Nájdené právne články pre výraz: trestný čin podvodu v zmysle TZ

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 16

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

6 dokumentov
1 dokument
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: npor. JUDr. Miroslav Srholec
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Autor sa venuje trestnému činu podvodu a to aj na podklade štatistických údajov

Úryvok z textu:
V nas­le­du­jú­cej čas­ti sa autor bu­de pod­rob­nej­šie za­obe­rať prob­le­ma­ti­kou kla­sic­ké­ho tres­tné­ho či­nu - pod­vod. Hneď na úvod autor uve­die, že svo­ji­mi pos­tup­mi nad­via­že na CRI­ME RE­PORT 2008-2017, Preh­ľad hos­po­dár­skej kri­mi­na­li­ty v Čes­kej a Slo­ven­skej re­pub­li­ke, spo­loč­nos­ti Sur­veilli­gen­ce[1] (ďa­lej len sprá­va). Uve­de­nú sprá­vu autor od­po­rú­ča pre správ­ne po­cho­pe­nie pred­kla­da­né­ho člán­ku. Am­bí­ciou člán­ku je nad­via­za­nie na ob­sah t
Autor: npor. JUDr. Miroslav Srholec
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou počítačovej kriminality a to na podklade štatistických údajov

Úryvok z textu:
Kri­mi­na­lis­tic­ké aví­zo - časť IV. Po­čí­ta­čo­vá kri­mi­na­li­ta V sú­čas­nos­ti sa čo­raz viac do pop­re­dia dos­tá­va prob­le­ma­ti­ka tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­nej pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vých sie­tí. Je sa­moz­rej­mé, že niek­to­ré tres­tné či­ny ako nap­rík­lad zná­sil­ne­nie, lú­pež a mno­hé ďal­šie tres­tné či­ny v doh­ľad­nej do­be nep­rej­dú tran­sfor­má­ciou do vir­tuál­nej reali­ty, ale vzhľa­dom k úžas­nej ano­ny­mi­te mož­no pred­pok­la­dať, že čo­raz viac
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Podstatná časť tohto príspevku je výťahom z publikácie Trestný čin podvodu - komentár s judikatúrou, vydavateľsto Iura Edition. Príspevok na podklade aplikačnej činnosti súdov a prokuratúry vedie polemiku s argumentáciou Generálneho prokurátora SR, ktorá bola použitá ohľadne princípu ultima ratio v dovolacom konaní. Príspevok bol publikovaný aj v Justičnej revue č. 2/2013

Sprievodný text: Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pos­kyt­núť struč­ný preh­ľad o up­lat­ňo­va­ní prin­cí­pu ul­ti­ma ra­tio v tres­tnom prá­ve a to na pod­kla­de ap­li­kač­nej čin­nos­ti sú­dov ako aj pro­ku­ra­tú­ry a v ne­pos­led­nom ra­de viesť po­le­mi­ku s ar­gu­men­tá­ciou Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra SR, kto­rá bo­la pou­ži­tá oh­ľad­ne prin­cí­pu ul­ti­ma ra­tio v kon­krét­nom prí­pa­de v do­vo­la­com ko­na­ní pred Naj­vyš­ším sú­dom SR.

Úryvok z textu:
prís­pe­vok je struč­ným vý­ťa­hom z pub­li­ká­cie Trest­ný čin pod­vo­du - ko­men­tár s ju­di­ka­tú­rou, vy­da­va­teľ­stvo Iura Edi­tion 2012 Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pos­kyt­núť struč­ný preh­ľad o up­lat­ňo­va­ní prin­cí­pu ul­ti­ma ra­tio v tres­tnom prá­ve a to na pod­kla­de ap­li­kač­nej čin­nos­ti sú­dov ako aj pro­ku­ra­tú­ry a v ne­pos­led­nom ra­de viesť po­le­mi­ku s ar­gu­men­tá­ciou Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra SR, kto­rá bo­la pou­ži­tá oh­ľad­ne prin­cí­pu ul­ti­ma
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok, publikovaný aj v justičnej revue, sa zaoberá výkladom znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.08.2011 a to so zameraním sa na vybrané praktické problémy, ktoré sa v praxi vyskytli

Sprievodný text: Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti bo­la za­ve­de­ná do Tres­tné­ho zá­ko­na zá­ko­nom č. 403/2004 Z. z. s účin­nos­ťou od 01.08.2004 (iš­lo o trest­ný čin ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti pod­ľa § 170 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005), pri­čom sa tak sta­lo v dôs­led­ku pl­ne­nia zá­väz­kov Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré jej vy­plý­va­li z dvoch me­dzi­ná­rod­ných do­ho­vo­rov [1]. Skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti kon­ti­nuál­ne prev­zal aj Trest­ný zá­kon účin­ný od 01.01.2006, kon­krét­ne ide o zlo­čin ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti pod­ľa § 344 Tr. zák.. Skut­ko­vá pod­sta­ta zlo­či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti pod­ľa § 344 ods. 1 Tr. zák. ob­sa­hu­je šty­ri sa­mos­tat­né zá­klad­né skut­ko­vé pod­sta­ty, kto­ré sú jed­not­li­vo uve­de­né v oso­bit­ných pís­me­nách a) až d), pri­čom spo­loč­né ma­jú to, že sa ich pá­cha­teľ mô­že do­pus­tiť len v ko­na­ní pred sú­dom [2] ale­bo v tres­tnom ko­na­ní (v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia sa pred­met­né­ho zlo­či­nu mož­no pre­to do­pus­tiť aj v príp­rav­nom ko­na­ní, res­pke­tí­ve v ko­na­ní pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, prí­pad­ne vo vy­ko­ná­va­com ko­na­ní).

Úryvok z textu:
Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti bo­la za­ve­de­ná do Tres­tné­ho zá­ko­na zá­ko­nom č. 403/2004 Z. z. s účin­nos­ťou od 01.08.2004 (iš­lo o trest­ný čin ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti pod­ľa § 170 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005), pri­čom sa tak sta­lo v dôs­led­ku pl­ne­nia zá­väz­kov Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré jej vy­plý­va­li z dvoch me­dzi­ná­rod­ných do­ho­vo­rov [1]. Skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti kon­ti­n
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá ustanovením § 87 ods. 3 Tr. zák., ktoré stanovuje podmienky spôsobujúce prerušenie premlčania trestného stíhania ako aj niektorými výkladovými problémami, ktoré sa v praxi vyskytli

Sprievodný text: Trest­ný zá­kon účin­ný od 1.1.2006 up­ra­vu­je pre­ru­še­nie preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia v us­ta­no­ve­ní § 87 ods.3 Tr. zák., pri­čom ob­dob­ne ako Trest­ný zá­kon účin­ný do 31.12.2005 sta­no­vu­je dve pod­mien­ky, kto­rých napl­ne­nie po­čas ply­nu­tia zá­ko­nom sta­no­ve­nej preml­ča­cej do­by spô­so­bu­je jej pre­ru­še­nie a tým aj jej predĺže­nie, na­koľ­ko pre­ru­še­ním preml­ča­nia za­čí­na ce­lá no­vá preml­ča­cia do­ba ply­núť zno­va (§ 87 ods.4 Tr. zák.). Tie­to dve zá­ko­nom sta­no­ve­né pod­mien­ky spô­so­bu­jú­ce pre­ru­še­nie ply­nu­tia preml­ča­cej do­by sú na se­be nav­zá­jom sa­mos­tat­né (vy­plý­va to z pou­ži­tia spoj­ky „ale­bo“, kto­rá ich v § 87 ods.3 Tr. zák. spo­ju­je), čo zna­me­ná, že kaž­dá z nich mô­že, sa­ma o se­be, spô­so­biť pre­ru­še­nie ply­nu­tia preml­ča­cej do­by, av­šak pod­ľa okol­nos­tí kaž­dé­ho jed­not­li­vé­ho prí­pa­du mô­že dôjsť aj k ich vzá­jom­nej ku­mu­lá­cii.

Úryvok z textu:
Trest­ný zá­kon účin­ný od 1.1.2006 up­ra­vu­je pre­ru­še­nie preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia v us­ta­no­ve­ní § 87 ods.3 Tr. zák., pri­čom ob­dob­ne ako Trest­ný zá­kon účin­ný do 31.12.2005 sta­no­vu­je dve pod­mien­ky, kto­rých napl­ne­nie po­čas ply­nu­tia zá­ko­nom sta­no­ve­nej preml­ča­cej do­by spô­so­bu­je jej pre­ru­še­nie a tým aj jej predĺže­nie, na­koľ­ko pre­ru­še­ním preml­ča­nia za­čí­na ce­lá no­vá preml­ča­cia do­ba ply­núť zno­va (§ 87 ods.4 Tr. zák.). Tie­to dve zá­ko­
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok prináša judikatúru, ktorá sa formovala pri trestnom čine vydierania a je využiteľná pri výklade znakov skutkovej podstaty tohto testného činu.

