Nájdené právne články pre výraz: verejný záujem
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 498
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
5906 dokumentov
304 dokumentov
4100 dokumentov
29113 dokumentov
1074 dokumentov
2 dokumenty
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: JUDr. Martin Píry PhD.
Zdroj: Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Právnická fakulta -
Abstrakt: Štúdia pojednáva o téme verejného záujmu ako neurčitom pojme niekoľkých odvetví predovšetkým verejného práva. Základný cieľ štúdie je uchopiť tento pojem vymedzením základných a abstraktne a všeobecne použiteľných znakov a spôsobu jeho identifikácie vo formálnych a materiálnych prameňoch práva. Štúdia nemá za cieľ analyzovať všetky právne predpisy a situácie, v ktorých sa vyskytuje tento pojem, ale skôr poskytnúť také teoreticko-právne vymedzenie, ktoré ústavne-komfortným spôsobom pomôže interpretovať tento neurčitý pojem ako právnej teórii, tak predovšetkým právnej praxi. Keďže verejný záujem ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Slovenská republika prešla za posledné obdobie niekoľko desaťročí výraznými zmenami. Z totalitného štátu, ktorý nebol viazaný Listinou základných ľudských práv, sa v historicky krátkom čase stala formálna demokracia, a to vo forme liberálnej demokracie so záväzkom rešpektovať a realizovať všetky ľudské práva a slobody. Na tento štáto-právny rozmer reagoval celý rad právnych predpisov ako z oblasti súkromného, tak aj verejného práva. Záujem spoločnosti a štátu, ktorý bol v socia
-
Autor: JUDr. Veronika Munková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Autorka sa v článku venuje inštitútu zúčastnenej osoby. Účelom tohto inštitútu by malo byť predovšetkým ochrana verejného záujmu, resp. širšej skupiny osôb. Ďalej v článku autorka analyzuje postavenie zúčastnenej osoby, jej základné práva a povinnosti, ktoré sú obsiahnuté v právnej úprave v Slovenskej republike. V závere sa autorka venuje problémom, ktoré vznikajú, keď si niektoré zúčastnené osoby začnú uplatňovať svoje práva v praxi.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD V minulosti správny poriadok nepoznal pojem zúčastnená osoba so súčasným obsahom. Niektoré novšie právne predpisy poznali tento pojem, ale nie so súčasným obsahom. Správny poriadok upravoval pojmy ako účastník konania, svedok, znalec, ale neobsahoval právnu úpravu týkajúcu sa zúčastnenej osoby.[1] Až zákonom č. 527/2003 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov bol zavedený inštitút zúčastnenej osoby do sp
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: prof. JUDr. Ján Husár CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Pojem verejný záujem patrí medzi pojmy, ktoré sú v práve často používané, avšak ktorého obsah nie je ustálený a nie je ani legálne vymedzený. Podľa Malej právnickej encyklopédie (rok vydania: 1995) sa verejným záujmom rozumie záujem, ktorý je výrazom potrieb a záujmov spoločnosti a ktorý takto chápe a presadzuje legitímna verejná moc; jeho rozhodujúcou črtou je jeho mocensky garantovaná prevaha nad súkromným záujmom či záujmami. Chápanie inštitútu verejného záujmu ako právnej podmienky na zásah do osobných práv fyzickej alebo právnickej osoby, aj v súčasnosti v slovenskom právnom poriadku prev ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Pojem verejný záujem patrí medzi pojmy, ktoré sú v práve často používané, avšak ktorého obsah nie je ustálený a nie je ani legálne vymedzený. Podľa Malej právnickej encyklopédie (rok vydania: 1995) sa verejným záujmom rozumie záujem, ktorý je výrazom potrieb a záujmov spoločnosti a ktorý takto chápe a presadzuje legitímna verejná moc; jeho rozhodujúcou črtou je jeho mocensky garantovaná prevaha nad súkromným záujmom či záujmami. Chápanie inštitútu verejného záujmu ako právnej podmienky na zás
-
Autor: JUDr. Peter Sepeši
Zdroj: Učená právnická spoločnosť -
Abstrakt: Prinášame Vám odborný príspevok, ktorého cieľom je ozrejmiť návrh vymedzenia verejného záujmu v športe podľa návrhu nového zákona o športe. Pokúsime sa zhrnúť fakty a argumenty, na základe ktorých sa pracovná skupina ustálila na tomto znení: "Obsahom verejného záujmu v športe je najmä podpora a rozvoj masového športu detí a mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži v uznanom športe, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života."
