Nájdené právne články pre výraz: trestné sadzby

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 154

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

2382 dokumentov
559 dokumentov
8347 dokumentov
4 dokumenty
49 dokumentov
13 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá spornou problematikou úprav trestných sadzieb pri súbehu ustanovení § 38 a § 41 Tresného zákona a to na podklade judikatúry (R 32/2009), ktorá sa snažila zjednotiť rôzne právne výklady a vytvoriť jednotný rámec zásad pre ukladanie trestov. Autor tohto príspevku vyjadruje pochybnosti o správnosti právnych záverov vyjadrených judikatúrou.

Sprievodný text: Už od na-do-bud-nu-tia účin-nos-ti no-vé-ho Tres-tné-ho zá-ko-na vzni-ka-li mno-hé ap-li-kač-né prob-lé-my sú-vi-sia-ce s uk-la-da-ním tres-tov. Tie-to vý-raz-né ap-li-kač-né prob-lé-my sa obaj-vi-li prak-tic-ky okam-ži-te a vy-plý-va-li z to-ho, že z us-ta-no-ve-ní Tres-tné-ho zá-ko-na nie je cel-kom zrej-mé ako pos-tu-po-vať pri úp-ra-vách tres-tných sa-dzieb v prí-pa-doch ak sa má tres-tná sadz-ba up-ra-vo-vať aj pod-ľa tzv. as-pe-rač-nej zá-sa-dy ako aj pos-tu-pom pod-ľa § 38 Tr. zák., prí-pad-ne ak pri-chá-dza do úva-hy aj úp-ra-va tres-tnej sadz-by vzhľa-dom k uzat-vo-re-nej do-ho-de o vi-ne a tres-te (§ 39 ods. 4 Tr. zák.), res-pek-tí-ve vzhľa-dom k to-mu, že pá-cha-teľ je mla-dis-tvý.

Úryvok z textu:
Mot­to: „Nej­sem z těch, kdož čtou ju­di­ká­ty vkle­če. Ju­di­ka­tu­ra ne­ní nic víc než sub­jek­tiv­ní ná­zor ví­ce méně ob­jek­tiv­ních jed­not­liv­cu“. JUDr. Ja­ros­lav Mellan (1887 – 1961, ad­vo­kát). Už od na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti no­vé­ho Tres­tné­ho zá­ko­na vzni­ka­li mno­hé ap­li­kač­né prob­lé­my sú­vi­sia­ce s uk­la­da­ním tres­tov. Tie­to vý­raz­né ap­li­kač­né prob­lé­my sa obaj­vi­li prak­tic­ky okam­ži­te a vy­plý­va­li z to­ho, že z us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá riešením aktuálneho aplikačného problému, ktorý sa týka otázky, či možno uzatvoriť dohodu o vine a treste aj v prípadoch ukladania trestu podľa zásady trikrát a dosť

Sprievodný text: Ak-tuál-nym ap-li-kač-ným prob-lé-mom pri uk-la-da-ní tres-tov je po-le-mi-ka, či mož-no uzat-vo-riť do-ho-du o vi-ne a tres-te v prí-pa-doch, v kto-rých je nut-né uk-la-dať pá-cha-te-ľo-vi trest v zmys-le § 47 ods. 2 Tr. zák., t. j. v prí-pa-doch, keď pri-chá-dza do úva-hy ulo-že-nie tres-tu pod-ľa tzv. zá-sa-dy trik-rát a dosť. V praxi je nes-por-né, že do-ho-du o vi-ne a tres-te mô-že pro-ku-rá-tor uzat-vo-riť s ob-vi-ne-ným pri akom-koľ-vek tres-tnom či-ne a pri akom-koľ-vek spô-so-be uk-la-da-nia tres-tov, te-da ap-li-ká-cia toh-to in-šti-tú-tu nie je vy-lú-če-ná ani v prí-pa-doch, v kto-rých sú spl-ne-né pod-mien-ky na ulo-že-nie tres-tu v zmys-le zá-sa-dy trik-rát a dosť. Pro-ku-rá-tor te-da mô-že, v rám-ci ap-li-ká-cie zá-sa-dy trik-rát a dosť, uzat-vo-riť s ob-vi-ne-ným do-ho-du o vi-ne a tres-te ob-sa-hom kto-rej mô-že byť ulo-že-nie tres-tu od-ňa-tia slo-bo-dy na do-ži-vo-tie, ak sú spl-ne-né pod-mien-ky uve-de-né v us-ta-no-ve-ní § 47 ods. 1 Tr. zák. (uzat-vo-re-nie ta-kej-to do-ho-dy o vi-ne a tres-te bu-de zrej-me len v teo-re-tic-kej ro-vi-ne, na-koľ-ko si len veľ-mi ťaž-ko mož-no pred-sta-viť ob-vi-ne-né-ho, kto-rý by s ta-kou-to do-ho-dou súh-la-sil), ďa-lej mô-že pro-ku-rá-tor uzat-vo-riť do-ho-du o vi-ne a tres-te ob-sa-hom kto-rej bu-de ulo-že-nie tres-tu od-ňa-tia slo-bo-dy v tr-va-ní 25 ro-kov (to v prí-pa-doch, v kto-rých ne-bu-dú spl-ne-né pod-mien-ky uve-de-né v us-ta-no-ve-ní § 47 ods. 1 Tr. zák.) a na-po-kon je mož-né aj uzat-vo-re-nie do-ho-dy o vi-ne a tres-te v niž-šej vý-me-re ako 25 ro-kov a to v prí-pa-doch ak ulo-že-niu ta-ké-ho-to tres-tu od-ňa-tia slo-bo-dy bu-dú brá-niť okol-nos-ti hod-né oso-bit-né-ho zre-te-ľa (v ta-kých-to prí-pa-doch bu-de mož-né trest zní-žiť až na úro-veň 20 ro-kov). Všet-ky tie-to spô-so-by uzat-vo-re-nia do-ho-dy o vi-ne a tres-te ma-jú spo-loč-né to, že pro-ku-rá-tor pri nich ne-pos-tu-pu-je pod-ľa § 39 ods. 4 Tr. zák., na-koľ-ko ani v jed-nom z tých-to prí-pa-dov nej-de o mi-mo-riad-ne zní-že-nie tres-tu, ale ide o uk-la-da-nie tres-tu v rám-ci us-ta-no-ve-nia § 47 ods. 2 Tr. zák., te-da v rám-ci pred-pok-la-da-ných zvý-še-ných tres-tných sadz-bieb uve-de-ných tým-to us-ta-no-ve-ním.