Úryvok z textu:
Trest­ný čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 Tr. zák. je po­mer­ne čas­to pou­ží­va­nou práv­nou kva­li­fi­ká­ciou v ap­li­kač­nej praxi. A tak­tiež veľ­mi čas­to je tá­to práv­na kva­li­fi­ká­cia pou­ží­va­ná chyb­ne. Zrej­me naj­čas­tej­ším po­chy­be­ním or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní v sú­čas­nos­ti je „net­ra­fe­nie“ vý­vo­jo­vé­ho štá­dia tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia. Mo­de­lo­vá si­tuácia je spra­vid­la ta­ká, že pá­cha­te­lia nú­tia ná­si­lím (nap­rík­lad fy­zic­kým na­pá­da­ním
Autor: npor. JUDr. Miroslav Srholec
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou možnej právnej kvalifikácie v súvislosti s neoprávneným užívaním pozemkov

Úryvok z textu:
Tres­tná čin­nosť v sú­vis­los­ti s neop­ráv­ne­ným uží­va­ním poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov Vzhľa­dom k frek­ven­cií prob­lé­mov v ob­las­ti uží­va­nia poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov, autor pred­kla­dá člá­nok vy­chá­dza­jú­ci z uz­ne­se­nia, na zá­kla­de kto­ré­ho sa po­kú­si o náčrt prob­le­ma­ti­ky uží­va­nia poľ­no­hos­po­dár­skych po­zem­kov z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va. Uve­de­ný člá­nok ne­má am­bí­ciu cel­ko­vé­ho ob­siah­nu­tia prob­le­ma­ti­ky a je­ho cie­ľom
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok bol prednesený na vedeckej konferencii s názvom "Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou v teoretických súvislostiach", ktorá sa uskutočnila dňa 29.09.2017 na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

Úryvok z textu:
Abstrakt: Člá­nok sa za­obe­rá tým ako správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­vať ko­na­nia, v kto­rých ve­ri­teľ prih­lá­si do kon­kur­zu neexis­tu­jú­cu ale­bo nad­hod­no­te­nú poh­ľa­dáv­ku a či v ta­kých­to prí­pa­doch mož­no sku­tok kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin pod­vo­du, res­pek­tí­ve, či mož­no správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty po­va­žo­vať za oso­bu ko­na­jú­cu v omy­le. Cie­ľom to­ho prís­pev­ku je za­my­slieť sa nad tým ako správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­vať prí­pa­dy, v kto­rý
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa v stručnosti zaoberá otázkou právnej povahy vkladov na účtoch v banke ako aj možnosťou trestnoprávnych postihov neoprávnených útokov voči nim ako aj niektorými ďalšími otázkami bezhotovostného platobného styku

Sprievodný text: Poh­ľa­dáv­ky nie sú ve­ci a pre­to proti­práv­ne úto­ky vo­či poh­ľa­dáv­kam ne­chrá­ni skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák. Prob­le­ma­ti­ka tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu proti­práv­nych ko­na­ní vo­či ne­ma­te­ria­li­zo­va­ným pe­nia­zom (naj­mä po­kiaľ ide o vkla­dy na úč­toch v ban­ke) vy­vo­lá­va v praxi ne­ma­lé ap­li­kač­né prob­lé­my. Na­priek to­mu, že tie­to ap­li­kač­né prob­lé­my sú už dlh­šie zná­me, ako aj mož­nos­ti ich od­strá­ne­nia, zá­ko­no­dar­ca za­tiaľ nep­rik­ro­čil k zme­ne prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na. Len pre úpl­nosť je pot­reb­né do­dať, že tak­mer pri kaž­dej no­ve­li­zá­cii Tres­tné­ho zá­ko­na (kto­rých po­čet už po­ma­ly do­siah­ne po­čet po­lo­vi­ce no­ve­li­zá­cií pred­chá­dza­jú­ce­ho Tres­tné­ho zá­ko­na) sa v pri­po­mien­ko­vom ko­na­ní ob­ja­ví návrh aj na zme­nu tres­tnop­ráv­nej úp­ra­vy oh­ľad­ne ne­ma­te­ria­li­zo­va­ných pe­ňa­zí, av­šak do­po­siaľ bez­výs­led­ne (nie je mi zná­my dô­vod toh­to pos­to­ja zá­ko­no­dar­cu).

