ich do­pad naj­mä na slo­ven­skú dos­pie­va­jú­cu po­pu­lá­ciu, av­šak už aj tak mi­mo­riad­ne prís­ne san­kcie za­kot­ve­né v zá­ko­ne č. 300/2005 Z.z. Trest­ný zá­kon v zn. n. p. sú pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ap­li­ko­va­né i v prí­pa­doch, ke­dy je skut­ko­vý stav nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­ný, a to v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho.
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá právom svedka odmietnuť vypovedať v rámci vyšetrovania drogových trestných činov v prípade, ak svedok drogy od páchateľa kupoval, alebo čo i len bezplatne dostal.

Úryvok z textu:
Prá­vo kaž­dé­ho na neus­ved­čo­va­nie sa­mé­ho se­ba, napr. od­miet­nu­tím vy­po­ve­dať v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, pat­rí me­dzi sta­bil­né prá­va, kto­ré sú je­din­com priz­ná­va­né na ná­rod­nej úrov­ni – čl. 47 ods. 1 Ústa­vy SR, ako aj na nad­ná­rod­nej úrov­ni - us­ta­no­ve­nie § 37 ods. 1 zá­ko­na č. 23/1991 Zb., kto­rým sa uvá­dza Lis­ti­na zá­klad­ných práv a slo­bôd ako ús­tav­ný zá­kon, čl. 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd. V sú­čas­nos­t
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: V predkladanom článku autor poukazuje na niektoré problémy pri kvalifikácii tzv. "drogových deliktov" pod kvalifikovanú skutkovú podstatu § 172 ods. 2 Trestného zákona. článok bol publikovaný aj v časopise Justičná revue č. 11/2013

Úryvok z textu:
Ano­tá­cia: V pred­kla­da­nom člán­ku autor zo svoj­ho poh­ľa­du ob­haj­cu pou­ka­zu­je na niek­to­ré prob­lé­my pri kva­li­fi­ká­cii tzv. „dro­go­vých de­lik­tov“ pod kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu ust. § 172 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, te­da tres­tné­ho či­nu Ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi v tzv. dea­ler­skom pa­rag­ra­fe. Zá­sa­da nullum cri­men si­ne le­ge pat­rí me­dzi z
Autor: doc. JUDr. Branislav Fábry PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Dá sa konštatovať, že po celé obdobie po roku 1989 je spoločnosť nielen na Slovensku konfrontovaná s určitým skepticizmom, ktorý sa dotýka problematiky sociálnych práv. Všetky pojmy, ktoré obsahujú slovo „sociálny“ sú často vnímané veľmi negatívne a o tom, čo je sociálne alebo nejako súvisí s problematikou odborov, sa neustále objavujú najrôznejšie vtipy. Spomeniem jeden z nich.

Úryvok z textu:
Dá sa konštatovať, že po celé obdobie po roku 1989 je spoločnosť nielen na Slovensku konfrontovaná s určitým skepticizmom, ktorý sa dotýka problematiky sociálnych práv. Všetky pojmy, ktoré obsahujú slovo „sociálny“ sú často vnímané veľmi negatívne a o tom, čo je sociálne alebo nejako súvisí s problematikou odborov, sa neustále objavujú najrôznejšie vtipy. Spomeniem jeden z nich. Vysoký odborársky predstaviteľ je na vyšetrení v kardiologickej ambulancii a lekár mu hovorí: „Tak, pán predseda,
Autor: doc. JUDr. Darina Mašľanyová CSc.
Univerzita: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok autorov je zameraný na problematiku legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ktorá sa označuje aj ako „pranie špinavých peňazí”. Medzinárodné spoločenstvo aktívne bojuje s touto trestnou činnosťou od konca 80. rokov minulého storočia jednak na pôde OSN, ako aj Rady Európy, či v rámci priestoru EÚ. V súčasnosti je táto problematika zaradená medzi najvyššie záujmy v oblasti trestného práva EÚ. Transponovanie smerníc EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky je preto dôležitou súčasťou efektívneho boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Autori sa v príspevku zameriavajú n ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pojem „pranie špinavých peňazí", resp. „legalizácia príjmov z trestnej činnosti" sa v súčasnosti veľmi často používa, a to najmä ako sprievodný jav organizovanej kriminality. Je nesporné, že svojou podstatou a dopadmi ide o jeden z najnebezpečnejších negatívnych javov našej doby.1 V rámci legislatívnej činnosti Európskych spoločenstiev a neskôr Európskej únie možno datovať prvé opatrenia na predchádzanie a postihovanie priania špinavých peňazí od začiatku 90. rokov minulého sto
Autor: Mgr. Lenka Špiriaková
Univerzita: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Článok mapuje aktuálny stav obchodu s ľuďmi na medzinárodnej úrovni, predstavuje základné prvky procesu obchodovania s ľuďmi tak, ako sa odrážajú v poznatkoch, výskumoch a štatistikách kompetentných orgánov. Zároveň je jednou z úloh článku optiku namieriť aj na jednotlivé formy obchodovania s ľuďmi a ich nebezpečnosť. Hlavnou náplňou tohto odborného pojednania, však naďalej zostáva predstavenie obchodu s ľuďmi ako medzinárodného organizovaného zločinu, a to aj v priestore Európskej únie.

Úryvok z textu:
  Trestný čin obchodovania s ľuďmi páchaný na organizovanom základe je jednou z „najpopulárnejších“ organizovaných trestných činností vo svete vôbec. Táto trestná činnosť po obchode s drogami a zbraňami je zároveň tretím najvýnosnejším kriminálnym obchodom na svete. Problém trestného činu obchodovania s ľuďmi páchaný na organizovanom základe sa tak stal závažným problémom vo všetkých krajinách sveta bez ohľadu na ich životn
Autor: Dr.h.c., prof., JUDr. Lucia Kurilovská PhD.
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá najrýchlejšie sa rozvíjajúcim neoficiálnym ekonomickým sektorom ktorým je šedá ekonomika. Poukazuje na hlavné príčiny a podmienky vzniku a existencie tohto spoločensky negatívneho fenoménu. Špecifikuje vybrané formy jej prejavu z trestnoprávneho aspektu najmä v prípadoch trestnej činnosti, spočívajúcej v porušovaní povinností v súvislosti s daňovými povinnosťami alebo povinnosťami subjektov vo vzťahu k podnikaniu. V závere navrhuje niektoré opatrenia na elimináciu šedej ekonomiky ako reakciu na neustále zmeny v zákonoch, ktoré dokážu subjekty, participujúce v šedej ekonomi ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Šedá ekonomika je problémom vo všetkých krajinách bez rozdielu aký ekonomický systém používajú. Rozdiel je len v akej sile a v akých dimenziách sa prejavuje. V trhovej ekonomike má kvalita daňového systému priamy vplyv na vznik a progres šedej ekonomiky. Ekonomická kríza dala vládam impulz k eliminácii najrýchlejšie sa rozvíjajúceho sektoru ktorým je šedá ekonomika. Skúmaním šedej ekonomiky sa zaoberá čoraz viac odborníkov, nakoľko narastá jej význam a dôležitosť jej vplyvu na ná
Autor: JUDr. Stanislav Mihálik PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v článku zaoberá problémami spojenými s použitím zásady ne bis in idem v rovine trestného práva hmotného. Osobitne sa venuje použitiu kvalifikovaných skutkových podstát najmä so zameraním na prípady, kedy je to vzhľadom na osobitné kvalifikačné pojmy nanajvýš sporné. Článok je vo významnej miere venovaný aplikačnej praxi a konkrétnym prípadom, autor sa opiera aj o názory doktríny. Cieľom príspevku je poukázať na význam danej zásady z hľadiska ukladania trestu, na problémy spojené s osobitnými kvalifikačnými pojmami a najmä na to, že by mali osobitné kvalifikačné pojmy trestné konanie ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVODOM Trestné právo je plné inštitútov, ktoré budú napriek dlhodobému historickému vývoju stále vyvolávať v aplikačnej rovine určitú mieru kontroverzie. Takýmto inštitútom je nepochybne aj prejav zásady ne bis in idem v rovine hmotného práva, teda zásada zákazu dvojitého pričítania. Z historického hľadiska nejde o inštitút nový, v rôznych podobách je súčasťou pozitívnoprávnej úpravy na území Slovenskej republiky už po dlhé desaťročia. Ako si ukážeme aj v texte nižšie, predmetná zásada
MENU