Nájdené právne články pre výraz: týranie blízkej osoby a zverenej osoby

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 19

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

298 dokumentov
151 dokumentov
1239 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok reaguje na výkladové problémy, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti zmeny v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák.

Sprievodný text: Zá-kon č. 397/2015 Z. z., kto-rým sa na úče-ly Tres-tné-ho zá-ko-na us-ta-no-vu-je zoz-nam lá-tok s ana-bo-lic-kým ale-bo iným hro-mad-ným účin-kom s účin-nos-ťou od 01.01.2016 pri-nie-sol aj zme-ny v zá-klad-nej skut-ko-vej pod-sta-te tres-tné-ho či-nu tý-ra-nia blíz-kej oso-by a zve-re-nej oso-by pod-ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. Len pri-po-me-niem, že zá-klad-ná skut-ko-vá pod-sta-ta tres-tné-ho či-nu tý-ra-nia blíz-kej oso-by a zve-re-nej oso-by pod-ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. účin-né-ho do 31.12.2015 zne-la: „Kto tý-ra blíz-ku oso-bu ale-bo oso-bu, kto-rá je v je-ho sta-ros-tli-vos-ti ale-bo vý-cho-ve, spô-so-bu-júc fy-zic-ké utr-pe-nie ale-bo psy-chic-ké utr-pe-nie (a nas-le-do-va-li jed-not-li-vé ko-na-nia uve-de-né v pís-me-nách a) až e)“.

Úryvok z textu:
Zá­kon č. 397/2015 Z. z., kto­rým sa na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na us­ta­no­vu­je zoz­nam lá­tok s ana­bo­lic­kým ale­bo iným hro­mad­ným účin­kom s účin­nos­ťou od 01.01.2016 pri­nie­sol aj zme­ny v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. Len pri­po­me­niem, že zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho do
Autor: JUDr. Vladimír Bachleda
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá osobitným druhom recidívy, ktorú nazýva deliktuálnou recidívou. Tento jav demonštruje na vybraných skutkových podstatách trestných činov, ktorých spoločným znakom je, že obsahujú zákonný znak skutkovej podstaty v podobe predchádzajúceho postihu za správny delikt. V závere článku sa autor stručne venuje porovnaniu právnej úpravy centrálnej evidencie priestupkov v Čechách a na Slovensku.

Úryvok z textu:
Opakované dopúšťanie sa protiprávnej činnosti tým istým páchateľom nie je ničím výnimočným a pomerne v značnej miere sa vyskytuje napríklad pri majetkovej, ale aj inej protiprávnej činnosti (násilnej, ekonomickej a pod.). Protiprávne konanie fyzických a právnických osôb je v podmienkach Slovenskej republiky vnímané ako relatívne oddelená agenda samostatných právnych odvetví, do ktorých predmetu patria príslušné delikty. Máme tým na mysli trestné právo a správne právo, ako dva systémy verejnop
Autor: JUDr. Pavol Gráčik
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá možnosťami trestno-právneho posúdenia konania rodiča dieťaťa, ktorý emočne zneužíva dieťa a používa ho ako zbraň proti druhému rodičovi