Úryvok z textu: - V predchádzajúcom príspevku publikovanom 19.4.2015 na stránke UčPS s názvom "Návrh zákona o športe sprístupnený pred verejnými dišputami - neustále pracujeme"[1] sme publikovali link na aktuálne časové znenie návrhu zákona o športe[2], ktorý pripravuje odborná pracovná skupina (Surmajová, Zajíčková, Hlivák, Sepeši, Rybánsky, Čollák) v spolupráci s ďalšími členmi širšej pracovnej skupiny (doc. Gábriš, doc. Števček, doc. Potásch ...) a ďalšími konzultantmi. Prinášame Vám krá
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: doc. Mgr. Ján Škrobák PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Príspevok analyzuje verejný záujem ako prostriedok determinácie činnosti verejnej správy. Uvádza niektoré príklady pozitívnoprávnej úpravy tohto inštitútu a jeho explicitného či implicitného vymedzenia v platnom práve. Autor navrhuje vymedzenie tohto pojmu, ktoré by malo byť všeobecne využiteľné pre verejné právo a verejnú správu, a to ako záujmu na dosiahnutí takého stavu určitého objektu, ktorý sa všeobecne považuje za žiaduci, no jeho dosiahnutie len na základe autonómne determinovaného ľudského konania je spojené s neprimeranou mierou neistoty. V závere poukazuje na význam verejného záujmu ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - ÚVOD Cieľom tohto príspevku je analyzovať verejný záujem ako prostriedok vonkajšej, teda heteronómnej, determinácie činnosti verejnej správy. V prvom rade sa pokúšam poskytnúť prehľad využívania tohto pojmu v pozitívnoprávnej úprave a v odbornej literatúre. Na základe uvedenej analýzy sa pokúšam formulovať vymedzenie pojmu verejný záujem, ktoré by mohlo byť čo najširšie použiteľné - to znamená v rovine teórie, správnej politiky, legislatívy i aplikačnej praxe. Cieľ resp. účel verejnej
-
Autor: JUDr. Antónia Ambrózyová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou aplikácie princípu prevažujúceho verejného záujmu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ďalej sú v ňom rozpísané ustanovenia týkajúce sa problematiky okruhu sprístupňovaných informácií a prístupu širokej verejnosti k informáciám. Záver poukazuje na princíp prevažujúceho verejného záujmu v zákone o slobode informácií, ktorý vyvažuje na jednej strane verejný záujem na sprístupňovaní informácií a na druhej strane ochranu určitých informácií. Cieľom príspevku je upozorniť na výnimky, ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Dňa 1.1.2013 uplynulo 12 rokov od účinnosti zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Do prijatia zákona o slobode informácií pretrvával v praxi orgánov verejnej moci princíp diskrétnosti (utajenosti) typický pre nedemokratické režimy. Na základe tohto princípu sú verejnosti sprístupňované len tie informácie, ktoré zákon výslovne za verejné označí, a ktorých sprístupnenie výslovne dovoľuje, ostatné informácie sú utajené.
-
Autor: Mgr. Jana Elzerová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Článok sa venuje oblasti životného prostredia, jeho ochrane, ktorá je významnou a neoddeliteľnou oblasťou verejného záujmu. Efektívne presadzovanie verejného záujmu sa uskutočňuje vďaka účinným legislatívnym nástrojom, ktoré umožňujú verejnosti aktívne sa zúčastňovať na procese tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, zúčastňovať sa na rozhodovacích procesov v oblasti životného prostredia a možnosti uplatňovať opravné prostriedky voči týmto rozhodnutiam. V tomto smere bol smerodajným dokumentom Aarhuský dohovor, ktorý zásadným spôsobom zmenil pohľad na účasť verejnosti v oblasti starostl ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - ÚVOD Smerodajný dokument pre napĺňanie práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na priaznivé životné prostredie, konkrétne článkov 44 a 45 ústavy, predstavuje Aarhuský dohovor. Aarhuský dohovor (ďalej len „dohovor“) bol podpísaný 35 štátmi na ministerskej konferencii Európskej hospodárskej konferencie OSN s názvom „Životné prostredie pre Európu“. Súhlas s dohovorom vyslovila Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005. Od dát
-
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Už viac než desať rokov sa v Slovenskej republike vyvodzuje osobitná ústavnoprávna zodpovednosť voči verejným funkcionárom, ktorí porušili ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Rozhodovacia prax orgánov vykonávajúcich dohľad nad dodržiavaním ústavnej úpravy postupne priniesla otázku, či sú verejní funkcionári pri jej vyvodzovaní povinní preukazovať alebo vyvracať určité právne významné skutočnosti alebo či musí dokazovanie vykonať z úradnej povinnosti dohliadajúci orgán. Hoci vyvodzovanie osobitnej ústavnoprávnej zodpovednosti pre ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Ústavná matéria je v Slovenskej republike upravená nielen v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ale aj v ďalších ústavných zákonoch, ktoré spolu s ňou tvoria polylegálny ústavný systém.[1] Jedným z nich je aj ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „Ústavný zákon o konflikte záujmov“). Domáca ústavná teória sa k jeho existencii v ústavnom systéme stavia z
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: doc. JUDr. Jozef Sotolář PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Tento vedecký príspevok analyzuje proces volebného zákonodarstva a foriem priamej demokracie v kontexte jeho výsledku, ktorým je verejný funkcionár zohľadňujúci vo svojej činnosti a všetkých aktivitách verejný záujem v jeho mnohoznačnosti a uvedomujúci si svoj právny status.
Úryvok z textu: - V dlhotrvajúcom historickom procese vývoja ľudskej spoločnosti vznikol štát ako určitá forma organizačnej jednotky spoločnosti. Štát (štátne zriadenie) mal a aj v súčasnosti má za úlohu obstarávať všetky záležitosti spojené s fungovaním a organizáciou vzťahov v ňom, preto si každý štát jednotlivo a samostatne - na podklade historických súvislostí a dlhodobej tradície - vytvára zodpovedajúcu štruktúru rôznych orgánov a inštitúcií, a to vrátane jednotlivých foriem priamej participácie oby
-
Autor: JUDr. Veronika Munková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Článok sa zaoberá Slovenskou advokátskou komorou ako samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá ma za cieľ združovať advokátov a advokátskych koncipientov. Ďalej autori v článku analyzujú postavenie a charakteristické znaky Slovenskej advokátskej komory ako subjektu záujmovej samosprávy.
Úryvok z textu: - 1 POSTAVENIE SLOVENSKEJ ADVOKÁTSKEJ KOMORY V úvode by sme radi ozrejmili samotné postavenie Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) ako organizácie, ktorá združuje advokátov a advokátskych koncipientov. Vo všeobecnosti platí, že samotné komory sú vo väčšine právnych predpisov definované ako stavovské, samosprávne organizácie.[1] Aj v prípade Slovenskej advokátskej komory je v § 66 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z
- Súvisiace predpisy: