Nájdené právne články pre výraz: preskúmanie rozhodnutia

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 68

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

9493 dokumentov
1742 dokumentov
29968 dokumentov
127 dokumentov
14 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: Ústavný súd Slovenskej republiky
Abstrakt: Obsahom príspevku je náčrt rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. V príspevku sa poukazuje na spoločné a rozdielne črty konania o sťažnostiach pred ústavným súdom a rozhodovanie o opravných prostriedkoch (správnych žalobách) v rámci správneho súdnictva, predovšetkým proti správnym rozhodnutiam orgánov verejnej správu. Obsahom príspevku je aj načrtnutie špecifík konania pred ústavným súdom a konania a rozhodovania v rámci správneho súdni ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  ÚVOD Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 1 ÚSTAVNÉ LIMITY Ústavné limity súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej moci (vrátane orgánov verejnej správy) možno zovšeobecniť nasledovne: - Ústav
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Ústavný systém Slovenskej republiky sa skladá nielen z ústavy, ale aj viacerých ústavných zákonov. Jedným z nich je aj ústavný zákon č. 357/2004 Z. z., ktorý je pravidelne predmetom interpretácie zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ten sa musel vo svojej rozhodovacej praxi vysporiadať s otázkou, či ústavný zákon podradí pod režim čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, alebo ho bude interpretovať v súlade so zásadou generalia specialibus non derogant. Príspevok sa v tejto súvislosti sústredí na relevantnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a analyzuje, ku ktor ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  ÚVOD V právnom systéme Slovenskej republiky je ústavná matéria obsiahnutá popri Ústave Slovenskej republiky aj v ďalších ústavných zákonoch. Tento stav zodpovedá domácim ústavným tradíciám, pričom už v čase schválenia Ústavy Slovenskej republiky u nás existovala polylegálna ústava, ktorú tvorili platné federálne ústavné predpisy. Navyše, už z pôvodného textu ústavy vyplývalo, že ústavodarca predpokladal aj
Autor: doc. JUDr. Matej Horvat PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa venuje niektorým hmotnoprávnym aspektom priestupkového práva, a to najmä otázke veku páchateľa a vzniku priestupkovej zodpovednosti dosiahnutím pätnásteho roku veku.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Priestupky ako súčasť správneho práva trestného sú najvýznamnejšou podmnožinou správnych deliktov. Význam priestupkov pritom v ostatnej dobe nadobúda ešte výraznejšie znaky, čo súvisí najmä s faktom, že práve priestupky a priestupkové právo sú upravené v relatívne kodifikovanej podobe v priestupkovom zákone.[1] Práve na túto skutočnosť poukazuje súdna judikatúra vo veciach správneho trestania. Správne súdy vychádzajú zo zásady práva na spravodlivý súdny proces garantovaný Dohovorom
Autor: JUDr. Ingrida Papáčová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstrakt: Zbor väzenskej a justičnej stáže predstavuje osobitný druh orgánu verejnej správy, ktorého charakter, existencia, ako aj samotný režim riešia prioritne interné predpisy. Autorka v príspevku poukáže na osobitosti jednotlivých rozhodovacích postupov, kompetencie, či na personálne právomoci vo veci rozhodnutí prijatých v Zbore väzenskej a justičnej stráži.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Zbor väzenskej a justičnej stráže predstavuje v zmysle zákona č.4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže“) ozbrojený bezpečnostný zbor plniaci úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany objektov zboru, súdov prokuratúry, či detenčného ústavu, ako aj v ich okolí.[1] Nakoľko sa jedná
Autor: doc. JUDr. Jana Vallová PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Princíp viazanosti právom sa odôvodnene považuje za fundamentálny princíp fungovania dobrej verejnej správy v podmienkach modernej Európy. Elementárny charakter tohto princípu v systéme európskeho správneho práva podčiarkuje aj jeho existenciu v majoritnom počte ústavných dokumentov členských štátov Európskej únie. Týmto princípom sú stanovené limity zákonnosti pre vykonávateľov verejnej správy, ktorí sú oprávnení konať len vprípadoch, ak tak ustanoví zákon. Článok pojednáva o vykonávateľovi verejnej moci s poukázaním na skutočnosť, že tento pojem sa používa častejšie v správnom práve hmotnom.

