Nájdené právne články pre výraz: prejudiciálne konanie
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 17
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
204 dokumentov
2 dokumenty
65 dokumentov
3275 dokumentov
179 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: Doc. JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Desiate výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii je v roku 2014 dôležitým míľnikom aj pre právnu vedu, ktorej povinnosťou je reflektovať toto obdobie, poukazovať na nedostatky pri aplikácií práva EÚ, ale aj ponúknuť víziu ďalšieho pôsobenia v Únii, a aj Únie samotnej. V slovenskej právnej vede nie je veľa pokusov analyzovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v určitej oblasti, právnom odvetví, či jednotlivom inštitúte. Dôvodom zrejme nie je nedostatok informácií a času na ich systematické spracovanie, ale možno skôr metodológia a zodpovedajúce kritériá, ktoré by dávali objek ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Desiate výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii je v roku 2014 dôležitým míľnikom aj pre právnu vedu, ktorej povinnosťou je reflektovať toto obdobie, poukazovať na nedostatky pri aplikácií práva EÚ, ale aj ponúknuť víziu ďalšieho pôsobenia v Únii, a aj Únie samotnej. V slovenskej právnej vede nie je veľa pokusov analyzovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v určitej oblasti, právnom odvetví, či jednotlivom inštitúte. Dôvodom zrejme nie je nedostatok in
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: doc. JUDr. Peter Lysina PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. decembra 2017 v prípade C- 403/16 El Hassani možno zaradiť medzi tie, ktoré výrazným spôsobom zasiahli do existujúcich procesov udeľovania schengenských víz a následného preskúmavania rozhodnutí prijatých v takýchto procesoch. Ambíciou príspevku je analýza hlavných argumentov rozsudku v prípade El Hassani. Záver patrí pohľadu na slovenskú právnu úpravu aj jej zmeny pod vplyvom rozhodovacej činnosti nadnárodného súdneho orgánu, ktorým je Súdny dvor Európskej únie.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) z 13. decembra 2017 vo veci C-403/16 El Hassani[1] predstavuje zásadný krok v otázke interpretácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len „Vízový kódex“), [2] osobitne pokiaľ ide o jeho čl. 32 ods. 3. Podľa predmetného článku majú „žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza[3] zamietnuté, právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Martina Chmurová
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Pre Európsku úniu (ďalej ako „EÚ") a tiež aj pre právo EÚ je charakteristická dynamickosť vývoja. Na jednej strane dochádza k zmenám povahy, pôsobnosti a právomoci EÚ a súčasne sa mení aj charakter a účinky práva EÚ. Posledným veľkým vývojovým míľnikom bolo bezpochyby prijatie Lisabonskej zmluvy, resp. vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti dňa 01. decembra 2009. Táto zmluva mení a dopĺňa zmluvy o EÚ a Európskom spoločenstve (ďalej ako „ES"), pričom Únii poskytuje nový právny rámec a nové nástroje.
Úryvok z textu: - Pre Európsku úniu (ďalej ako „EÚ") a tiež aj pre právo EÚ je charakteristická dynamickosť vývoja. Na jednej strane dochádza k zmenám povahy, pôsobnosti a právomoci EÚ a súčasne sa mení aj charakter a účinky práva EÚ. Posledným veľkým vývojovým míľnikom bolo bezpochyby prijatie Lisabonskej zmluvy,[1] [2] resp. vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti dňa 01. decembra 2009. Táto zmluva mení a dopĺňa zmluvy o EÚ a Európskom spoločenstve[3] (ďalej ako „ES"), pričom Únii poskytuje nový právny rám
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Milan Hodás PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Súčasný multicentrizmus práva implikuje entropiu vzťahov medzi normotvornými centrami i samotnými právnymi normami prijímanými v jednotlivých systémoch právnych noriem (právnych poriadkoch). Ako nástroj objasňujúci vzájomné vzťahy normotvorných centier/nimi vytváraných noriem slúži najmä dialóg najvyšších súdnych organov garantujúcich konzistentnosť príslušných právnych poriadkov. Právo sa tak nachádza medzi Skyllou efektívneho fungovania a koexistencie právnych noriem generovaných v rôznych normotvorných centrách a Charybdou objektívnej prediktability pravidiel bez ohľadu na zorný uhol konkré ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Možno povedať, že dnes medzi ústavnými justičnými orgánmi (národnými i nadnárodnými) prebieha dialóg, ktorý má viaceré formy i obsah. V tomto príspevku by som chcel aspoň rámcovo priblížiť príčiny tohto dialógu, jeho formy, ako aj pozitívne i negatívne efekty. Postmoderna znamená rýchlu zmenu životných podmienok, ich zvýšenú pestrosť a globalizáciu, čo vedie k inflácii (hypertrofii) právnych noriem a najmä nevyhnutnosti nadnárodnej kooperácie. Lisabonský nález Ústavného súd
-
Autor: doc. JUDr. Martina Jánošíková Ph.D.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Je desať rokov veľa alebo málo na vybudovanie si vlastnej pozície ústavného súdu členského štátu vo vzťahu k právu Európskej únie (ďalej len „Únia“)? A je vôbec potrebné budovať si osobitný vzťah v prípade ústavného súdu štátu, ktorý sa stal členom Únie až v roku 2004, teda v čase, keď determinanty tohto vzťahu už vyplývali z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie? Odpoveď na druhú otázku by podľa nášho názoru mala byť jednoznačne pozitívna. Príklady ústavných súdov „starých“ členských štátov sú dôkazom toho, že nie je možné nájsť jeden správny model vzťahu ústavného súdu k právu Únie. Každý ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Je desať rokov veľa alebo málo na vybudovanie si vlastnej pozície ústavného súdu členského štátu vo vzťahu k právu Európskej únie (ďalej len „Únia“)? A je vôbec potrebné budovať si osobitný vzťah v prípade ústavného súdu štátu, ktorý sa stal členom Únie až v roku 2004, teda v čase, keď determinanty tohto vzťahu už vyplývali z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie? Odpoveď na druhú otázku by podľa nášho názoru mala byť jednoznačne pozitívna. Príklady ústavných súdov „starých“ čl
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Daniela Švecová
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Autorka sa v príspevku zaoberá jedným zo základných pilierov úniového systému právnej ochrany - inštitútu prejudiciálnej otázky. Úvodom vymedzuje podstatu konania o predbežnej otázke, definuje hlavný účel konania, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a plynule prechádza k otázke záväznosti interpretačných rozsudkov Súdneho dvora. V závere príspevku sa autorka venuje prejudiciálnym otázkam podaným slovenskými súdmi od roku 2004, kedy Slovenská republika vstúpila do EÚ.