Úryvok z textu:
Poh­ľa­dáv­ky nie sú ve­ci a pre­to proti­práv­ne úto­ky vo­či poh­ľa­dáv­kam ne­chrá­ni skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák. Prob­le­ma­ti­ka tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu proti­práv­nych ko­na­ní vo­či ne­ma­te­ria­li­zo­va­ným pe­nia­zom (naj­mä po­kiaľ ide o vkla­dy na úč­toch v ban­ke) vy­vo­lá­va v praxi ne­ma­lé ap­li­kač­né prob­lé­my. Na­priek to­mu, že tie­to ap­li­kač­né prob­lé­my sú už dlh­šie zná­me, ako aj mož­nos­ti ich od­strá­ne­ni
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou povinnej miery opatrnosti poškodeného a jej vplyvom na znaky trestného činu podvodu a to na podklade tzv. predmníchovskej judikatúry, ktorá je použiteľná aj v súčasnosti

Sprievodný text: Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pri­po­me­nu­tie, že trest­ný čin pod­vo­du má dve stra­ny, kto­ré sú spo­je­né v je­den ce­lok a vzá­jom­ne sa ov­plyv­ňu­jú. Pr­vou je stra­na pá­cha­te­ľa, t. j. to­ho, kto­rý kla­me (uvá­dza nep­rav­di­vé sku­toč­nos­ti, res­pek­tí­ve za­ml­čí prav­di­vé sku­toč­nos­ti), te­da to­ho, kto­rý pos­ky­tu­je ta­ké in­for­má­cie, kto­ré nie sú v sú­la­de so sku­toč­nos­ťou. Opa­kom (ru­bom) stra­ny pá­cha­te­ľa, je stra­na kla­ma­né­ho (kla­ma­ná oso­ba ne­mu­sí byť zá­ro­veň poš­ko­de­nou oso­bou, res­pek­tí­ve mô­že byť oso­bou roz­diel­nou od poš­ko­de­nej oso­by), kto­ré­mu sú uvá­dza­né nep­ra­di­vé okol­nos­ti a kto­rý ne­vie, že tie­to uvá­dza­né okol­nos­ti nie sú v sú­la­de so sku­toč­nos­ťou. Tie­to zná­me sku­toč­nos­ti spo­mí­nam pre­to, na­koľ­ko v sú­čas­nej tres­tnop­ráv­nej teó­rii a praxi v SR sa pl­ne pre­fe­ru­je (be­rie do úva­hy) len stra­na pá­cha­te­ľa, t. j. pre vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu pod­vo­du sa, tak­mer vždy a vý­hrad­ne, zis­ťu­je (do­ka­zu­je) len to, či pá­cha­teľ kla­mal (ok­la­mal) poš­ko­de­né­ho (prí­pad­ne inú oso­bu) a či to­to klam­stvo (uvá­dzanie nep­rav­di­vých sku­toč­nos­tí) bo­lo v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ma­jet­ko­vou dis­po­zí­ciou a nás­led­nou ško­dou. V klad­nom prí­pa­de sa kon­šta­tu­je nap­la­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du, pri­čom sa v do­ka­zo­va­ní, tak­mer nik­dy, ne­be­rie do úva­hy aj stra­na ok­la­ma­né­ho, te­da to, či kla­ma­ná oso­ba (poš­ko­de­ný) pri reali­zá­cii ma­jet­ko­vej dis­po­zí­cie dodr­žal pot­reb­nú mie­ru opatr­nos­ti, kto­rá moh­la om­yl (uvá­dzanie nep­rav­di­vých sku­toč­nos­tí) cel­kom ľah­ko eli­mi­no­vať (vy­lú­čiť).

Úryvok z textu:
Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pri­po­me­nu­tie, že trest­ný čin pod­vo­du má dve stra­ny, kto­ré sú spo­je­né v je­den ce­lok a vzá­jom­ne sa ov­plyv­ňu­jú. Pr­vou je stra­na pá­cha­te­ľa, t. j. to­ho, kto­rý kla­me (uvá­dza nep­rav­di­vé sku­toč­nos­ti, res­pek­tí­ve za­ml­čí prav­di­vé sku­toč­nos­ti), te­da to­ho, kto­rý pos­ky­tu­je ta­ké in­for­má­cie, kto­ré nie sú v sú­la­de so sku­toč­nos­ťou. Opa­kom (ru­bom) stra­ny pá­cha­te­ľa, je stra­na kla­ma­né­ho (kla­ma­ná oso­ba ne­mu­sí by
MENU