Úryvok z textu:
Princíp viazanosti právom sa odôvodnene považuje za fundamentálny princíp fungovania tzv. dobrej verejnejsprávy vpodmienkach modernejEurópy. Oficiálne bol na medzinárodnejúrovni garantovaný a prijatý v rámci 999. zasadnutia zástupcov ministrov Výboru ministrov členských štátov Rady Európy, ako odporúčanie pod označením CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členským štátom odobrejspráve. Elementárny charakter princípu viazanosti právom v systéme európskeho správneho práva podčiarkuje ajskutočnosťje
Autor: doc. JUDr. Peter Lysina PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. decembra 2017 v prípade C- 403/16 El Hassani možno zaradiť medzi tie, ktoré výrazným spôsobom zasiahli do existujúcich procesov udeľovania schengenských víz a následného preskúmavania rozhodnutí prijatých v takýchto procesoch. Ambíciou príspevku je analýza hlavných argumentov rozsudku v prípade El Hassani. Záver patrí pohľadu na slovenskú právnu úpravu aj jej zmeny pod vplyvom rozhodovacej činnosti nadnárodného súdneho orgánu, ktorým je Súdny dvor Európskej únie.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) z 13. decembra 2017 vo veci C-403/16 El Hassani[1] predstavuje zásadný krok v otázke interpretácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len „Vízový kódex“), [2] osobitne pokiaľ ide o jeho čl. 32 ods. 3. Podľa predmetného článku majú „žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza[3] zamietnuté, právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa v stručnosti zaoberá tým, či je právne prijateľné rušiť časť rozhodnutia o amnestii ako aj nadväzujúce rozhodnutia orgánov aplikácie práva prostredníctvom ústavného zákona a zaoberá sa aj možnosťou preskúmania rozhodnutia o amnestii zo strany Ústavného súdu SR.

Úryvok z textu:
Pre­zi­dent SR vy­zval na dis­ku­siu o mož­nos­tiach zru­še­nia tzv. Me­čia­ro­vých am­nes­tií. Som ná­zo­ru, že ta­ká­to dis­ku­sia má zmy­sel len vte­dy, ak ju bu­dú viesť hlav­ne práv­ni­ci a zá­ro­veň len vte­dy ak sa bu­de viesť pros­tred­níc­tvom práv­nych ar­gu­men­tov. Am­nes­tia je práv­nym in­šti­tú­tom, je to prá­vo pre­zi­den­ta re­pub­li­ky vy­plý­va­jú­ce z Ústa­vy SR a pre­to aj prí­pad­né mož­nos­ti zru­še­nia roz­hod­nu­tia o am­nes­tii pa­tria vý­hrad­ne do ro­vi­ny práv­nej
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Na tomto fóre sme sa prednedávnom zaoberali otázkou tzv. blanketového odvolania v režime Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Predmetom príspevku bol v podstate návod ako dosiahnuť faktické predĺženie odvolacej lehoty (za predpokladu, že vychádzame z toho, že z hľadiska prípravy odvolania je najzložitejšou časťou tvorba jeho odôvodnenia, nakoľko príprava odvolania bez uvedenia dôvodov zaberie radovo zopár minút), aké sú právne následky podania odvolania bez uvedenia dôvodov a aké sú podmienky pre dopĺňanie dôvodov odvolania.

Úryvok z textu:
Na tomto fóre sme sa prednedávnom zaoberali otázkou tzv. blanketového odvolania v režime Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Predmetom príspevku bol v podstate návod ako dosiahnuť faktické predĺženie odvolacej lehoty (za predpokladu, že vychádzame z toho, že z hľadiska prípravy odvolania je najzložitejšou časťou tvorba jeho odôvodnenia, nakoľko príprava odvolania bez uvedenia dôvodov zaberie radovo zopár minút), aké sú právne následky podania odvolania bez uved
Autor: Mgr. Rastislav Munk PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa vo svojom článku venuje súdnej ochrane člena občianskeho združenia, ktorý považuje rozhodnutie zhromaždenia členov občianskeho združenia za nezákonné alebo odporujúce stanovám. Autor sa zameriava na skutočnosť, či ide o súdny prieskum rozhodnutia podľa ustanovení správneho súdnictva alebo o právomoc súdu podľa § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Svoje závery hodnotí z pohľadu judikatúry slovenských súdov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právna úprava občianskych združení vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, a to konkrétne z čl. 29 ods. 1, podľa ktorého právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.1 Rovnako tak je právo slobodne sa združovať garantované aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výkon práva slobodne sa združovať možno obmedziť len v prípadoch ust
Autor: JUDr. Zuzana Ligasová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zameriava na analýzu právnej úpravy opravných prostriedkov v správnom konaní z pohľadu ich súladnosti z princípmi a zásadami správneho konania.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právna úprava opravných prostriedkov voči rozhodnutiam vydaných v správnom konaní nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým v zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Právna doktrína opravné prostriedky delí podľa kritéria, či smerujú voči rozhodnutiu, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť alebo či smerujú voči rozhodnutiu, ktoré je právoplatné na riadne resp. mimoriadne opravné prostriedky.1 Medzi riadne opravné prostriedky zaraďujeme odvolanie a rozklad a medzi
MENU