Nájdené právne články pre výraz: výkon sudcovskej funkcie

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 15

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

168 dokumentov
617 dokumentov
84 dokumentov
5 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Mgr. Lucia Nedzbalová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá právnym postavením sudcov Ústavného súdu, ktorí patria k najdôležitejším ústavným činiteľom v Slovenskej republike. Práve ztohto dôvodu funkcia ústavného sudcu vzbudzuje záujem širokej verejnosti, nielen z hľadiska jeho odbornosti, ale aj z hľadiska správania sa v jeho súkromnom živote. Príspevok poukazuje na právnu úpravu práv a povinností v súvislosti s výkonom sudcovskej funkcie (statusové normy], ako aj na postavenie ústavných sudcov pri uplatňovaní právomoci ústavného súdu a vedení konania (procesné normy]. Poskytuje tým komplexný pohľad na výkon funkcie sudcu ústavné ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Ústavný súd Slovenskej republiky je podľa čl. 124 Ústavy nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd ako garant ochrany ústavnosti by mal výrazne prispieť k harmonizácii právneho poriadku, ochrane práv a slobôd občanov, formovaniu ich právneho vedomia, demokratizácii slovenskej štátnosti, rozvoju právnej kultúry, prehĺbeniu zodpovednosti predstaviteľov štátnej moci a orgánov územnej samosprávy a napokon každého občana.[1] [2] Veľmi dôležitým prvkom pre napĺňanie týchto úlo
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Predmet príspevku tvorí rámcová analýza troch okruhov problémov, ktoré sa vyskytli v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v III. funkčnom období. Ide o analýzu a) kvantitatívnych parametrov rozhodovacej činnosti, b) rozhodovania o námietkach predpojatosti a c) aktivizmu ústavného súdu pri rozhodovaní tzv. „politických otázok“. Autor kritickú analýzu uvedených problémov zakladá na dostupných štatistických údajoch o rozhodovacej činnosti v skúmanej oblasti, poukazom na konkrétne rozhodnutia a ich stručnom rozbore, ako aj na vlastných poznatkoch a skúsenostiach sudcu, ktorý s ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Tematické zameranie tohtoročných „ústavných dní“ bolo vo svojej podstate objektívne predurčené skutočnosťou, že za niekoľko mesiacov končí funkčné obdobie deviatim (z 13) sudcov slovenského ústavného súdu, čím uplynie obdobie označované (aj) v domácej odbornej literatúre v zásade štandardne[1], ako III. funkčné obdobie ústavného súdu. Bezprostredne potom, ako organizačný výbor odobril môj návrh na tematické zameranie tohtoročných ústavných dní som sa zamyslel nad tým, či vô
Autor: JUDr. Simona Farkašová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok autorky reaguje na mimoriadne aktuálnu problematiku optimálnej úpravy vekového cenzu pre výkon funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcu ústavného súdu v Slovenskej republike v kontexte pripravovaných ústavných zmien vo sfére súdnej moci. Osobitne sa venuje komparatívnej analýze právnej úpravy vekového cenzu pre výkon funkcie sudcu všeobecného sudcu a ústavného súdu v členských štátoch Európskej únie. V závere autorka poukáže na podobnosti a rozdiely v právnych úpravách v Európskej únie a pokúsi sa hľadať a vybrať najoptimálnejší inšpiračný zdroj pre ústavnú úpravu vekového cenzu sudcov ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Jednou zo záruk individuálnej nezávislosti sudcov je stále funkčné obdobie sudcu a jeho neodvolateľnosť s výnimkou závažného disciplinárneho previnenia, spáchania trestného činu sudcom alebo v prípade, keď sudca nemôže ďalej vykonávať svoju funkciu. Pre všetky tieto prípady musí existovať náležitá miera právnej istoty o neodvolateľnosti sudcu z iného právneho dôvodu. Istotu nastoľuje výslovná a presná, jednoznačná právna úprava.1 Dĺžku funkčného obdobia sudcov všeobecných s
Autor: prof. JUDr. Ján Svák DrSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Základnou otázkou v prípade vzťahu slobody prejavu a súdnej moci je to, či sloboda prejavu je korektorom alebo akcelerátorom javu nárastu významu súdnej moci v štáte na jednej strane a nárastu nedôvery k súdnej moci zo strany spoločnosti v súčasnom slovenskom prostredí. Táto otázka je v príspevku rozoberaná z dvoch uhlov pohľadu. Prvým je vymedzenie hraníc výkonu slobody prejavu sudcami. Druhým sú možnosti kritiky (vonkajšej i vnútornej) kritiky sudcov ako jednotlivcov a súdnictva ako celku. Dôležitým prameňom poznania využívaným v tomto príspevku je najmä najnovší vývoj judikatúry Európskej s ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Ústava Slovenskej republiky (ďalej "ústava") v oblasti úpravy základných ľudských a občianskych práv (rozumie sa tu prvá generácia ľudských práv) takmer kopíruje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej "Dohovor"). Tam, kde sa koncepčne odlišuje, ako v prípade práva na súkromie, kde prinútila svojich interpretátorov hľadať po celej II. hlave súvislosti, ktoré napokon môžu vyčarovať kúzla nechceného ako napríklad počas nedávnej odbornej i laickej diskusie o referendovýc
Autor: doc. JUDr. Marek Domin PhD.
Zdroj: Projustice
Kľúčové slová: zloženie súdnej radysúdna mocvýkon súdnictva
Abstrakt: Novela Ústavy Slovenskej republiky nadobúdajúca účinnosť 1. septembra 2014 sa dotýka ústavnej definície manželstva a jeho ochrany a predovšetkým organizácie a právomociam Súdnej rady Slovenskej republiky a otázky predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne.