Úryvok z textu:
Ak­tuál­nym ap­li­kač­ným prob­lé­mom pri uk­la­da­ní tres­tov je po­le­mi­ka, či mož­no uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te v prí­pa­doch, v kto­rých je nut­né uk­la­dať pá­cha­te­ľo­vi trest v zmys­le § 47 ods. 2 Tr. zák., t. j. v prí­pa­doch, keď pri­chá­dza do úva­hy ulo­že­nie tres­tu pod­ľa tzv. zá­sa­dy trik­rát a dosť. V praxi je nes­por­né, že do­ho­du o vi­ne a tres­te mô­že pro­ku­rá­tor uzat­vo­riť s ob­vi­ne­ným pri akom­koľ­vek tres­tnom či­ne a pri akom­koľ­vek spô­so­b
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: V článku autori predkladajú kritiku právnej kvalifikácie týrania blízkej a zverenej osoby v kvalifikovanej skutkovej podstate závažnejším spôsobom konania s odkazom na páchanie trestného činu po dlhší čas

Úryvok z textu:
V člán­ku auto­ri pred­kla­da­jú kri­ti­ku práv­nej kva­li­fi­ká­cie tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by v kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia s od­ka­zom na pá­chanie tres­tné­ho či­nu po dl­hší čas. Tak, ako iné od­vet­via prá­va, aj v tres­tnom prá­ve mož­no ba­dať is­té „tren­dy“ stí­ha­nia a práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. V ne­dáv­nej mi­nu­los­ti (cca 5 ro­kov spät­ne) bo­lo z poh­
Autor: JUDr. Andrej Beleš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá komparáciou hraníc minimálnej škody a súvisiacich pojmov, ktoré sú okolnosťami odôvodňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby, na Slovensku, v Českej republike a v Rakúsku. Tieto aspekty sú skúmané v súvislosti s trestnými sadzbami.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Rozsah kriminalizácie pri majetkových a ekonomických trestných činoch ako aj množstvo ďalších ťažiskových otázok fungovania trestnoprávneho systému patrí do sféry suverénneho rozhodovania každého štátu, s výnimkou určitých základných štandardov kriminalizácie v zásade tých najzávažnejších protiprávnych konaní, čo vyplýva z prameňov medzinárodného práva alebo práva Európskej únie . Každý štát si tak v zásade vo svojej legislatíve určí, akú minimálnu úroveň závažnosti musí dosiahnuť
Autor: prof. JUDr. Ján Šanta PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Albert Camus napísal, že 17. storočie bolo storočím matematiky, 18. storočie storočím fyzikálnych vied, 19. storočie storočím biológie a 20. storočie storočím strachu.[1] Čím sa stane 21. storočie ? Sme na jeho začiatku, a preto, aby nebolo storočím strachu, ako to predchádzajúce, kedy došlo k prudkému nárastu organizovanej kriminality a rozmachu terorizmu, možno konštatovať, že jednou z úloh orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ale aj legislatívy, tak vo vnútroštátnom ako i medzinárodnom meradle, bude aj boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.

