Nájdené právne články pre výraz: ústavný súd slovenskej republiky

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 426

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

21023 dokumentov
40418 dokumentov
48557 dokumentov
5 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Henrich Institoris
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou hlasovania pléna Ústavného súdu SR a jeho právnou úpravou.

Úryvok z textu:
Hla­so­va­nie plé­na Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky V pos­led­nom ob­do­bí sa ve­ľa ho­vo­rí o ne­fun­kčnos­ti Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z dô­vo­du ne­mož­nos­ti roz­ho­do­vať v plé­ne. V mé­diách (al­ter­na­tív­nych aj hlav­nop­rú­do­vých) nie je spo­ru o uve­de­nom kon­šta­to­va­ní. Skús­me te­da v krát­kos­ti načr­tnúť je­den net­ra­dič­ný poh­ľad vy­chá­dza­jú­ci z práv­nych no­riem : - č. 460/1992 Zb. Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej tiež „Ú
Autor: Bc. Michal Tomin
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predkladaná práca sa venuje aktuálnej problematike tzv. materiálneho jadra Ústavy. Zámerom práce je polemizovanie o postupe ako aj rozbor nálezu Ústavné súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014 zo dňa 30.01.2019. Pri spracovávaní tejto témy boli použité viaceré vedecké metódy. Je to najmä poznávacia metóda, ale sú to aj logické metódy medzi ktoré možno zahrnúť analýzu, dedukciu a vedeckú syntézu. Metóda komparácie bola uplatňovaná sústavne podľa vhodnosti a potrebnosti počas celej práce. Pozornosť je venovaná najmä úvaham o kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o (ne ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Problematika vymedzenia materiálneho jadra spolu s možnosťou zrušenia ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, práve Ústavným súdom Slovenskej republiky bola, aj je, v teórii práva spolu s ústavným právom vždy vysoko frekventovanou a debatovanou témou medzi odbornou verejnosťou. Záujem o túto otázku t. j. o možnosť a spôsob derogovania „protiústavných ustanovení Ústavy“ a tým vymedzenia materiálneho jadra Ústavy, kedy bude možné o tejto protiústavnosti rozhodnúť, začína es
Autor: Mgr. Lucia Nedzbalová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá právnym postavením sudcov Ústavného súdu, ktorí patria k najdôležitejším ústavným činiteľom v Slovenskej republike. Práve ztohto dôvodu funkcia ústavného sudcu vzbudzuje záujem širokej verejnosti, nielen z hľadiska jeho odbornosti, ale aj z hľadiska správania sa v jeho súkromnom živote. Príspevok poukazuje na právnu úpravu práv a povinností v súvislosti s výkonom sudcovskej funkcie (statusové normy], ako aj na postavenie ústavných sudcov pri uplatňovaní právomoci ústavného súdu a vedení konania (procesné normy]. Poskytuje tým komplexný pohľad na výkon funkcie sudcu ústavné ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Ústavný súd Slovenskej republiky je podľa čl. 124 Ústavy nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd ako garant ochrany ústavnosti by mal výrazne prispieť k harmonizácii právneho poriadku, ochrane práv a slobôd občanov, formovaniu ich právneho vedomia, demokratizácii slovenskej štátnosti, rozvoju právnej kultúry, prehĺbeniu zodpovednosti predstaviteľov štátnej moci a orgánov územnej samosprávy a napokon každého občana.[1] [2] Veľmi dôležitým prvkom pre napĺňanie týchto úlo
Autor: JUDr. Marián Ševčík CSc.
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok poukazuje na niektoré osobitné črty vo vývoji právnej úpravy vo vzťahu k Ústavnému súdu SR ako aj k problematike voľby sudcov Ústavného súdu SR a k diskusii k jeho štvrťstoročnej histórii

Úryvok z textu:
Ano­tá­cia: Pred­me­tom prís­pev­ku je pou­ká­za­nie na niek­to­ré oso­bit­né čr­ty vo vý­vo­ji práv­nej úp­ra­vy vo vzťa­hu k Ústav­né­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky i k prob­le­ma­ti­ke voľ­by sud­cov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a k dis­ku­sii k je­ho štvrťsto­roč­nej his­tó­rii. Poob­hliad­nu­tie sa na čin­nosť Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky pri príl­eži­tos­ti je­ho 25 roč­nej his­tó­rii je ne­po­chyb­ne vhod­nou príl­eži­tos­ťou k to­mu, aby sa
Autor: JUDr. Eva Vranková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: V príspevku sa autorka podrobne zaoberá ústavnou úpravou práva na odpor v podmienkach Slovenskej republiky. V ďalšej kapitole kladie dôraz na existujúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky. Napokon v závere sa zameriava na problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s uplatňovaním ius resistendi v praxi.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD „Cieľom každého politického spoločenstva je zachovávanie prirodzených a neodňateľných ľudských práv. Tieto práva sú sloboda, vlastníctvo, bezpečnosť a odpor proti útlaku.“ (Článok II Deklarácie práv človeka a občana z roku 1789) Právo na odpor (ius resistendi, right of resistance, Widerstandsrecht) je jedným z najstarších a najprirodzenejších práv. Vychádza z princípu suverenity ľudu, ako aj z koncepcie spoločenskej zmluvy. V súčasnosti výkonom moderného práva na odpor rozu
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor analyzuje vývoj právnej úpravy ústavnej sťažnosti v Slovenskej republike a jej praktické dopady na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa v ostatnom období prejavujú v mimoriadne vysokom narastajúcom počet doručovaných sťažností, ktorý spôsobuje neprimeranú zaťaženosť ústavného súdu a stavia ho do pozície manufaktúry na ústavné sťažnosti. V ďalšej časti príspevku autor analyzuje príčiny a dôsledky tohto stavu a pokúša sa o hľadanie východísk.

Úryvok z textu:
  1.   Inštitút ústavnej sťažnosti v ústavnom systéme Slovenskej republiky (náčrt ústavnej histórie a aktuálny stav) V tejto ctenej spoločnosti nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, že inštitút ústavnej sťažnosti tvorí štandardnú súčasť právomocí ústavných súdov v zásade len v stredoeurópskom priestore, pričom spôsob jeho ústavného zakotvenia a z neho vyplývajúci rozsah jeho reálneho praktického uplatnenia ani v štátoch strednej Európy zďaleka nie je rovnaký. V Slovenske
Autor: Mgr. Lucia Nedzbalová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá uplatňovaním dispozičnej zásady v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Analyzuje početnú judikatúru Ústavného súdu v tejto oblasti a navrhuje možnosti zmeny právnej úpravy. Upozorňuje taktiež na problémy týkajúce sa aktívnej procesnej legitimácie v konaní pred Ústavným súdom. Poukazuje pritom na významné názory právnej teórie, ktoré napomáhajú lepšiemu objasneniu predmetnej problematiky.

Úryvok z textu:
  Úvod Za súčasnej právnej úpravy nemôže Ústavný súd Slovenskej republiky uplatniť nijakú právomoc bez návrhu aktívne procesne legitimovaných subjektov. Takýto procesný postup začatia konania je prejavom dispozičnej zásady v ústavnom súdnom konaní. Závisí totiž od vôle oprávnených subjektov, či podajú návrh na začatie konania. Jedinú výnimku z uvedeného pravidla predstavuje § 16 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudco
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá/ reaguje na prijatie nového zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon") v novembri 2018. Osobitne sa venuje procesným ustanoveniam zákona. Vychádzajúc z krátkeho časového úseku aplikácie nového zákona v praxi sú v ňom obsiahnuté hodnotiace prvky smerujúce k naplneniu účelu prijatia nového zákona, a venuje sa tiež spôsobu legislatívneho a legislatívno- technického spracovania novej právnej úpravy.

Úryvok z textu:
  Inšpiráciou pre zvolenie témy môjho príspevku bolo prijatie nového zákona o ústavnom súde 24. októbra 2018 s účinnosťou v zásade od 1. marca 2019, a to zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon o ústavnom súde“ alebo aj „zákon č. 314/2018). Nový zákon o ústavnom súde nahradil zákon Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeh
Autor: JUDr. Jana Baricová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: V roku 2018 bol schválený nový zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Autorka v príspevku analyzuje okolnosti prijatia nového zákona a venuje sa jeho obsahovej stránke. V druhej časti príspevku analyzuje konanie pred ústavným súdom a podáva stručnú charakteristiku jednotlivých konaní pred ústavným súdom. V tretej časti sa zaobéra otázkou čo „nové“ prináša alebo i neprináša nový zákon o ústavnom súde.

Úryvok z textu:
  Na úvod k novému zákonu o ústavnom súde Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd"), ako súd tzv. kontinentálneho (kelsenovského ) modelu ústavného súdnictva je založený ústavodarcom, v moci ktorého je taktiež vymedzenie právomocí ústavného súdu - čl. 124 až 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) . Ústavodarca pritom v čl. 124 ústavy definuje ústavný súd ako nezávislý súdny orgánom ochrany ústavnosti, v čl. 125 až 131 ústavy potom presne vymedzuje právom
Autor: doc. JUDr. Peter Molnár PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Aj zákon č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky normuje použitie iných právnych predpisov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Autor v príspevku analyzuje jednotlivé štádiá štandardného priebehu konania pred ústavným súdom, a uvádza kedy pripadá do úvahy v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky subsidiárne použiť iný právny predpis. V závere poukazuje na možné aplikačné problémy.

Úryvok z textu:
  1.   Úvodné poznámky. Každý druh verejného procesu más svoj účel, cieľ a program. Inak tomu nie je ani v prípade ústavného súdneho procesu, ako konania pred súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Cieľom konania pred ústavným súdom je ochrana ústavnosti, a to v jej konkrétnej forme (t.j. predovšetkým posúdenie sporu o to, či administrácia kompetencie orgánom verejnej moci bola v súlade s normami ústavného práva a či neboli porušené základné práva a slobody účastníka konania pre
MENU