Úryvok z textu:
Mo­jim úmys­lom je vy­vo­lať tým­to prís­pev­kom od­bor­nú dis­ku­siu o tzv. syn­dró­me za­vr­hnu­té­ho ro­di­ča v (ďa­lej aj ako „SRZ“)[1] z poh­ľa­du tres­tno-práv­ne­ho po­sú­de­nia ta­ké­ho­to ko­na­nia ro­di­ča di­eťa­ťa, kto­rý, zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, emoč­ne zneu­ží­va di­eťa pou­ží­va­júc ho ako „zbraň“ pro­ti dru­hé­mu ro­di­čo­vi, naj­čas­tej­šie v dôs­led­ku hne­vu (ba čas­to až ne­ná­vis­ti) spô­so­be­né­ho roz­vo­dom, resp. roz­cho­dom s ním a s tým sú­vi­sia­ci­mi spor­mi
Autor: Mgr. Nina Tarabová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Článok sa zameriava na postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade oznámenia podozrenia z páchania trestného činu, ktorý je možné podradiť pod domáce násilie a následnú analýzu ukladania sankcií a iných opatrení páchateľovi v trestnom konaní súdom. Článok ďalej analyzuje výkon uvedených sankcií a iných opatrení a zamýšľa sa nad ich efektivitou pre ochranu obete.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Domáce násilie možno odôvodnene považovať za jednu z najzávažnejších trestných činností, nakoľko priamo ohrozuje život, zdravie, psychickú i telesnú integritu jednotlivca. Základnými formami, ktorými agresor uskutočňuje násilie vo vzťahu k svojej obeti, sú okrem fyzického a psychického násilia aj sociálne násilie, ktoré môže spočívať napríklad v izolácii obete od vonkajšieho sveta a potláčaní jej spoločenských
Autor: doc. JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Článok sa zameriava na ukladanie trestov v prípadoch sexuálnych trestných činov na báze prípadov slovenských súdov a analyzuje vhodnosť ukladaných trestov a ich dostatočnú výmeru pre nápravu páchateľa.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Trestný zákon[2] neobsahuje taxatívny výpočet sexuálne motivovaných trestných činov. Neobsahuje ani označenie „sexuálne trestné činy“, tieto nie sú v Trestnom zákone systematicky upravené, sú roztrúsené v rôznych hlavách, najmä v rámci trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činov proti rodine a mládeži a trestných činov proti iným právam a slobodám. Pre sexuálne motivované trestné činy je charakter
Autor: Mgr. Nina Tarabová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zameriava na problematiku obmedzenia osobnej slobody osoby predovšetkým v súvislosti s jej podozrením z páchania trestného činu, ktorý je možné podradiť pod domáce násilie a tiež analyzuje inštrumenty trestného práva využívané či využiteľné pri tejto problematike s ohľadom na aplikačnú prax orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Na násilie páchané verejne sa koncentruje veľká pozornosť spoločnosti, pričom táto práve v dôsledku verejnosti takého násilníckeho konania neraz zasahujúcom už do trestnoprávnej roviny, podporuje prijímanie opatrení, ktorých cieľom je na potenciálneho páchateľa pôsobiť preventívne či odstrašujúco, prípadne opatrení na potrestanie už konkrétneho páchateľa verejného násilia. Okrem verejného násilia však existuje aj
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: V článku autori predkladajú kritiku právnej kvalifikácie týrania blízkej a zverenej osoby v kvalifikovanej skutkovej podstate závažnejším spôsobom konania s odkazom na páchanie trestného činu po dlhší čas

Úryvok z textu:
V člán­ku auto­ri pred­kla­da­jú kri­ti­ku práv­nej kva­li­fi­ká­cie tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by v kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia s od­ka­zom na pá­chanie tres­tné­ho či­nu po dl­hší čas. Tak, ako iné od­vet­via prá­va, aj v tres­tnom prá­ve mož­no ba­dať is­té „tren­dy“ stí­ha­nia a práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. V ne­dáv­nej mi­nu­los­ti (cca 5 ro­kov spät­ne) bo­lo z poh­
Autor: plk. JUDr. Rudolf Briška
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Autor v predmetnom článku charakterizuje rodové násilie, vybrané právne predpisy, inštitucionálne zastrešenie, pričom poukazuje na činnosťou a výsledky inšpekčnej služby.

Úryvok z textu:
  Vo vedomí, ale predovšetkým v správaní a konaní ľudí sa spoločensko-politické, ekonomické, právne, kultúrne a ďalšie rozmery jednotlivých oblastí života odrážajú rôzne. Rozvoj a zvýšená životná úroveň, ako aj uplatnenie v práci a v spoločnosti sú na jednej strane prijímané pozitívne, pričom na druhej strane, napríklad v názoroch, postojoch a konkrétnej činnosti jednotlivcov či skupín sa prejavujú aj v podobe rôznych negatívnych javov vrátane konfliktov so zákonmi. U páchateľov vo vedomí
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon“) trestný čin domáceho násilia ako samostatnú skutkovú podstatu neupravuje. Je prijatá definícia „domáceho násilia“ na účely Národného akčného plánu pre elimináciu a prevenciu násilia na ženách na roky 2014-2019. Účinnosťou nového zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov sa zavádza do nášho právneho poriadku termín „trestný čin domáceho násilia“. Autorka v príspevku poukazuje na nie veľmi vhodnú formuláciu legislatívnej úpravy v zmysle domáceho násilia a analyzuje zároveň dopad predmetné ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Dňa 12. októbra 2017 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obetiach“). Novým právnym predpisom sa podstatným spôsobom zlepšuje postavenie obetí, ako aj ich prístup k spravodlivosti. Predmetný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018. Nový zákon zároveň k uvedenému dňu ruší zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších p
Autor: JUDr. Katarína Kupková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autori sa v príspevku venujú novelizácii zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov v súvislosti s prijatím zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, a to konkrétnymi zmenami príslušných ustanovení v Trestnom poriadku. Autori taktiež poukazujú na problematiku aplikácie novelizovaných ustanovení Trestného poriadku v praxi.

Úryvok z textu:
ÚVOD Od 01. januára 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov (ďalej iba zákon o obetiach TČ). V súvislosti s prijatím tohto zákona nastalo niekoľko zmien, resp. novelizácií v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestnom poriadku (ďalej iba Trestný poriadok). Zákonom o obetiach TČ sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 a smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004. Tento zákon upravuje najmä vymedzenie pr
MENU