Nájdené právne články pre výraz: skončenie výkonu verejnej funkcie
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 4
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Európska únia, a Slovenská republika ako jej členský štát čelia viacerým spoločným výzvam. Jednou z nich je aj otázka, ako sa vyrovnať s pôsobením súkromných záujmov na členov svojich najvyšších výkonných orgánov. Takéto pôsobenie je vnímané veľmi citlivo najmä po skončení výkonu verejnej funkcie, s čím súvisí pojem „mechanizmus otočných dverí“. Ním sa označuje relatívne voľný prechod bývalých činiteľov do odvetví, ktoré predtým významne regulovali z pozície svojho úradu. Príspevok analyzuje, či v tejto oblasti existujú spoločné právne princípy, nakoľko predmetná problematika je už v súčasnost ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - ÚVOD Verejní činitelia rozhodujú v rámci svojich právomocí o významných otázkach verejného záujmu. Pri svojom rozhodovaní sú pritom vystavení rôznym tlakom, ktoré sledujú presadenie skupinových alebo individuálnych záujmov na úkor verejného záujmu.[2] V demokratických a právnych štátoch preto nie je výnimočnou existencia takej právnej úpravy, ktorej účelom je popri ochrane verejného záujmu okrem iného aj zaručenie vysokého morálneho kreditu verejných činiteľ
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Už viac než desať rokov sa v Slovenskej republike vyvodzuje osobitná ústavnoprávna zodpovednosť voči verejným funkcionárom, ktorí porušili ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Rozhodovacia prax orgánov vykonávajúcich dohľad nad dodržiavaním ústavnej úpravy postupne priniesla otázku, či sú verejní funkcionári pri jej vyvodzovaní povinní preukazovať alebo vyvracať určité právne významné skutočnosti alebo či musí dokazovanie vykonať z úradnej povinnosti dohliadajúci orgán. Hoci vyvodzovanie osobitnej ústavnoprávnej zodpovednosti pre ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Ústavná matéria je v Slovenskej republike upravená nielen v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ale aj v ďalších ústavných zákonoch, ktoré spolu s ňou tvoria polylegálny ústavný systém.[1] Jedným z nich je aj ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „Ústavný zákon o konflikte záujmov“). Domáca ústavná teória sa k jeho existencii v ústavnom systéme stavia z
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Ústavný systém Slovenskej republiky sa skladá nielen z ústavy, ale aj viacerých ústavných zákonov. Jedným z nich je aj ústavný zákon č. 357/2004 Z. z., ktorý je pravidelne predmetom interpretácie zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ten sa musel vo svojej rozhodovacej praxi vysporiadať s otázkou, či ústavný zákon podradí pod režim čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, alebo ho bude interpretovať v súlade so zásadou generalia specialibus non derogant. Príspevok sa v tejto súvislosti sústredí na relevantnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky a analyzuje, ku ktor ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - ÚVOD V právnom systéme Slovenskej republiky je ústavná matéria obsiahnutá popri Ústave Slovenskej republiky aj v ďalších ústavných zákonoch. Tento stav zodpovedá domácim ústavným tradíciám, pričom už v čase schválenia Ústavy Slovenskej republiky u nás existovala polylegálna ústava, ktorú tvorili platné federálne ústavné predpisy. Navyše, už z pôvodného textu ústavy vyplývalo, že ústavodarca predpokladal aj
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Ústavná úprava konfliktu záujmov je súčasťou slovenského ústavného práva od roku 1995. Počas nasledujúcich dekád Ústavný súd dospel k záveru, že medzi ústavnými normami zakotvenými v tejto úprave na jednej strane a ústavnými normami z Ústavy Slovenskej republiky existuje určité napätie. Problém tohto napätia bol riešený cestou interpretácie. Po kľúčovom rozhodnutí PL. ÚS 21/2014 môže dôjsť k obratu taktiež aj vo vzťahu k ústavnej úprave konfliktu záujmov. Príspevok analyzuje, ktoré jej časti sa môžu stať terčom novonájdenej súdnej právomoci
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD „ Každý ústavný zákon môže byť neústavný, ak s ústavnou intenzitou narúša materiálne jadro ústavy.“[2] Tento záver konštatovala v stredu 30. januára 2019 väčšina pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd), čím sa po viac než štvrťstoročí tento nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti zásadným spôsobom odklonil od jedného zo svojich prvých rozhodnutí po vzniku samostatnej Slovenskej republiky; od uznesenia sp. zn. I. ÚS 39/93 z 2. júna 1993, v ktorom vyslovil
- Súvisiace predpisy: