Nájdené právne články pre výraz: sprenevera

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 69

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

386 dokumentov
236 dokumentov
1271 dokumentov
38 dokumentov
8 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Martin Gregor
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor poukazuje na životaschopnosť rímskeho práva v barbarských kráľovstvách na prelome piateho až šiesteho storočia nášho letopočtu pretavujúcej sa do fenoménu známeho pod súhrnným názvom „Leges Romanae barbarorum.“ Príspevok venuje zvláštnu pozornosť analýze významných zmien zakotvených v Lex Romana Burgundionum a Lex Romana Visigothorum oproti inštitútom klasického rímskeho práva a usiluje sa identifikovať dosah germánskeho práva na tieto kódexy. Na tomto podklade sa zaoberá vývojom viacerých právnych inštitútov a ich stavom v čase kolízie právnych kultúr po zániku Západorímskej ríše.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Sťahovanie národov malo negatívny vplyv na stabilitu Rímskej ríše a predstavovalo jeden z dôvodov jej rozdelenia. Nátlak barbarských kmeňov napokon viedol k tomu, že Rimania dovolili vybraným skupinám barbarov osídliť ich územie s podmienkou, že budú vojensky chrániť ríšu pred ďalšími útokmi ako foederati. Tento status barbarom zaručoval rovnosť s rímskymi občanmi a ich vojenské oddiely požívali rovnaké výhody ako rímske légie.[1] Po zániku Západorímskej ríše v roku 476 n l. b
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou určovania miestnej príslušnosti v prípadoch trestného činu sprenevery, ktorá sa týka vecí predaných inej osobe s výhradou vlastníckeho práva.

Sprievodný text: V ap­li­kač­nej praxi spô­so­bu­je ne­ma­lé prob­lé­my us­tá­le­nie mies­tnej prís­luš­nos­ti v prí­pa­doch, keď sú po­dá­va­né tres­tné ozná­me­nia pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu Spre­ne­ve­ra pod­ľa § 213 Tr. zá­ko­na, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že v zmys­le rám­co­vej zmlu­vy do­dá ozna­mo­va­teľ ur­či­tý to­var (rôz­ny elek­troin­šta­lač­ný ale­bo sta­veb­ný ma­te­riál) ku­pu­jú­ce­mu (od­be­ra­te­ľo­vi), pri­čom tá­to rám­co­vá zmlu­va ob­sa­hu­je us­ta­no­ve­nie o vý­hra­de vlas­tníc­tva – te­da, že vlas­tníc­tvo k to­va­ru nep­re­chá­dza na od­be­ra­te­ľa od­ov­zda­ním do je­ho dis­po­zí­cie, ale vlas­tníc­ke prá­vo k to­va­ru na­do­bud­ne až po je­ho úpl­nom za­pla­te­ní, pri­čom od­be­ra­teľ ten­to to­var pred je­ho za­pla­te­ním od­ov­zdá ďal­šie­mu (tre­tie­mu) sub­jek­tu a nás­led­ne za to­var ne­zap­la­tí. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov to­var pou­ži­je (za­bu­du­je) pri reali­zá­cii di­ela, kto­ré pre ten­to tre­tí sub­jekt vy­ko­ná­va, na­koľ­ko už zo sa­mot­nej pod­sta­ty a cha­rak­te­ru toh­to to­va­ru (elek­troin­šta­lač­ný ma­te­riál, sta­veb­ný ma­te­riál) je zrej­mé, že od­be­ra­teľ s ním bu­de ďa­lej ob­cho­do­vať, resp., že ho pou­ži­je pri reali­zá­cii di­ela, kto­ré vy­ko­ná­va pre tre­tie sub­jek­ty.

Úryvok z textu:
V ap­li­kač­nej praxi spô­so­bu­je ne­ma­lé prob­lé­my us­tá­le­nie mies­tnej prís­luš­nos­ti v prí­pa­doch, keď sú po­dá­va­né tres­tné ozná­me­nia pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu Spre­ne­ve­ra pod­ľa § 213 Tr. zá­ko­na, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že v zmys­le rám­co­vej zmlu­vy do­dá ozna­mo­va­teľ ur­či­tý to­var (rôz­ny elek­troin­šta­lač­ný ale­bo sta­veb­ný ma­te­riál) ku­pu­jú­ce­mu (od­be­ra­te­ľo­vi), pri­čom tá­to rám­co­vá zmlu­va ob­sa­hu­je us­ta­no­ve­nie o
Autor: JUDr. Matej Smalík PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autori budú v rámci príspevku rozoberať vybrané trestné činy (najmä trestný čin podvodu, sprenevery a neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla) v ich spojitosti so záväzkami vyplývajúcimi z porušenia súkromnoprávnych vzťahov. Autori sa zamýšľajú nad (pomerne) častou aplikáciou princípu ultima ratio zo strany orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k ochrane veriteľov zo súkromnoprávnych vzťahov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Princíp ultima ratio je v rámci slovenského právneho poriadku vyjadrený najmä v rámci princípu sekundárneho uplatnenia trestnej represie pri uplatňovaní a aplikácii noriem trestného práva hmotného a procesného. Okrem týchto odvetví je možné badať prvky uplatňovania princípu ultima ratio aj v rámci správneho trestania, kedy nemožno opomenúť prípadnú aplikáciu tohto princípu.[2] Princíp ultima ratio je vnímaný v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky širokospektrálne a takýto
Autor: npor. JUDr. Miroslav Srholec
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou možnej právnej kvalifikácie v súvislosti s neoprávneným užívaním pozemkov

Úryvok z textu:
Tres­tná čin­nosť v sú­vis­los­ti s neop­ráv­ne­ným uží­va­ním poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov Vzhľa­dom k frek­ven­cií prob­lé­mov v ob­las­ti uží­va­nia poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov, autor pred­kla­dá člá­nok vy­chá­dza­jú­ci z uz­ne­se­nia, na zá­kla­de kto­ré­ho sa po­kú­si o náčrt prob­le­ma­ti­ky uží­va­nia poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va. Uve­de­ný člá­nok ne­má am­bí­ciu cel­ko­vé­ho ob­siah­nu­tia prob­le­ma­ti­ky a je­ho cie­ľom
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Využitie princípu ultima ratio v trestnom práve ako výkladové východisko pri vý­kla­de for­mál­nych zna­kov kon­krét­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, pri pochybnostiach o subjektívnej stránke konania, pri ukladaní trestov a v trestnom práve procesnom.

Úryvok z textu:
Prin­cíp ul­ti­ma ra­tio, či zá­sa­da sub­si­diar­ti­ty tres­tnop­ráv­nej rep­re­sie má svo­je up­lat­ne­nie hlav­ne v prí­pa­doch, kto­ré ma­jú súk­rom­nop­ráv­ny zá­klad (te­da ide o do­mé­nu naj­mä ma­jet­ko­vých tres­tných či­nov). Naj­vyš­ší súd SR vo svo­jej ak­tuál­nej ju­di­ka­tú­re pri­ja­tej v no­vem­bri ro­ku 2013 po pr­výk­rát pri­pus­til exis­ten­ciu prin­cí­pu ul­ti­ma ra­tio, pri­čom exis­ten­ciu toh­to prin­cí­pu aj ako ap­li­kač­né­ho a inter­pre­tač­né­ho pos­tu­pu pri vý­kl
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Základné poznámky z prednášky uskutočnenej dňa 05.05.2014 v Omšení ohľadne princípu ultima ratio

Úryvok z textu:
Prin­cíp ul­ti­ma ra­tio, či zá­sa­da sub­si­diar­ti­ty tres­tnop­ráv­nej rep­re­sie má svo­je up­lat­ne­nie hlav­ne v prí­pa­doch, kto­ré ma­jú súk­rom­nop­ráv­ny zá­klad (te­da ide o do­mé­nu naj­mä ma­jet­ko­vých tres­tných či­nov). Naj­vyš­ší súd SR vo svo­jej ak­tuál­nej ju­di­ka­tú­re pri­ja­tej v no­vem­bri ro­ku 2013 po pr­výk­rát pri­pus­til exis­ten­ciu prin­cí­pu ul­ti­ma ra­tio, pri­čom exis­ten­ciu toh­to prin­cí­pu aj ako ap­li­kač­né­ho a inter­pre­tač­né­ho pos­tu­pu pri vý­kl
Autor: JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta; Okresná prokuratúra Malacky
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Článok sa venuje problematike neplnenia súkromnoprávnych záväzkov a jeho možného postihu ako trestného činu, ktorý často naráža na nedostatočné naplnenie objektívnej alebo subjektívnej stránky trestného činu, čo je priamym dôsledkom aplikácie princípu ultima ratio v trestnom práve. V uvedenom článku je analyzovaných niekoľko praktických prípadov odmietnutia trestných oznámení policajtom, na ktorých je prezentované, z akého dôvodu policajné orgány najčastejšie argumentujú aplikáciou princípu „ultima ratio“.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V súkromnoprávnych vzťahoch je pomerne bežné, že niektorá strana svoju zmluvnú povinnosť nesplní, následkom čoho druhej zmluvnej strane vznikne škoda. V týchto prípadoch sa poškodená strana často uchýli k podaniu trestného oznámenia s očakávaním, že „dlžník“ bude trestne stíhaný a spravodlivo potrestaný a že popri tom sa dosiahne tiež aspoň čiastočná náhrada škody, avšak reálne podradenie nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z určitého súkromnoprávneho vzťahu s následkom škody po
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa v stručnosti zaoberá otázkou právnej povahy vkladov na účtoch v banke ako aj možnosťou trestnoprávnych postihov neoprávnených útokov voči nim ako aj niektorými ďalšími otázkami bezhotovostného platobného styku

Sprievodný text: Poh­ľa­dáv­ky nie sú ve­ci a pre­to proti­práv­ne úto­ky vo­či poh­ľa­dáv­kam ne­chrá­ni skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák. Prob­le­ma­ti­ka tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu proti­práv­nych ko­na­ní vo­či ne­ma­te­ria­li­zo­va­ným pe­nia­zom (naj­mä po­kiaľ ide o vkla­dy na úč­toch v ban­ke) vy­vo­lá­va v praxi ne­ma­lé ap­li­kač­né prob­lé­my. Na­priek to­mu, že tie­to ap­li­kač­né prob­lé­my sú už dlh­šie zná­me, ako aj mož­nos­ti ich od­strá­ne­nia, zá­ko­no­dar­ca za­tiaľ nep­rik­ro­čil k zme­ne prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na. Len pre úpl­nosť je pot­reb­né do­dať, že tak­mer pri kaž­dej no­ve­li­zá­cii Tres­tné­ho zá­ko­na (kto­rých po­čet už po­ma­ly do­siah­ne po­čet po­lo­vi­ce no­ve­li­zá­cií pred­chá­dza­jú­ce­ho Tres­tné­ho zá­ko­na) sa v pri­po­mien­ko­vom ko­na­ní ob­ja­ví návrh aj na zme­nu tres­tnop­ráv­nej úp­ra­vy oh­ľad­ne ne­ma­te­ria­li­zo­va­ných pe­ňa­zí, av­šak do­po­siaľ bez­výs­led­ne (nie je mi zná­my dô­vod toh­to pos­to­ja zá­ko­no­dar­cu).

Úryvok z textu:
Poh­ľa­dáv­ky nie sú ve­ci a pre­to proti­práv­ne úto­ky vo­či poh­ľa­dáv­kam ne­chrá­ni skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák. Prob­le­ma­ti­ka tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu proti­práv­nych ko­na­ní vo­či ne­ma­te­ria­li­zo­va­ným pe­nia­zom (naj­mä po­kiaľ ide o vkla­dy na úč­toch v ban­ke) vy­vo­lá­va v praxi ne­ma­lé ap­li­kač­né prob­lé­my. Na­priek to­mu, že tie­to ap­li­kač­né prob­lé­my sú už dlh­šie zná­me, ako aj mož­nos­ti ich od­strá­ne­ni
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Usmernenie krajského prokurátora zjednocuje prax prokuratúr v bratislavskom kraji ohľadne niektorých aplikačných problémov, ktoré sa vyskytovali v súvislosti s trestným stíhaním trestných činov proti majetku a trestných činov hospodárskych

Sprievodný text: Vec : rie­še­nie niek­to­rých ap­li­kač­ných prob­lé­mov v sú­vis­los­ti s tres­tným stí­ha­ním tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a tres­tných či­nov hos­po­dár­skych – us­mer­ne­nie Kraj­ský pro­ku­rá­tor v Bra­tis­la­ve v zá­uj­me jed­not­né­ho up­lat­ňo­va­nia zá­ko­na pro­ku­rá­tor­mi v ob­vo­de svo­jej pô­sob­nos­ti, nad­väz­ne na ap­li­kač­né prob­lé­my vy­sky­tu­jú­ce sa v sú­vis­los­ti s vý­kla­dom zna­kov skut­ko­vých pod­stát niek­to­rých tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a niek­to­rých tres­tných či­nov hos­po­dár­skych a ich tres­tným stí­ha­ním vy­dá­va nas­le­dov­né usmernenie.

