Nájdené právne články pre výraz: ústavné súdnictvo

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 69

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

15 dokumentov
719 dokumentov
36 dokumentov
1 dokument
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Tomáš Vorčák
Zdroj: Otvorené Právo
Abstrakt: Vytvorenie inštitucionálnych personálnych záruk sudcov Ústavného súdu za účelom výkonu spravodlivého a nezávislého súdnictva. Morálne a profesionálne požiadavky na sudcov ústavného súdu.

Úryvok z textu:
Personálny substrát ústavného súdu je faktická garancia nezávislosti, bez neho by ústavou nastavený systém (nezávislosti) nebol dostatočne efektívny. Bol by formou bez obsahu. Na sudcov ochrancu ústavnosti kladiem dve nevyhnutné podmienky. Aby boli morálnymi a odbornými autoritami, a to nie len doma, ale i v zahraničí. Nie sú to de iure právne podmienky, ale de facto ovplyvňujú rozhodovaciu činnosť samotného sudcu. Tým, že je sudca ústavného súdu svetovo uznávaným odborníkom v danej oblasti,
Autor: prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok reaguje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov schválený 9. decembra 2020 ako ústavný zákon č.422/2020 Z. z., ktorým_sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Koncentruje sa len na niektoré vybrané ústavnoprávne otázky, ktoré sa týkajú úpravy postavenia a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Kriticky vníma porušenie základných princípov legislatívneho procesu, ktoré by sa mali pri novelizácii ústavy striktne dodrž ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  V čase prípravy IX. ústavných dní, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) organizuje od roku 2012, v nadväznosti na programové vyhlásenie novej koaličnej vlády v marci 2020), najmä v masmédiách, už prebiehala výmena názorov na parciálne návrhy a námety na reformu súdnictva. Bolo to už v čase celosvetovo sa rozširujúcej pandémie COVID-19, a tak sa na verejnosti striedali a prelínali desiatky právnych názorov tak na riešenie reformy súdnictva, ako aj na riešenie
Autor: Mgr. Ján Šurkala PhD.
Zdroj: Projustice
Abstrakt: Článok je zameraný na problémy legitimity súčasného práva so špecifickým zameraním na legitimitu rozhodnutí ústavného súdnictva. V prvej časti autor definuje pojmy legitimity práva, ústavného súdnictva a postmodernej situácie. Teoretickou analýzou jednotlivých legitimizačných formúl súčasného práva prichádza k posúdeniu vplyvov jednotlivých formúl na legitimitu ústavného súdnictva, s dôrazom na európsky priestor. V posledných kapitolách menuje hlavné problémy legitimity dnešnej koncepcie výkonu kontroly ústavnosti prostredníctvom špecializovaných ústavných súdov a formuluje východiská ich inšt ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Problém legitimity práva je v súčasnosti stále aktuálnejší. Spoločenská dynamika sa v posledných desaťročiach kontinuálne zvyšuje a právny systém, ktorý je vo svojej podstate konzervatívnym prvkom sociálneho univerza, je vystavený mnohým aktuálnym výzvam. Taktiež ústavné súdy v posledných rokoch rozvírili svojimi kontroverznými rozhodnutiami, niekedy prekračujúc svojej ústavné právomoci, hladinu spoločenskej diskusie a podnietili debaty o opodstatnenosti ich zásahov do právneho systé
Autor: Doc. JUDr. Marta Tóthová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zamýšľa nad súčasnými trendmi v prístupe ústavných súdov k problematike legislatívnej nečinnosti, legislatívneho opomenutia a medzier v práve. Poskytuje teoretickú analýzu načrtnutého problému a poukazuje na rozhodujúcu úlohu judikatúry pri odstraňovaní nedostatkov právnych predpisov v dôsledku legislatívneho opomenutia. Opiera sa o komparatívny pohľad a snaží sa identifikovať príčiny aj dôsledky posunu v postavení a funkciách ústavného súdnictva. Poukazuje na posun od funkcie ústavného súdu ako negatívneho tvorcu práva do role pozitívneho právotvorcu.

