Nájdené právne články pre výraz: správny delikt

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 175

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1553 dokumentov
259 dokumentov
2654 dokumentov
29 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Tibor Seman PhD.
Univerzita: UPJŠ Košice
Abstrakt: Správne orgány pri ukladaní sankcií za porušenie povinností ustanovených v administratívnoprávnych predpisoch sú povinné rešpektovať lehoty, v rámci ktorých má byť sankcia uložená. Tieto lehoty, upravujúce de facto zánik zodpovednosti subjektu, sú upravené v osobitných administratívnoprávnych predpisoch, zásadne v osobitných zákonoch. Je vecou konkrétneho zákona, či ustanoví na zánik zodpovednosti iba lehotu objektívnu alebo ustanoví lehoty dve - objektívnu a subjektívnu. Ide o právnu istotu predovšetkým vo vzťahu k protiprávne konajúcej osobe (k protiprávne konajúcemu subjektu), ktorá sa spra ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Správne orgány pri ukladaní sankcií za porušenie povinností ustanovených v administratívnoprávnych predpisoch sú povinné rešpektovať lehoty, v rámci ktorých má byť sankcia uložená. Tieto lehoty, upravujúce de facto zánik zodpovednosti subjektu, sú upravené v osobitných administratívnoprávnych predpisoch, zásadne v osobitných zákonoch. Je vecou konkrétneho zákona, či ustanoví na zánik zodpovednosti iba lehotu objektívnu alebo ustanoví lehoty dve - objektívnu a subjektívnu. Ide o
Autor: doc. JUDr. Matej Horvat PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok pomenúva základné dôvody zániku trestnosti správneho deliktu právnickej osoby. Analyzuje ústavnoprávne aspekty vybraných dôvodov zániku trestnosti správneho deliktu právnickej osoby, a to konkrétne zmeny zákona a amnestie.

Úryvok z textu:
1 ZÁNIK TRESTNOSTI AKO TEORETICKÝ POJEM Prvotným znakom každého správneho deliktu je, že ide o čin, ktorý je protiprávny. Ak by čin, ktorý sa prejavil vo vonkajšom svete, nebol protiprávny, potom by sme nemohli hovoriť o správnom delikte, pretože by nebol naplnený jeho základný pojmový znak; išlo by o čin, ktorý je pozitívnym právom povolený. Tento záver odôvodňuje aj znenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
Autor: Mgr. Andrea Szakács PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok stručne uvádza opatrenia, ktoré Slovenská republika prijala na zmiernenie negatívnych následkov pandémie ochorenia Covid – 19. Príspevok sa sústredí na vybrané opatrenia prijaté v oblasti finančného práva – najmä v oblasti daňového práva a oblasti finančného trhu.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Pandémia vírusu COVID - 19 nepochybne zasiahla všetky oblasti spoločenského života, vrátane práva. Nevyhla sa ani finančnému právu, ktoré bolo tiež vo veľkej miere pandémiou ovplyvnené. V dôsledku pandémie došlo k úprave práv a povinností v pododvetviach finančného práva - ako daňového práva, práva finančného trhu, poplatkového práva, colného práva, rozpočtového práva a pod. Príspevok sa zameria najmä na oblasť d
Autor: Ing. Mgr. Ondrej Blažo PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstrakt: Cieľom tohto článku bolo na základe empirickej analýzy identifikovať dopad pokút uložených za porušenie pravidiel verejného obstarávania a posúdiť primeranosť reflexie verejných obstarávateľov na uložené sankcie. Reflexia verejných obstarávateľov, okrem vysokých škôl, na uložené sankcie je v zásade nízka a regresné nároky sa uplatňujú v minimálnej miere. Preto sa javí ako vhodné zvážiť inštitút povinného regresu ako aj inštitút správcu, ktorý by mal limitovať možnosti porušenia pravidiel verejného obstarávania pro futuro.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Oblasť správneho trestania sa vyznačuje podstatnou pluralitou chránených záujmov, subjektov správnych deliktov, pričom vslovenskom právnom prostredí je roztrieštená do množstva právnych predpisov[1] s implikáciami vzťahu s trestným právom[2], ako i vo vzťahu k úrovni právnych záruk.[3] Správne trestanie v oblasti verejného obstarávania má niekoľko špecifík. Po prvé, pravidlá verejného obstarávania a revízne postupy sú&nbsp
Autor: doc. JUDr. Matej Horvat PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá právnymi účinkami opravných prostriedkov na rozhodnutie vydané v správnom konaní, pričom sa zameriava len na analýzu účinkov týchto opravných prostriedkov na rozhodnutia, ktoré boli vydané v konaní o správnom delikte. Právnymi účinkami opravných prostriedkov na rozhodnutie sú účinok suspenzívny (odkladný) a účinok devolutívny. Autor sa v príspevku venuje výnimkám z týchto právnych účinkov, ktoré vyplývajú zo súčasnej právnej úpravy a analyzuje ich opodstatnenie. Cieľom je dospieť k záveru, či výnimky zo suspenzívneho alebo ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  ÚVOD Osobnosť pani profesorky Tóthovej netreba nikomu nijak zvlášť predstavovať. Jej osoba je veľkými nezmazateľnými písmenami spojená s Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej pôde pôsobila a neustále pôsobí. Možno taktiež povedať, že ide o jednu z najvýznamnejších osobností právnej teórie a známu popularizátorku práva, osobitne práva verejnej správy v našom prostredí. Jej mnohopočetné aktivity s
Autor: JUDr. Zuzana Hamuľáková PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa venuje správnemu poriadku ako všeobecnému procesnému predpisu v správnych konaniach, ktorý sa subsidiárne používa v rámci konaní o správnych deliktoch. Autorka na základe analýzy vybraných právnych inštitútov (ako napríklad základné zásady správneho trestania, problematika doručovania) poukazuje na nedostatky správneho poriadku, v ktorých správny poriadok v mnohých prípadoch nevyhovuje ako predpis aplikujúci sa na konania o trestnom obvinení v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) je všeobecný procesný predpis, platný v slovenskom správnom práve už niekoľko desiatok rokov. Napriek tomu, že pre niektoré z jeho obsolentných a neaktuálnych ustanovení už niekoľko rokov možno zaznamenať hlasy volajúce pre jeho zmenu napríklad po vzore Českej republiky, zo strany zákonodarcu nie sú v tomto smere podniknuté žiadne kroky. Tento stav je značne odlišný
Autor: Marek Čirč
Univerzita: Otvorené Právo
Abstrakt: Verejnosť súdnych konaní, povinnosť vykonať ústne pojednávanie v konaní o správnom delikte a subsidiárne použitie správneho poriadku na konanie o správnych deliktoch.