Úryvok z textu:
Vec : rie­še­nie niek­to­rých ap­li­kač­ných prob­lé­mov v sú­vis­los­ti s tres­tným stí­ha­ním tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a tres­tných či­nov hos­po­dár­skych – us­mer­ne­nie Kraj­ský pro­ku­rá­tor v Bra­tis­la­ve v zá­uj­me jed­not­né­ho up­lat­ňo­va­nia zá­ko­na pro­ku­rá­tor­mi v ob­vo­de svo­jej pô­sob­nos­ti, nad­väz­ne na ap­li­kač­né prob­lé­my vy­sky­tu­jú­ce sa v sú­vis­los­ti s vý­kla­dom zna­kov skut­ko­vých pod­stát niek­to­rých tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok, publikovaný aj v justičnej revue, sa zaoberá niektorými aspektmi predaja majetku právnických osôb ako aj prípustným rizikom v komernčnej sfére ako okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu

Sprievodný text: Po­mer­ne veľ­kú časť ná­pa­du or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov tvo­rí po­su­dzo­va­nie tres­tných ozná­me­ní (a nás­led­ne ob­ža­lôb), kto­ré sú po­dá­va­né v sú­vis­los­ti s pre­da­jom ma­jet­ku, kto­rý vlas­tníc­ky pat­rí práv­nic­kej oso­be (naj­mä štá­tu, ob­ciam ale­bo ob­chod­ným spo­loč­nos­tiam). Tres­tné ozná­me­nia sú po­dá­va­né naj­mä v prí­pa­doch, keď sa zme­ní ob­sa­de­nie šta­tu­tár­nych or­gá­nov práv­nic­kých osôb, pri­čom „no­vé ve­de­nie“ je ná­zo­ru, že ma­je­tok práv­nic­kej oso­by bol pre­da­ný pod ce­nu, za ne­vý­hod­ných pod­mie­nok ale­bo bez súh­la­su op­ráv­ne­né­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by. Po­kiaľ ide o štát, či ob­ce, tak tres­tné ozná­me­nia sú po­dá­va­né prak­tic­ky po kaž­dých voľ­bách, či už parla­men­tých, res­pek­tí­ve ko­mu­nál­nych, pri kto­rých prí­de k zme­ne v or­gá­noch štá­tu ale­bo v or­gá­noch sa­mos­prá­vy. V ta­kých­to prí­pa­doch sa pri hod­no­te­ní pre­da­ja ma­jet­ku štá­tu, či ob­ce na­mie­ta hlav­ne ta­kým spô­so­bom, že pri pre­da­ji bol po­ru­še­ný zá­kon (nap­rík­lad zá­kon o sprá­ve ma­jet­ku štá­tu), pre­daj bol reali­zo­va­ný bez vý­be­ro­vé­ho ko­na­nia a ne­bo­la zis­ťo­va­ná naj­vyš­šia mož­ná po­nu­ka, prí­pad­ne, že štát (obec) kú­pil ma­je­tok, kto­rý vô­bec ne­pot­re­bo­val.

Úryvok z textu:
Po­mer­ne veľ­kú časť ná­pa­du or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov tvo­rí po­su­dzo­va­nie tres­tných ozná­me­ní (a nás­led­ne ob­ža­lôb), kto­ré sú po­dá­va­né v sú­vis­los­ti s pre­da­jom ma­jet­ku, kto­rý vlas­tníc­ky pat­rí práv­nic­kej oso­be (naj­mä štá­tu, ob­ciam ale­bo ob­chod­ným spo­loč­nos­tiam). Tres­tné ozná­me­nia sú po­dá­va­né naj­mä v prí­pa­doch, keď sa zme­ní ob­sa­de­nie šta­tu­tár­nych or­gá­nov práv­nic­kých osôb, pri­čom „no­vé ve­de­nie“ je ná­zo­ru,
MENU