Úryvok z textu: - Vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky, vážená pani dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vážené auditórium, dovoľte, aby som v prvom rade poďakovala za pozvanie na túto medzinárodnú vedeckú konferenciu. Na úvod by som rada vyzdvihla jej zameranie, ktoré sa týka nanajvýš aktuálnej právnej problematiky, a to implementácie rozhodnutí medzinárodných súdnych orgánov vnútroštátnymi inštitúciami. Najvyšší súd ako v
-
Autor: doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Príspevok je venovaný otázke záväznosti rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sú výsledkom prejudiciálneho konania. Keďže primárne právo Európskej únie túto otázku výslovne nerieši, východiskom pre koncipovanie záverov bola judikatúra Súdneho dvora. Autori sa snažili zistiť, či je možné považovať prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora za rozhodnutia s povahou precedensov.
Úryvok z textu: - Úvod Systém vytvorený článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) zakladá priamu spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi. Touto vetou Súdny dvor Európskej únie (ďalej len Súdny dvor“) konštantne popisuje prejudiciálne konanie.2 Čo však treba chápať pod slovom spolupráca a čo patrí do jeho obsahu? Znamená to, že vnútroštátny súd položí otázku a potom posúdi, či mu odpoveď Súdneho dvora zapadá do jeho argumentácie? Alebo je vnútroštátny súd viazaný t
-
Autor: JUDr. Štefan Grman CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora sú významným prameňom práva Európskej únie, a teda aj právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa Ústavy Slovenskej republiky majú dokonca prednosť pred zákonmi. Vo väčšine prípadov nie sú ale priamo vykonateľné a je ich potrebné implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Implementácia rozhodnutí súdneho dvora, s prihliadnutím na neustále sa zvyšujúci význam jednotlivých rozhodnutí, sa stáva v záujme dodržania princípov právneho štátu čoraz väčšou výzvou pre legislatívu Slovenskej republiky.
Úryvok z textu: - Úvod Dňa 1. mája 2004 sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie. Z tohto členstva vyplýva Slovenskej republike záväzok zosúlaďovať svoj vnútroštátny právny poriadok s právom Európskej únie (acquis Únie). Normatívne premietnutie acquis do vnútroštátneho právneho poriadku je náročný proces legislatívnych orgánov toho ktorého členského štátu, pričom každý členský štát si musel dotvoriť inštitucionálne štruktúry zabezpečujúce úspešnosť tohto procesu. V podmienkach
-
Autor: JUDr. Milan Hodás PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: V ústavnej teórii i praxi čoraz častejšie rezonuje koncept súdneho dialógu, ktorý prebieha vo viacúrovňovom ústavnom systéme Európskej únie. Teória hovorí o európskom ústavnom spolku, teda o spojení európskeho a národného ústavného práva do jednotného materiálneho celku, no možno zaznamenať aj dôrazné výhrady ústavných súdov členských štátov Európskej únie. Príkladom je aj prvé položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie ústavným súdom v Karlsruhe (kauza C- 62/14, Gauweiler). Nemecký Spolkový ústavný súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v rámci preskúmanie ultra ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Pre európsky viacúrovňový konštitucionalizmus2 je charakteristická mnohosť autorít i mnohosť pravidiel, a zároveň absencia jednoznačne vymedzených vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Obzvlášť výrazne sa to prejavuje vo vzájomnom vzťahu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý na úrovni Európskej únie plní funkcie ústavného súdu3 a národných ústavných súdnych orgánov členských štátov Európskej únie. Na jednej strane teória hovorí o európskom ústavnom spolku, teda o spojení eur
-
Autor: Mgr. Jana Elzerová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Článok sa venuje oblasti životného prostredia, jeho ochrane, ktorá je významnou a neoddeliteľnou oblasťou verejného záujmu. Efektívne presadzovanie verejného záujmu sa uskutočňuje vďaka účinným legislatívnym nástrojom, ktoré umožňujú verejnosti aktívne sa zúčastňovať na procese tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, zúčastňovať sa na rozhodovacích procesov v oblasti životného prostredia a možnosti uplatňovať opravné prostriedky voči týmto rozhodnutiam. V tomto smere bol smerodajným dokumentom Aarhuský dohovor, ktorý zásadným spôsobom zmenil pohľad na účasť verejnosti v oblasti starostl ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - ÚVOD Smerodajný dokument pre napĺňanie práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na priaznivé životné prostredie, konkrétne článkov 44 a 45 ústavy, predstavuje Aarhuský dohovor. Aarhuský dohovor (ďalej len „dohovor“) bol podpísaný 35 štátmi na ministerskej konferencii Európskej hospodárskej konferencie OSN s názvom „Životné prostredie pre Európu“. Súhlas s dohovorom vyslovila Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005. Od dát