Nájdené právne články pre výraz: úpadok spoločnosti

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 8

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

15 dokumentov
5 dokumentov
187 dokumentov
6 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Strapáč PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou spoločnosti v kríze, ktorú do Obchodného zákonníka mala zaviesť vládna novela, ktorá však po vrátení prezidentom Slovenskej republiky nebola opätovne prijatá. Je však predpoklad, že v nejakej (možno aj totožnej) podobe bude novela opätovne zaradená do legislatívneho procesu. Autor poukazuje vo svojom príspevku, že predmetná novela nie je podľa neho potrebná, pretože Obchodný zákonník obsahuje dostatok inštitútov, ktorých dôsledné uplatňovanie vylučuje potrebu zavádzania nových inštitútov v podobe „spoločnosti v kríze“. Autor vo svojom článku p ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Pred časom bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa má meniť a dopĺňať zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Prezident Slovenskej republiky vrátil podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Navrhol, aby Národná rada
Autor: JUDr. Barbora Grambličková PhD. LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Cieľom príspevku je analyzovať ako skutočnosť, že sa spoločnosť dostala do krízy ovplyvňuje delenie zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti. Zákonodarca nepremietol moment krízy do ustanovení Obchodného zákonníka regulujúcich delenie zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti, či už v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo akciovej spoločnosti. Zákonodarca v § 123 a § 179 Obchodného zákonníka ustanovil, že spoločnosť môže medzi spoločníkov a akcionárov rozdeliť čistý zisk alebo iné vlastné zdroje, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Tým, že v ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Cieľom príspevku je analýza dopadu novely Obchodného zákonníka Lex Váhostav[1] na delenie zisku a iných vlastných zdrojov zo spoločnosti v čase jej krízy. Príspevok je analyzovaný na teoretickom základe odlišných záujmov spoločníkov a veriteľov voči spoločnosti (agency problem between shareholders and creditors). Hypotézou príspevku bola existencia možnosti rozho dnutia valného zhromaždenia spoločnosti o delení zisku zo spoločnosti v čase, keď už je spoločnosť v kríze a konflikt os
Autor: JUDr. Ing. Jaroslav Dolný PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: V praxi sa často stretávame s otázkou ochrany veriteľov, ktorí sú často ukrátení na svojich v právach v spoločníkov a ďalších so spoločnosťou „ spriaznených“ osôb, ktorých pohľadávky sú uspokojené prednostne. Zabezpečenie ochranných mechanizmov je tu zásadné jednak pri vyplácaní vlastných zdrojov spoločnosti v prospech týchto „spriaznených“ osôb, kedy dochádza k zmenšeniu vlastných zdrojov spoločnosti ako tomu zodpovedajúcemu majetku spoločnosti a taktiež v prípade ak spoločnosť skončí v úpadku. Príspevok sa bližšie bude zaoberať podmienkami, za ktorých je možné rozdeliť vlastné zdroje spoločn ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Dosiahnutie zisku predstavuje jeden zo základných cieľov každého podnikateľa. Jeho samotné rozdeľovanie najmä v obchodných spoločnostiach podlieha určitým zákonným obmedzeniam, ktoré majú zaručiť aby toto rozdelenie vlastných zdrojov spoločnosti nespôsobilo nadmerné majetkové zaťaženie a zhoršenie postavenia veriteľov na úkor spoločníkov. Ustanovenia právnych predpisov zabezpečujúce zákaz vrátenia vkladov spoločníkom spoločnosti a zároveň zabezpečujúce určitú minimálnu výšku kapitálu
Autor: prof. JUDr. Tomáš Strémy PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Pojem právnickej osoby je z hľadiska štruktúry systémovo zložitý integrovaný fenomén, ktorý je skúmaný a študovaný celou skupinou vedných odvetví. Preto je potrebné právnickú osobu vnímať ako komplexný spoločenský fenomén, ktorý vznikol v určitých spoločenských podmienkach a plnil, a do budúcnosti i bude plniť, svoje spoločenské poslanie. V článku analyzujem doktrínu piercing the corporate veil, ktorej primárnym účelom je princíp ochrany veritelov a o.i. analyzujem trest zrušenia právnickej osoby v kontexte zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Úryvok z textu:
