Nájdené právne články pre výraz: úverový podvod

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 20

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

231 dokumentov
93 dokumentov
1056 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Definovanie pojmu úrok ako príjem alebo odmena. Spôsobenie škody pri trestnom čine úverového podvodu a úrok z úveru poskytnutého pri podvode.

Úryvok z textu:
V praxi sa po­mer­ne čas­to vy­sky­tu­jú ne­jed­not­né ná­zo­ry na to, či úrok za pos­kyt­nu­tie úve­ru, kto­rý bol do­hod­nu­tý me­dzi ve­ri­te­ľom a dl­žní­kom na zá­kla­de zmlu­vy o úve­re je sú­čas­ťou ško­dy, kto­rá bo­la spô­so­be­ná tres­tným či­nom úve­ro­vé­ho pod­vo­du, te­da či ok­rem vý­šky sa­mot­né­ho úve­ru, kto­rý bol pá­cha­te­ľom pod­vod­ne vy­lá­ka­ný od ve­ri­te­ľa (t. j. vý­šky fi­nan­čných pros­tried­kov, kto­ré ve­ri­teľ pos­ky­tol dl­žní­ko­vi) tvo­rí kva­li­fi­kač­ný
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok stručne reaguje na problematiku úrokov z úveru ako možnej škody pri trestnom čine úverového podvodu.

Úryvok z textu:
V praxi sa po­mer­ne čas­to vy­sky­tu­jú ne­jed­not­né ná­zo­ry na to, či úrok za pos­kyt­nu­tie úve­ru, kto­rý bol do­hod­nu­tý me­dzi ve­ri­te­ľom a dl­žní­kom na zá­kla­de zmlu­vy o úve­re je sú­čas­ťou ško­dy, kto­rá bo­la spô­so­be­ná tres­tným či­nom úve­ro­vé­ho pod­vo­du, te­da či ok­rem vý­šky sa­mot­né­ho úve­ru, kto­rý bol pá­cha­te­ľom pod­vod­ne vy­lá­ka­ný od ve­ri­te­ľa (t. j. vý­šky fi­nan­čných pros­tried­kov, kto­ré ve­ri­teľ pos­ky­tol dl­žní­ko­vi) tvo­rí kva­li­fi­kač­ný
Autor: JUDr. Eva Sihelniková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok na tému Úverový podvod, podvodný úpadok a zavinený úpadok sa týka vybraných trestných činov so zameraním na spôsob ich spáchania a skutkové okolnosti, za ktorých k nim dochádza ako aj na postavenie veriteľa ako poškodeného a možnosti jeho ochrany.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Trestný čin úverového podvodu sa zaraďuje medzi majetkové trestné činy, subjekt je všeobecný, z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý vyláka úver alebo jeho zabezpečenie tak, že iného uvedie do omylu ohľadom splnenia podmienok, ktorých splnenie je potrebné na poskytnutie úveru, alebo ohľadom podmienok jeho splácania. 2 Úverový podvod V rámci svojej praxe som sa stretla s prípadom, kedy bolo zo stra
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok, ktorý bol v minulosti publikovaný aj v časopise justičná revue vyslovuje nesúhlasnú argumentáciu k niektorým záverom stanoviska generálneho prokurátora sr, ktoré sa týka trestného činu úverového podvodu

Sprievodný text: Dňa 1.5.2007 na-do-bud-lo účin-nosť sta-no-vis-ko ge-ne-rál-ne-ho pro-ku-rá-to-ra SR por. č. 1/2007 z 23.4.2007 k ap-li-ká-cii § 222 Tres-tné-ho zá-ko-na o tres-tnom či-ne úve-ro-vé-ho pod-vo-du (ďa-lej len sta-no-vis-ko o úve-ro-vom pod-vo-de) [1]. Vzhľa-dom k to-mu, že v zmys-le § 10 ods.2 zá-ko-na č. 153/2001 Z. z. o pro-ku-ra-tú-re sú sta-no-vis-ká ge-ne-rál-ne-ho pro-ku-rá-to-ra SR zá-väz-né pre všet-kých pro-ku-rá-to-rov, mož-no pred-pok-la-dať up-lat-ňo-va-nie sta-no-vis-ka o úve-ro-vom pod-vo-de v príp-rav-nom ko-na-ní a v pod-sta-te jed-not-ný pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní v zmys-le práv-nych viet to-ho-to sta-no-vis-ka. Sta-no-vis-ko má tak sí-ce zá-väz-nosť len „do vnút-ra“ pro-ku-ra-tú-ry, av-šak ne-pria-mo (pros-tred-níc-tvom do-zo-ru pro-ku-rá-to-ra v príp-rav-nom ko-na-ní) bu-de ov-plyv-ňo-vať aj ap-li-kač-nú prax po-li-caj-tov a v ko-neč-nom dôs-led-ku aj pos-ta-ve-nie ob-vi-ne-ných a poš-ko-de-ných osôb.

