Nájdené právne články pre výraz: register trestov

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 89

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

7649 dokumentov
1256 dokumentov
40619 dokumentov
23 dokumentov
17 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: prof. JUDr. Ján Šanta PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: V predmetnom príspevku autor analyzuje historické obdobie právnej úpravy registra trestov do roku 1960. Pozornosť venuje celému rozsahu tejto právnej úpravy od roku 1922, spolu piatim základným právnym normám upravujúcim túto problematiku. Zohľadňuje aj ďalšie súvisiace zákony, najmä trestné zákony, trestné poriadky, zákony o priestupkoch, zákony o prokuratúre tohto obdobia, ako aj ďalšie historické súvislosti, vrátane ideologických, spojených s budovaním socializmu.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Z úvodných ustanovení v súčasnosti platného zákona o registri trestov č. 330/2007 Z. z. v platnom znení (zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, naposledy novelizovaný zákonom č. 345/2012 Z.z.), účinného od 1. januára 2008, vyplýva, že tento zákon upravuje získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o fyzických osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o
Autor: JUDr. Ernest Valko PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autori v článku poukazujú na doterajšiu nejednotnosť názorov sú- dov, ako postupovať pri vyrubovaní súdneho poplatku za námietku zaujatosti podanú v občianskom súdnom konanía tiež, aké sú následky nezaplatenia takéhoto súdneho poplatku. Zastávajú pritom názor, že podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak v znení účinnom od 1. 7. 2007 ako aj v znení účinnom do 30. 6. 2007 sa súdny poplatok za námietku zaujatosti podľa Občianskeho súdneho poriadku má vyrubovať uznesením s tým, že ak sa súdny poplatok ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“)[1] v spojitosti s položkou 17a Sadzobníka súdnych poplatkov[2] niet pochybností o tom, že podanie námietky zaujatosti v občianskom súdnom konaníje po- platkovým úkonom v zmysle § 1 ods. 1 ZSP,[3] za ktorý sa vyberá súdny poplatok. V súdnej pr
Autor: JUDr. Michal Vaľo CSc.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: V ostatných rokoch sa sprísňujú zákonné podmienky pre výkon rôznych povolaní a činností, odvodzované od trestnoprávnej bezúhonnosti a spoľahlivosti uchádzačov. Dotknutým osobám sa neraz pričítajú na ťarchu aj prípady, kedy trestné konanie skončilo uzavretím zmieru alebo podmienečným zastavením trestného stíhania s následným osvedčením. Takýto postup považuje autor za nesúladný s ústavnou zásadou prezumpcie neviny. Ak súd nerozhodol odsudzujúcim rozsudkom o vine, osoba musí byť považovaná za nevinnú. Autor dochádza k záveru, že túto zásadu p ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  V ostatných dvoch desaťročiach sa sprísňujú zákonné podmienky pre výkon rôznych povolaní a činností, odvodzované od trestnoprávnej bezúhonnosti a spoľahlivosti uchádzačov. Rozširuje sa okruh subjektov, ktoré majú prístup k odpisom z registra trestov, kde sú zhromažďované aj také osobné údaje, ktoré nepreukazujú trestnoprávnu vinu dotknutých osôb spôsobom súladným s Ústavou Slovenskej republiky. Autor vyslovuje názor, že niek
Autor: JUDr. Martin Mihók
Zdroj: Interpolis
Abstrakt: Zahladenie odsúdenia je významným a v praxi pomerne často využívaným inštitútom, ktorého zmyslom je odstrániť nepriaznivé dôsledky odsúdenia a umožniť odsúdenému po výkone trestu plynulejšie zaradenie sa do života bežného občana a vytvorenie dôstojných podmienok pre jeho ďalší život. Uplatnením tohto inštitútu nezaniká uložený trest, nezaniká ani trestnosť samotného skutku, je len možnosťou, aby sa po splnení zákonných podmienok odstránili negatívne dôsledky odsúdenia. Autor v článku uvádza do problematiky zahladenia odsúdenia, následne rozoberá hmotnoprávnu a procesnú úpravu tohto inštitútu a ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod             Osoba odsúdeného stráca svojim trestným odsúdením status bezúhonnosti, čo môže mať negatívny dopad pre jeho bežné fungovanie v civilnom živote, najmä v súvislosti s vykonávaním určitých činností alebo profesií, kedy jednou z podmienok ich výkonu je práve bezúhonnosť osoby. Tieto negatívne následky sa rovnako prejavujú aj z trestnoprávneho hľadiska, nakoľko predošlé odsúdenie páchateľa za trest
Autor: Mgr. Martina Kovalčíková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Výber kvalitného zamestnanca na pracovné miesto je nesmierne náročným procesom. Na prijatie takéhoto rozhodnutia potrebuje zamestnávateľ dostatok informácií o fyzickej osobe, ktorá sa uchádza o pracovné miesto. Takéto informácie zamestnávateľ získava počas výberového konania alebo pracovného pohovoru. Vzťahy, ktoré vznikajú medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, označované ako predzmluvné vzťahy, sú predmetom upravy ustanovenia § 41 Zákonníka práce. V tomto ustanovení zákonodarca vymedzil rozsah informácií, ktoré je zamestnávateľ oprávnený požadovať od fyzickej osoby v týchto vzťahoch. Robí ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Výber kvalitného zamestnanca na pracovné miesto je nesmierne náročným procesom. Na prijatie takéhoto rozhodnutia potrebuje zamestnávateľ dostatok informácií o fyzickej osobe, ktorá sa uchádza o pracovné miesto. Takéto informácie zamestnávateľ získava počas výberového konania alebo pracovného pohovoru. Vzťahy, ktoré vznikajú medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, označované ako predzmluvné vzťahy, sú predmetom upravy ustanovenia § 41 Zákonníka práce. V tomto ustanovení zákonodarca vymedz
Autor: JUDr. Miroslav Šimala
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá viacerými najmä právno-teoretickými otázkami právneho inštitútu amnestie a milosti. Základnou otázkou je definovanie pojmu amnestia a milosť. V príspevku je prezentovaná nami vytvorená všeobecná definícia amnestie a milosti a pojmu amnestia a milosť v slovenskom právnom poriadku. Pri definovaní amnestie a milosti sa osobitne venujeme rozdielom medzi amnestiou a milosťou. Tieto rozdiely sme zadelili do dvoch kategórii: právno-teoretické vyplývajúce zo samotnej definície amnestie a milosti a právno-procesné, ktoré pramenia z odlišností konania o udelení amnestie a konania o ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Pojem amnestia alebo milosť je definovaný v právnej teórii rôzne. Mnohokrát sa definícia amnestie a milosti prelína s charakterizovaním aplikačných aktov právneho inštitútu amnestie a milosti t.j. rozhodnutí o amnestii a rozhodnutí o udelení milosti. Pri definovaní amnestie a milosti treba zohľadniť najmä niekoľko tisícročí trvajúci historický vývoj tohto právneho inštitútu a zaradenie amnestie a milosti do viacerých právnych odvetví najmä ústavného práva a trestného práva. Amnestia je te
Autor: JUDr. Juraj Ďurovčík
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Poznámky pod čiarou v právnych predpisoch sú súčasťou le- gislatívno-technického systému a patria k štandardnej výbave normatívnych aktov. Ich úlohou je zabezpečiť prepojenie jed- notlivých noriem a vytvárať podmienky na komplexné a súlad- né pôsobenie právneho poriadku.

