Nájdené právne články pre výraz: štátna moc

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 348

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1502 dokumentov
854 dokumentov
2727 dokumentov
47 dokumentov
5 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: doc.JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok má za cieľ analyzovať proces vzniku Československa z pohľadu naplnenia všetkých znakov štátu stanovených medzinárodným právom. Článok analyzuje argumenty, ktoré sú „za“ a „proti“ tvrdeniu, že Československý štát právne vznikol až po 28. októbri 1918.

Úryvok z textu:
Spôsoby akými môže štát vzniknúť sa v rôznych obdobiach historického vývoja menili. V staroveku štáty vznikali predovšetkým v dôsledku autority jednotlivca alebo viacerých osobností schopných zjednotiť pod svoju vládu väčšie spoločenstvo ľudí. V stredoveku to bolo v dôsledku vojenských ťažení, zmluvami, prípadne rozdelením štátu medzi nástupcov panovníka alebo tiež spojením niekoľkých území prostredníctvom vena[1] .  Rovnako samotná definícia štátu sa v priebehu dejinného vývoja post
Autor: JUDr. Martina Krížovská
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá niektorými vybranými ústavnými princípmi, ich významom, vzájomným vzťahom a ich súčasnou aplikáciou. V príspevku sa bližšie rozoberá význam, ako i vzájomný vzťah ústavného princípu viazanosti právom, princípu deľby moci a potreby zakotvenia princípu kontroly a dozoru nad zákonnosťou orgánov verejnej správy v modernej demokratickej ústave. Príspevok zároveň poukazuje na štátne orgány Slovenskej republiky predstavujúce výnimku z teórie trojdelenia moci.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Motiváciou pre spracovanie príspevku na tému „zakotvenie ústavného princípu kontroly a dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánov verejnej správy v Ústave SR", bola jednak skutočnosť, že táto téma stála doposiaľ na okraji záujmu odbornej i laickej verejnosti, ale i fakt, že rozmach takých negatívnych fenoménov ako sú korupcia, klientelizmus a zneužívanie štátnej moci dospel do takého štádia, ktoré si vyžaduje účinné a rýchle riešenie daného problému. Cieľom tohto prísp
Autor: JUDr. Milan Hodás PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Ako každý systém, i systém normotvorby potrebuje spätnú väzbu, ktorej absencia vždy vedie k zrúteniu systému - deformácii právneho poriadku. K absencii spätnej väzby normotvorby dochádzalo na úrovni exekutívy z dôvodu monokratického politického (mocenského) riadenia normotvorby. Existencia legislatívnych komisií, ako subjektu u ktorého absentuje priama podriadenosť pod ministra resp. vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, má potenciál vytvoriť nevyhnutnú spätnú väzbu pre podzákonnú normotvorbu.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Skúmať problémy spojené s podzákonnou normotvorbou (najčastejšie jej zneužívaním) a skúmať riešenie týchto problémov je ťažko možné bez úvodu venovanému verejnej moci. Práve skúsenosti so zneužívaním moci formovali v modernom právnom štáte doktrínu enumeratívnosti štátnych pretenzií, doktrínu legálnej licencie a zákazu zmocniť orgán verejnej moci k ľubovôli. Verejná moc musí byť vykonávaná secundum et intra legem (na základe zákona a v jeho medziach). Výkon moci musí byť legitímny
Autor: doc. JUDr. Imrich Kanárik CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Špecifickým znakom štátu conditio sine qua non je štátna moc. Spôsob organizácie / usporiadania štátnej moci sa v štátovede označuje pojmom forma štátu. Jej zložkami sú forma vlády a učlenenie štátu (synonymicky aj „štátne zriadenie“). Uvedené členenie zodpovedá rôznym rovinám prístupu k spôsobom organizácie štátnej moci. Vertikálne usporiadanie štátnej moci medzi ústredné orgány moci a miestne orgány moci spadá pod pojem učlenenie štátu. Horizontálna rovina spôsobov, akými je moc v štáte usporiadaná je prezentovaná v pojme forma vlády.