Úvod Medzi spoločnosti sa v minulosti zaraďovali cechy, ktoré vznikali v mestách ako združenia remeselníkov (neskôr aj obchodníkov). Cechy boli známe v tejto podobe v celej strednej Európe, pričom táto ustanovizeň k nám nebola prenesená ako hotová inštitúcia nemeckým právom, ale vyvinula sa už na tunajšej pôde stálym pôsobením nemeckého vplyvu. Členstvo v cechu sa pôvodne nadobúdalo pristúpením a prijatím, ktoré bolo neskôr čím ďalej tým viac sprísňované, lebo cechoví majstri bránili svo
Autor: JUDr. Jana Duračinská PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zameriava na doktrínu vernosti v korporačných vzťahoch, na jej funkciu v korporačných vzťahoch a otázku vymožiteľnosti nárokov v prípade porušenia povinnosti lojality. Príspevok súčasne prináša komparatívny pohľad na jej uplatňovanie v iných jurisdikciách.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Doktrína vernosti môže byť v korporačných vzťahoch považovaná za vágnu a amorfnú, neposkytujúcu konkrétne riešenia vo všetkých prípadoch.[2] Doktrína vernosti sa prostredníctvom konkrétnych povinností alebo inštitútov, predovšetkým prostredníctvom povinnosti lojality, prejavuje vo všetkých vybraných jurisdikciách (US, Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko), pričom jej vyžadovanie je možné v danej jurisdikcii zovšeobecniť a generalizovať situácie, v ktorých je aplik
Autor: Viktor Varga
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Aby sme vedeli porozumieť problematike záväznosti pokynov udeľovaných orgánom spoločnosti inému orgánu, je nevyhnutné si na úvod ozrejmiť určité pojmy, ktoré majú vplyv či už na možnosť udeľovania pokynov, ich záväznosť resp. zodpovednosť za ich výkon. Vprvom rade potrebné si vyjasniť rozdiel medzi „obchodným vedením spoločnosti“ a „konaním v mene spoločnosti.“ Pojem obchodné vedenie spoločnosti používa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ObchZ“) vo viacerých ustanoveniach, avšak jeho definíciu nám neposkytuje. Vo všeobecnosti vieme povedať, že ide ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. Obchodné vedenie spoločnosti a konanie v mene spoločnosti Aby sme vedeli porozumieť problematike záväznosti pokynov udeľovaných orgánom spoločnosti inému orgánu, je nevyhnutné si na úvod ozrejmiť určité pojmy, ktoré majú vplyv či už na možnosť udeľovania pokynov, ich záväznosť resp. zodpovednosť za ich výkon. Vprvom rade potrebné si vyjasniť rozdiel medzi „obchodným vedením spoločnosti“ a „konaním v mene spoločnosti.“ Pojem obchodné vedenie spoločnosti používa zákon č. 513/
Autor: JUDr. Jakub Ľorko PhD.
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Autori v článku prezentujú aktuálny pohľad na inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb. Pravá trestná zodpovednosť právnických osôb je zakotvená a účinná v Slovenskom právnom poriadku od júla 2016 a je založená na tzv. koncepte pričítateľnosti. Článok obsahuje stručný exkurz platnou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb, prvé štatistické ukazovatele aplikácie predmetnej úpravy a analýzu podmienok vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V závere článku autori poukazujú na možné aplikačné problémy pri aplikácii trestnej zodpovednosti právnických osôb v kontexte ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Pravá trestná zodpovednosť je účinným inštitútom v právnom poriadku Slovenskej republiky už takmer 4 roky. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť osobitný zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoTZPO“). Predmetná právna úprava derogovala právne inštitúty nepravej trestnej zodpovednosti v trestnom kódexe a súčasne zaviedla model pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb založený na koncepte pričítate
MENU