Úryvok z textu:
Dňa 1.5.2007 na­do­bud­lo účin­nosť sta­no­vis­ko ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra SR por. č. 1/2007 z 23.4.2007 k ap­li­ká­cii § 222 Tres­tné­ho zá­ko­na o tres­tnom či­ne úve­ro­vé­ho pod­vo­du (ďa­lej len sta­no­vis­ko o úve­ro­vom pod­vo­de) [1]. Vzhľa­dom k to­mu, že v zmys­le § 10 ods.2 zá­ko­na č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re sú sta­no­vis­ká ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra SR zá­väz­né pre všet­kých pro­ku­rá­to­rov, mož­no pred­pok­la­dať up­lat­ňo­va­nie sta­no­vis­ka o úve­
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok v stručnosti reaguje na aplikačné problémy týkajúce sa súbehu trestných činov úverového podvodu a poškodzovania veriteľa.

Sprievodný text: Za-ují-ma-vú prob-le-ma-ti-ku v ap-li-kač-nej praxi tvo-rí po-su-dzo-va-nie mož-nos-ti spá-chania sú-be-hu tres-tných či-nov úve-ro-vé-ho pod-vo-du pod-ľa § 222 Tr. zák. a poš-ko-dzo-va-nia ve-ri-te-ľa pod-ľa § 239 Tr. zák. Skut-ko-vé okol-nos-ti v po-su-dzo-va-ných prí-pa-doch sú spra-vid-la ta-ké, že je uzat-vo-re-ná úve-ro-vá zmlu-va a na pod-kla-de nej pos-kyt-nu-té fi-nan-čné pros-tried-ky, pri-čom ako za-bez-pe-če-nie pos-kyt-nu-té-ho úve-ru slú-žia rôz-ne hnu-teľ-né ve-ci (kto-ré sú vo vlas-tníc-tve úve-ro-vé-ho dl-žní-ka a dl-žník ich má aj na-ďa-lej u se-be), na kto-rých sa zria-di zá-lož-né prá-vo v pros-pech pos-ky-to-va-te-ľa úve-ru (a zá-ro-veň sa za-ká-žu dl-žní-ko-vi aké-koľ-vek dis-po-zí-cie so za-lo-že-ný-mi hnu-teľ-ný-mi ve-ca-mi, naj-mä ich pre-daj da-ro-va-nie a po-dob-ne).