Úryvok z textu:
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „Národná rada“) sa dňa 4. júna 2014 uzniesla v poradí už na dvanástej novele(1) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). (2) Táto novela, z formálneho hľadiska realizovaná prostredníctvom ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. (3) (ďalej aj „posledná novela Ústavy“), nadobúdajúceho účinnosť 1. septembra 2014, sa dotkla dvoch významných oblastí ústavnej matérie. Okrem ústavnej definície manželstva a jeho ochrany to bola predovšetkým súdna moc. P
Autor: JUDr. Daniela Švecová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autorka sa v príspevku venuje komparácii úpravy súdnej moci v ústavách štátov Vyšehradskej skupiny. Vzhľadom na široký záber tejto problematiky poukazuje na vybrané ústavné inštitúty upravené v ústavách Českej, Poľskej a Maďarskej republiky. Následne hodnití, či by mohli slúžiť ako zdroj inšpirácie pre Slovenskú republiku.

Úryvok z textu:
  Vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky, ctení účastníci, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade poďakovať Ústavnému súdu Slovenskej republiky a jeho predsedníčke, pani doktorke Macejkovej, za príležitosť vystúpiť na tejto výnimočnej konferencii. Ústava Slovenskej republiky predstavuje základný právny dokument, ktorý je vyjadrením záujmu legitímne a ústavne konštituovať zvrchovaný demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokra
Autor: doc. JUDr. Peter Vršanský CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Cieľom článku je analyzovať požiadavku morálnosti v procese výberu kandidátov na sudcov medzinárodných súdov. Analyzovaná téma je úzko spojená s procesom výberu kandidátov na sudcov na vnútroštátne súdy.

Úryvok z textu:
Motto: 7 Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." Jn 8, 7 1 ÚVOD Cieľom tohto príspevku je analyzovať, či podmienka preskúmania morálnosti kandidátov pri výbere sudcov medzinárodných súdov je zakotvená v zakladajúcich právnych aktoch medzinárodných súdov. Vzhľadom nato, že kandidáti na sudcov medzinárodných súdov sa vyberajú aj zo sudcov vnútroštátnych súdov Slovenskej republiky, v článku porovnávame
Autor: doc. JUDr. Marek Domin PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Ústavný súd Slovenskej republiky mal v poslednom období hneď niekoľko príležitostí podieľať sa na interpretácii kreačných právomocí prezidenta Slovenskej republiky. Išlo predovšetkým o spor týkajúci sa nevymenovania generálneho prokurátora (PL. ÚS 4/2012) a nevymenovania niekoľkých sudcov samotného Ústavného súdu (III. ÚS 571/2014 a PL. ÚS 45/2015). Cieľom príspevku je, v kontexte uvedenej judikatúry, posúdiť ústavnosť prípadného konania prezidenta, ktoré by spočívalo v odmietnutí vymenovania kandidáta na sudcu všeobecného súdu. Dôvod nevymenovania by pritom spočíval v tom, že kandidát by, aj ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD ALEBO STRUČNE O SÚČASNEJ JUDIKATÚRE ÚSTAVNÉHO SÚDU Už takmer ako notorieta pôsobí konštatovanie, že ústavná úprava postavenia a úloh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) ako hlavy štátu patrí k tým najproblematickejším častiam Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“).[1] Osobitne je to badateľné v súvislosti s kreačnými právomocami prezidenta. Túto skutočnosť reflektuje aj známa triáda spôsobov, akým Ústava tieto kreačné právomoci formuluje („urobí“, „môž
Autor: doc. JUDr. Boris Balog PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa venuje nezávislosti súdnej moci v kontexte bezpečnostných previerok sudcov podľa ústavného zákona č. 161/2014 Z. z.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD S témou sekcie ústavného práva – ústavodarná moc verzus kontrola ústavnosti – súvisí aj téma bezpečnostných previerok sudcov, a to v kontexte ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ktorý sa stal na základe doplnenia návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. PL. ÚS 21/2014 predmetom konania Ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov. Na základe doplnenia návrhu navrhovateľkou sa tak ústavný zákon, a to dokonca ústavný zákon ako priama novela Ústavy Slovenskej r
MENU