Úryvok z textu:
Verejnosť súdnych konaní je základným princípom zakotveným v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Verejný charakter chráni účastníkov súdnych konaní pred utajenou spravodlivosťou unikajúcou verejnej kontrole. Predstavuje tiež jeden z prostriedkov, prostredníctvom ktorých má byť udržiavaná dôvera v súdy. 12) Pri budovaní transparentného výkonu súdnictva prispieva verejnosť k dosiahnutiu cieľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, konkrétne spravodlivého súdneho procesu, garancia ktorého je jedným zo základných princípov k
Autor: JUDr. Peter Mihál
Univerzita: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou manipulácie športových súťaží a možností jej riešenia v rámci Slovenského futbalového zväzu. Príspevok na podklade platnej úpravy interných predpisov Slovenského futbalového zväzu priblížuje činnosť Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu v oblasti preukazovania a postihovania prípadov manipulácie priebehu a výsledkov súťaže. Príspevok sa súčasne venuje problematike súbehu disciplinárneho a trestného konania vo svetle potreby aplikácie ne bis in idem.

Úryvok z textu:
ÚVOD V ostatnom čase sa vo futbalovom hnutí vyskytli viaceré prípady závažného konania, ktoré možno v súhrne považovať nielen za protiprávne ale aj za protispoločenské. Spoločným menovateľom týchto prípadov bolo tzv. korupčné konanie zainteresovaných osôb vo futbalovom prostredí. Vzhľadom na skutočnosť, že vo viacerých prípadoch sa nejednalo len o podozrenia, ale aj o už preukázané prípady s konkrétnymi páchateľmi, možno s výraznou dávkou irónie skonštatovať, že korupciu vo futbale už nem
Autor: JUDr. Zuzana Hamuľáková PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Článok analyzuje vybrané európske dokumenty prijaté na úrovni Európskej únie, ako aj vybrané Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy a rozoberá ich vplyv na uplatnenie zásady ústnosti v konaní o správnych deliktoch. Cieľom článku je formulácia zásady ústnosti pre potrebu možného budúceho kódexu správneho trestania v Slovenskej republike z pohľadu požiadaviek a vplyvu analyzovaných európskych dokumentov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zásada ústnosti, ktorej typickým prejavom v správnom konaní je inštitút ústneho pojednávania, je v konaní o správnych deliktoch upravená rôzne. Kým v zákone o priestupkoch je stanovená obligatórne[2], v konaniach o iných správnych deliktoch, na ktoré sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok, nie je nariadenie ústneho pojednávania automatické, ale v zásade fakultatívne,[3] nakoľko správny orgán nariadi ústne pojednávanie vtedy, keď je splnená jedna zo zákonných podmienok:
Autor: doc. JUDr. Matej Horvat PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predmetný príspevok sa zaoberá otázkou správneho trestania tzv. iných správnych deliktov (t. j. iných než priestupkov), pričom sleduje práva, ktoré osobe obvinenej z ich spáchania zaručuje čl. 6 Dohovoru. Procesná úprava trestania iných správnych deliktov je totiž roztrieštená a neposkytuje v plnej miere obvinenému všetky práva vyplývajúce z Dohovoru. Článok primárne sleduje procesnoprávne súvislosti vyvodenia správnoprávnej zodpovednosti podľa priestupkového zákona a podľa správneho poriadku. V závere ponúka viaceré možné riešenia stavu de lege lata z pohľadu de lege ferenda.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Správne právo a trestné právo ako dve samostatné právne odvetvia slovenského právneho poriadku, majú k sebe v určitom ohľade veľmi blízko. Nemám teraz na mysli len blízkosť, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že obe odvetvia tradične zaraďujeme pod oblasť verejného práva, ale mám na mysli aj väčšiu podobnosť. Správne právo si totiž rovnako ako trestné právo vytvorilo systém vyvodzovania zodpovednosti, ktorý spočíva v jednoznačnej ingerencii verejnej moci. Na rozdiel od systému súkromnéh
MENU