Úryvok z textu:
Za­ují­ma­vú prob­le­ma­ti­ku v ap­li­kač­nej praxi tvo­rí po­su­dzo­va­nie mož­nos­ti spá­chania sú­be­hu tres­tných či­nov úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 Tr. zák. a poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa pod­ľa § 239 Tr. zák. Skut­ko­vé okol­nos­ti v po­su­dzo­va­ných prí­pa­doch sú spra­vid­la ta­ké, že je uzat­vo­re­ná úve­ro­vá zmlu­va a na pod­kla­de nej pos­kyt­nu­té fi­nan­čné pros­tried­ky, pri­čom ako za­bez­pe­če­nie pos­kyt­nu­té­ho úve­ru slú­žia rôz­ne hnu­teľ­né ve­ci (kto­ré
Autor: doc. JUDr. Miloš Deset PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Objekt skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 trestného zákona je v odbornej literatúre interpretovaný pomerne reštriktívne, pretože sa ním síce myslí majetok, z ktorého sa poskytuje úver alebo zabezpečenie úveru, ale úver sa podľa niektorých autorov môže na účely úverového podvodu poskytnúť iba na základe zmluvy o úvere podľa § 497 obchodného zákonníka. Ak by sa malo v praxi postupovať podľa takéhoto výkladu, ako úverový podvod by sa nedalo postihovať podvodné získanie úveru na inom zmluvnom základe, čo prichádza do úv ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Trestný čin úverového podvodu tvoria podľa § 222 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „trestný zákon“) dve samostatné skutkové podstaty. Tohto trestného činu sa dopustí, „kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu“ (porovnaj § 222 ods. 1), alebo „kto ako zamestnanec, člen, štatutárn
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: V predkladanom odbornom príspevku sa autori zameriavajú na vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v Českej republike a v Rakúsku, pričom využívajú metódu komparácie so slovenskou právnou úpravou. V prvej časti sa bližšie autorka venuje rozsahu kriminalizácie trestnej zodpovednosti právnických osôb v Českej a Slovenskej republike, a následne analyzuje jednotlivé druhy trestných činov, ktoré v právnej úprave výslovne absentujú aj napriek ich vhodnosti, a zároveň na tento nedostatok poukazuje jednotlivými prípadmi z praxe a tiež štatistickými údajmi z Českej republiky. V druhej č ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Postupným vývojom právnej úpravy, upravujúcej trestnú zodpovednosť právnických osôb (ďalej len ako „TZPO“), je možné sledovať problematiku rozsahu kriminalizácie trestnej zodpovednosti vzhľadom na odlišné názory prevládajúce, či už v prvej variante presadzujúcej zodpovednosť za všetky trestné činy alebo v zvolení druhej varianty spočívajúcej v taxatívnom výpočte trestných činov. Zákonodarca tak v Slovenskej a tiež Českej republike si zvolil druhú možnosť, aj keď podľa nášho názoru v
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V rámci majetkových dispozícií frekventovane dochádza k situáciám, kedy poškodená osoba, ktorá bola uvedená do omylu v zmysle trestného činu podvodu sa mohla chrániť voči omylu a to dodržaním obvyklej miery opatrnosti. Príspevok sa zameriava najmä na judikatúru a rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré frekventovane uplatňujú princíp ultima ratio s odvolaním sa na nedodržanie povinnej miery opatrnosti poškodenej, teda oklamanej osoby najmä pri trestnom čine podvodu.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Skutková podstata trestného činu podvodu je sprevádzaná uskutočňovaním majetkových transakcií poväčšine uzatváraním kúpnych zmlúv. Pri takejto dispozícii je však nutné uvedomiť si, že je spojená s určitým rizikom nebezpečenstva, ktorá je štátom akceptovateľná. V teórii sa hovorí o tzv. obvyklej (bežnej) miere opatrnosti. V dôsledku tohto štát ponúka viaceré alternatívy eliminovania takéhoto rizika, či už v obchodnoprávnej alebo v civilnoprávnej oblasti. Preto sa tak orgány čin
Autor: prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autori v príspevku venujú pozornosť uplatňovaniu princípu ultima ratio z hľadiska právnej úpravy a aplikačnej praxe Slovenskej republiky a Českej republiky. Osobitnú pozornosť venujú tomuto princípu z hľadiska ústavnoprávnych východísk a trestnoprávnej úpravy. Ďalej sa v príspevku venujú zásade subsidiarity trestnej represie a z nej vyplývajúceho použitia trestného práva ako ultima ratio vo vzťahu k vybraným aspektom ekonomickej kriminality.

Úryvok z textu:
1. Úvod Vývoj spoločenských vzťahov, vrátane právnych a z nich plynúca právna úprava, ako aj aplikačná prax ukazujú na množstvo prelínajúcich sa prvkov súkromného a verejného práva, spôsobujúcich ich vzájomné prekrývanie, vedúce k problémom pri odlíšení súkromnoprávneho a verejnoprávneho vzťahu. Toto konštatovanie úplne zreteľne badať v prípade trestného práva najmä v rámci trestného konania, predmetom ktorého je tzv. ekonomická trestná činnosť zahŕňajúca trestné činy proti majetku us
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, patrí medzi, tzv. „Core crimes“, ktoré svojim charakterom najviac ohrozujú a poškodzujú záujmy Európskej únie a jej občanov. Vzhľadom na štruktúrovanosť skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, vzniká v aplikačnej praxi množstvo interpretačných a aplikačných problémov týkajúcich sa rozhodujúcich pojmových znakov, predovšetkým objektívnej stránky, predmetného trestného činu. Osobitne uvedené platí vo vzťahu k správnemu tak skutkovému, ako aj formálnemu vymedzeniu porušenia ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVODOM Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré interpretačné a aplikačné problémy súvisiace s normatívnym vymedzením jednotlivých pojmových znakov tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Objektom tohto trestného činu je teda ochrana finančných záujmov Európskej únie a poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, čo patrí medzi tzv. „Core crimes“, ktoré svojou pov
MENU