Úryvok z textu:
  1.     Úvod Problematika dobrého vládnutia (good governance) sa v súčasnosti stáva jednou zo základných spoločenských výziev. Demokracia a dobré vládnutie sú podmienkou dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Kľúčové miesto v procese posilňovania demokracie prostredníctvom dobrého vládnutia patrí parlamentu a ostatným orgánom verejnej moci, ktoré disponujú právotvornými právomocami. Dobré vládnutie totiž predpokladá tvorbu dobrého práva, ktoré je pre
Autor: JUDr. Kamil Baraník PhD., LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá doktrínou racionálneho zákonodarcu, ktorá je v súvislosti s ústavnou konformnosťou legislatívneho procesu už pomerne často vynucovaná na najvyšších národných a európskych súdnych inštanciách. Prieskum ústavnosti je inter alia stále častejšie považovaný aj za nástroj garantovania procesných požiadaviek stanovených deliberatívnou formou demokracie. Kritérium racionality pri tom testuje kvalitu legislatívneho procesu, čo je podľa viacerých predstaviteľov právnej doktríny zásadné pre celkovú legitimitu prijatých zákonov. Súdy sú aj v dôsledku týchto názorov často krát „prizvan ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 RACIONALITA TVORBY PRAVA Koncept absolútnej racionality zákonov, vydávaných vo všetkých ohľadoch racionálnym zákonodarcom, založený na jednote, poriadku, stabilite, súvzťažnosti a istote bol za základ tvorby práva považovaný v minulosti. Idea absolútnej racionality zákonodarcu však bola postupne vytlačená ako neudržateľná, Súčasná realita je typická skôr svojou komplexnosťou, nepredvídateľnosťou, neistotou, či relativizmom.[1] Napriek tomu, že idea absolútnej racionality zákonodarcu pri
Autor: JUDr. Kamil Baraník PhD., LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V posledných rokoch sa v jednotlivých členských štátoch EÚ čoraz väčšmi akcentuje význam súdnej kontroly ústavnosti vo vzťahu k uplatňovaniu práva EÚ vo vnútroštátnom právnom poriadku. Predmetom tohto príspevku sa stala otázka, či potenciálne ústavné limity, ktoré boli v niektorých prípadoch naformulované rozhodovacou činnosťou ústavného súdnictva vo vzťahu k pôsobeniu práva EÚ, majú vôbec nejaký praktický význam. Slovenský ústavný súd si vo vzťahu k právnej povahe EÚ a jej právnych aktov zvolil inú, zmierlivejšiu cestu ako jeho český, či nemecký náprotivok. Stále nezodpovedanou otázkou pri to ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Základnou otázkou tohto príspevku je úvaha nad tým, či má praktický význam, aby sa ústavné súdy jednotlivých členských štátov ohradzovali proti bezpodmienečnému primátu práva EÚ, a to najmä s ohľadom na následnú aplikáciu práva EÚ vnútroštátnymi súdmi. Inými slovami, či istá forma rezistencie ústavného súdnictva[2] vo vzťahu k absolútnemu primátu práva EÚ vytvára predpoklady pre alternatívne prístupy vnútroštátnych súdov k právu EÚ a jeho aplikácii. Za kľúčový sa pri tom do úva
Autor: JUDr. Marek Maslák PhD.
Zdroj: Otvorené Právo
Abstrakt: Ústavné požiadavky na kandidáta do Ústavného súdu SR a návrhy ďalších požiadaviek nestanovených ústavou ani zákonom ako bezúhonnosť, personálna rozmanitosť obsadenia ústavného súdu a subjektov zúčastňujúcich sa na výbere ústavných sudcov.

Úryvok z textu:
Medzi tieto fundamentálne podmienky ústava nezaradila bezúhonnosť kandidáta. Podmienku bezúhonnosti nestanovuje ani zákon.vii Právny poriadok SR teda v tomto nenadviazal na minulosť Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR), kedy sa pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu ČSFR vyžadovala podmienka bezúhonnosti, tak ako je tomu aj v súčasnosti v Českej republike pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu ČR. V podmienkach SR však ústava ukladá prezidentovi povinnosť odvolať sudcu ústavného
Autor: JUDr. Kamil Baraník PhD., LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa venuje problematike deľby moci a jej súčasných modifikácií vo vzťahu k procedúre tvorby práva. Pritom sa poukazuje na možnú hrozbu ovládnutia tohto procesu politickými a súdnymi elitami. Autor následne aplikuje teóriu poistiek ústavného systému spolu s teóriu veto hráčov na aktuálne slovenské pomery tak, aby poukázal na trhliny a nedostatky tejto štruktúry. Ako na možné riešenie, potrebné na dosiahnutie balansu v tvorbe práva v podmienkach Slovenskej republiky, sa v závere poukazuje na alternatívu zavedenia druhej komory parlamentu.

Úryvok z textu:
1 EXPOZÍCIA Tvorba právnych predpisov predstavuje jednu z najzákladnejších a najdôležitejších úloh v každom štáte. John Locke, Charles Louis Montesquieu a nimi o niekoľko rokov neskôr ovplyvnení Federalisti v rodiacich sa Spojených štátoch[1] zverovali, v tradičných koncepciách deľby moci, toto oprávnenie do rúk parlamentov. Obdobne tomu bolo aj v klasickom ponímaní parlamentarizmu.[2] Keďže ale teórie deľby moci nie sú dogmatické veličiny a neustále sa vyvíjajú a prispôsobujú aktuálnym s
Autor: JUDr. Kamil Baraník PhD., LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Kedysi populárne dovolávania sa členských štátov na neodňateľné, či nedeliteľné koncepcie štátnej suverenity boli postupne nahradené myšlienkami ochrany národnej identity, čo sa prejavilo v čl. 4 ods. 2 ZEÚ. Tento príspevok sa zaoberá otázkou kto a v akom rozsahu nesie zodpovednosť za určenie tejto ochrany národnej identity. Odpoveď na uvedený problém sa explicitne, či implicitne snažili poskytnúť predovšetkým európske a národné ústavné súdne inštancie vo svojej judikatúre. Tieto reakcie však nikdy neprinášali koherentné odpovede. Príspevok preto rozoberá skutočnosť, či je čl. 4 ods. 2 ZEÚ spô ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVODNÉ POZNÁMKY Prijatím Lisabonskej zmluvy sa do primárneho práva EÚ v čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len ako „ZEÚ“) zakotvil priamy odkaz na národné identity členských štátov, ktoré má EÚ a jej inštitúcie povinnosť rešpektovať. Národná identita je na tomto mieste definovaná tak, že je obsiahnutá v základných politických a ústavných systémoch členských štátov, vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Na rozdiel od minulosti sa tu národná identita definuje predovšetk
MENU