Úryvok z textu:
Albert Camus napísal, že 17. storočie bolo storočím matematiky, 18. storočie storočím fyzikálnych vied, 19. storočie storočím biológie a 20. storočie storočím strachu.[1] Čím sa stane 21. storočie ? Sme na jeho začiatku, a preto, aby nebolo storočím strachu, ako to predchádzajúce, kedy došlo k prudkému nárastu organizovanej kriminality a rozmachu terorizmu, možno konštatovať, že jednou z úloh orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ale aj legislatívy, tak vo vnútroštátnom ako i medzin
Autor: doc. JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zameriava na niektoré aplikačné problémy vznikajúce pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho vyplývajúce nesprávne ukladania trestov, ktoré nie vždy spĺňajú zákonné predpoklady spravodlivého trestu. Autora sa zamýšľa nad tým, či zákonodarca dostatočne dokázal predvídať niektoré situácie a či súčasný trend pri ukladaní trestov za použitia sprísňujúcich ustanovení cez pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, je ten, ktorý si želal zákonodarca.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pri rekodifikácií trestných kódexov sa do Trestného zákona[2] zaviedol explicitný výpočet tzv. poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 TZ), ktoré boli v predchádzajúcej právnej úprave uvedené v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. účinnom do 31.12.2005[3] vymenované len demonštratívne.[4] Predchádzajúci TZ/1961 takisto neobsahoval žiadne explicitné ustanovenia, ako sa má súd pri existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s nimi vysporiadať. V zásade na ne mal len pri
Autor: JUDr. Lukáš Michaľov PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autor koncentruje pozornosť na možnosť obnovy trestného konania z dôvodu zásadnej zmeny regulácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Aktuálnosť zvolenej problematiky nie je len otázkou akademickou, ale predovšetkým aplikačno-právnou, najmä so zreteľom na diametrálnu odlišnosť trestných sadzieb avizovaného trestného činu v zmysle úpravy účinnej do roku 2019 a podľa platného právneho stavu. Článok poukazuje na iracionálne pôsobenie intertemporálnych presahov pôvodnej dikcie, formálny prístup justičných autorít a zamýšľa sa nad možnosťami ich riešenia.

Úryvok z textu:
V súčasnej aplikačnej praxi sa vyskytlo viacero prípadov snáh o povolenie obnovy trestného konania z dôvodu zmeny trestnoprávnej regulácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona účinnej od 1. augusta 2019. Prístup všeobecných súdov a, ako sa zdá, aj Ústavného súdu SR, je k uchádzaniu sa o povolenie obnovy konania nanajvýš zdržanlivý a rigorózny. Autor sa zameriava na analýzu vybraných aspektov rozhodovacej činnosti tuzemských súdov, zamýšľa sa nad použiteľnosťou záverov Ústavného
Autor: JUDr. Viktória Pagáčová
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autorka v príspevku poukazuje na aplikačné problémy súvisiace s rozhodovaním o návrhu na povolenie obnovy konania, ak v predchádzajúcom konaní bola použitá asperačná zásada. Rozdielna aplikačná prax § 394 ods. 1 Trestného poriadku v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 spôsobuje problémy a porušuje základný princíp právneho štátu, princíp právnej istoty. Po prijatí nálezu sa objavili ďalšie možnosti rozdielneho výkladu ustanovení Trestného zákona, najmä, ak v súvislosti s aplikáciou ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Od nadobudnutia účinnosti Trestného zákona[1] vznikajú mnohé aplikačné problémy súvisiace s ukladaním trestov a vyplývajú najmä z toho, že z jeho ustanovení nie je celkom zrejmé, ako postupovať pri úpravách trestných sadzieb, najmä v súvislosti s aplikáciou asperačnej zásady. Napriek mnohým novelizáciám Trestného zákona, vydaniu množstva polemizujúcich odborných článkov,[2] prijatiu niekoľkých stanovísk a nálezov Na
Autor: JUDr. Ivan Syrový PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autori v článku poukazujú na fakt, že momentálne využitie zmieru v trestnom konaní je, s prihliadnutím na nesporné pozitíva tohto inštitútu, nedostatočné. Podľa ich názoru zmier môže predstavovať plnohodnotný inštitút na ukončenie trestných vecí tam, kde sú splnené povinné kritériá, kde obvinený aj poškodený prejavia záujem o uzatvorenie zmieru. Mieru zásahu do verejného záujmu vidia zohľadnenú už pri trestných sadzbách. Pri prečinoch s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov by mala byť položená otázka: „Je možné ukončiť tút ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Zmier v trestnom konaní považujeme za inštitút, kde sa oprávnenia poškodeného najviac približujú oprávneniam obvineného. Už len z tohto dôvodu by si zasluhoval omnoho väčšiu pozornosť tak v odbornej literatúre, ale najmä v aplikačnej praxi. V skutočnosti je ale uzatvorenie a schválenie zmieru skôr výnimočná situácia. V našom príspevku sa preto pokúsime poukázať na dôvody tohto stavu, ale aj popísať význam a priebeh zmierovacieho
MENU