Úryvok z textu:
  Poznámky pod čiarou v právnych predpisoch sú súčasťou le- gislatívno-technického systému a patria k štandardnej výbave normatívnych aktov. Ich úlohou je zabezpečiť prepojenie jed- notlivých noriem a vytvárať podmienky na komplexné a súlad- né pôsobenie právneho poriadku. Situovanie, formu a obsah poznámok upravuje rokovací poriadok parlamentu a legislatívne pravidlá vlády. V právnom predpise sa umiestňujú pod čiarou a označujú
Autor: Mgr. Valéria Enikõ Horváth
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Príspevok skúma inštitút trov konania v rámci občianskeho súdneho konania. Osobitný priestor venuje autor inštitútu náhradu trov konania a zásadám, ktoré sa aplikujú pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Súčasťou príspevku sú aj úvahy de lege ferenda.

Úryvok z textu:
úvod Trovy konania - toto označenie má tretia hlava tretej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky súdny poriadok). Inštitút trov konania je pojmovým prvkom občianskeho procesu a zahŕňa v sebe všetky relevantné výdavky subjektov od začiatku občianskeho súdneho konania až po právoplatné skončenie veci. Podľa ústavného zákona č. 420/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, právo na súdnu a i
Autor: JUDr. Mgr. Janka Hašanová PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Príspevok sa venuje právnym aspektom bezpečnostných previerok, ktoré sa realizujú za účelom preverenia, či príslušníci Policajného zboru spĺňajú zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Objasňuje možnosti príslušníka Policajného zboru žiadať o preskúmanie rozhodnutí vydaných na úseku ochrany utajovaných skutočností.

Úryvok z textu:
VŠEOBECNÝ úvod do problematiky Príslušníkom Policajného zboru sa podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnejslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskejinformačnejslužby, Zboru väzenskejajustičnejstráže Slovenskej republiky aželezničnejpolície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon oštátnejslužbe policajtov") rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Služobný pomer sa zakladá k štátu.[2] Príslušníc
Autor: JUDr. Branislav Jablonka PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Dňa 2. januára 2013 nadobudlo účinnosť rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o amnestii udelenej pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky.[1] V zmysle čl. I rozhodnutia o amnestii prezident udelil amnestiu všetkým páchateľom[2] (t. j. bez ohľadu na výšku trestu a dĺžku skúšobnej lehoty, ako aj bez ohľadu na to, či ide o nedbanlivostné, alebo úmyselné trestné činy), ktorých výkon trestu odňatia slobody je podmienečne odložený (ďalej aj „podmienečný trest) okrem výnimiek uvedených v ďalších článkoch rozhodnutia o amnes ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Historické exposé amnestiami od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 Treba mať na zreteli, že amnestia je výnimočným prerogatí- vom prezidenta, ktoré prezidenti udeľujú výnimočne, najmä pri určitých príležitostiach. Nahliadnuc do histórie v období od vzniku Slovenskej republiky (1. 1. 1993) prezidenti Slovenskej republiky udelili za dvadsať rokov len šesť amnestií (neberúc do úvahy kontroverznú „aboličnú“ amnestiu zastu- pujúceho prezidenta Vladimíra M
MENU