Úryvok z textu:
Úvod Špecifickým znakom štátu conditio sine qua non je štátna moc. Spôsob organizácie / usporiadania štátnej moci sa v štátovede označuje pojmom forma štátu. Jej zložkami sú forma vlády a učlenenie štátu (synonymicky aj „štátne zriadenie“). Uvedené členenie zodpovedá rôznym rovinám prístupu k spôsobom organizácie štátnej moci. Vertikálne usporiadanie štátnej moci medzi ústredné orgány moci a miestne orgány moci spadá pod pojem učlenenie štátu. Horizontálna rovina spôsobov, akými je
Autor: Mgr. Ondrej Ružička
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Otázka legitimity je dôležitou pre každý štátny útvar, každú organizovanú formu ľudského spolužitia. Podobne sa aj moderný štát snaží odôvodniť resp. dokázať svoju legitimitu. Slovenská republika, členské štáty EÚ, ale aj samotná Európska únia sa dostávajú do situácií vyvolávaných globalizačnými fenoménmi, ktoré predstavujú výzvy pre legitimitu. Taktiež v rovine štátnych orgánov sa stretávame z otázkami o ich legitimite. Autor sa pokúsi identifikovať problematické faktory vzťahujúce sa k legitimite štátnej moci v podmienkach Slovenskej republiky a jednotlivých zložiek štátnej moci. Čo môže pre ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. ZRKADLO, ZRKADLO... ,,Za siedmimi horami za siedmimi dolinami, kde Dunaj tiekol, kde Tatry pyšne stáli, kde moc sa delila, bol raz jeden štát, i Slovenská republika sa volal. V tomto štáte vládol jeden muž so zborom ministrov volal sa Pán premiér a s nimi aj vládol. Mal dokonca aj čarovné zrkadlo1 často sa ho pýtal:,, Zrkadlo, zrkadlo... povedz že mi, kto je v tejto krajine najlegitímnejší? Veľa krát dostával potvrdenie od zrkadla, že je to práve on. No ako sa krajina vyvíjala
Autor: JUDr. Jozef Kravec CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Medzi základné práva fyzických i právnických osôb v zmysle ustanovenia čl. 46 ústavy Slovenskej republiky / ďalej len SR/ patrí právo na súdnu ochranu a v prípadoch ustanovených zákonom, aj právo na ochranu na inom orgáne SR. Použitie práva na súdnu ochranu a ochranu na inom orgáne SR prichádza do úvahy vtedy ak došlo k ohrozeniu, či porušeniu práva jedného, či viacerých subjektov. Najdôležitejšiu úlohu pri poskytovaní ochrany ohrozeného, či porušeného práva má súdna moc. Súdna moc v systéme štátnej moci zohráva rozhodujúcu úlohu, to znamená, je pilierom štátnej moci. Veľmi dôležitú úlohu zohr ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Medzi základné práva fyzických i právnických osôb v zmysle ustanovenia čl. 46 ústavy Slovenskej republiky / ďalej len SR/ patrí právo na súdnu ochranu a v prípadoch ustanovených zákonom, aj právo na ochranu na inom orgáne SR. Použitie práva na súdnu ochranu a ochranu na inom orgáne SR prichádza do úvahy vtedy ak došlo k ohrozeniu, či porušeniu práva jedného, či viacerých subjektov. Najdôležitejšiu úlohu pri poskytovaní ochrany ohrozeného, či porušeného práva má súdna moc. Súdna moc
Autor: JUDr. Zlatica Poláček Tureková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou vzťahu štátna moc verzus postavenie náboženských resp. etnických skupín so zameraním sa na problematiku protižidovského zákonodárstva tak z historického ako aj z morálneho hľadiska.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Problematika nerovnosti subjektov práva je v rámci histórie daná už od nepamäti a aj v súčasnosti vyvoláva veľa odborných diskusií. Predkladaný článok je venovaný hlavne protižidovskej problematike, ktorá aj v súčasnosti vyvoláva veľa otázok, otáznikov a stále zostáva najcitlivejším problémom novodobých európskych dejín. Protižidovské zákonodárstvo a hlavne v tej dobe nacistické právo vyvolávajú aj dnes nielen medzi historikmi ale aj medzi odborníkmi a zástancami iusnaturalistov a
Autor: Katarína Svitanová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Vnútorný trh Európskej únie je vnímaný ako priestor bez vnútorných hraníc a bez akýchkoľvek obmedzení v súvislosti so štátnou príslušnosťou. Právo Európskej únie zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania, čiže zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Voľný pohyb osôb a právo na podnikanie sú súčasťou vnútorného trhu Európskej únie. V snahe zabezpečiť rovnosť príležitostí pri realizácii práva na povolanie a pri realizácii zárobkovej činnosti boli realizované jednotlivé legislatívne kroky. Základným princípom slobôd vnútorného trhu (voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a ka ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Vnútorný trh Európskej únie je vnímaný ako priestor bez vnútorných hraníc a bez akýchkoľvek obmedzení v súvislosti so štátnou príslušnosťou. Právo Európskej únie zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania, čiže zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Voľný pohyb osôb a právo na podnikanie sú súčasťou vnútorného trhu Európskej únie. V snahe zabezpečiť rovnosť príležitostí pri realizácii práva na povolanie a pri realizácii zárobkovej činnosti boli realizovan
Autor: JUDr. Alena Krunková PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Opodstatnenosť suplementámych inštitútov priamej demokracie popri klasickej realizácii zastupiteľskej demokracie môžme v modernej demokratickej spoločnosti, ktorej právny poriadok subsumuje základné princípy konštitucionalizmu, vnímať ako nespochybniteľnú. V zmysle klasických princípov demokracie a suverenity ľudu deklaruje aj Ústava Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) v svojich úvodných ustanoveniach výkon štátnej moci dvoma rovnocennými spôsobmi - priamo alebo voľbou svojich zástupcov. (čl. 2 ods.1).

Úryvok z textu:
Opodstatnenosť suplementámych inštitútov priamej demokracie popri klasickej realizácii zastupiteľskej demokracie môžme v modernej demokratickej spoločnosti,     ktorej právny poriadok subsumuje základné princípy konštitucionalizmu, vnímať ako nespochybniteľnú. V zmysle klasických princípov demokracie a suverenity ľudu deklaruje aj Ústava Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) v svojich úvodných ustanoveniach výkon štátnej moci dvoma rovnocennými spôsobmi - pri
MENU