Nájdené právne články pre výraz: výpoveď svedka

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 32

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1421 dokumentov
709 dokumentov
10668 dokumentov
4 dokumenty
109 dokumentov
56 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok na podklade rozhodnutia ESLP vo veci Adamčo v. Slovenská republika, či výpovede kajúcnika v mediálne známej veci mapuje dohody medzi prokurátorom a kajúcnikom ako aj výhody kajúcnika, ktoré môžu byť niekedy až príliš rozsiahle s dopadmi na sprvodlivosť trestného konania

Úryvok z textu:
Pod­ne­tom na na­pí­sa­nie toh­to prís­pev­ku bol roz­su­dok Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len ESLP) zo dňa 12.11.2019 vo ve­ci Ad­ma­čo v. Slo­ven­ská re­pub­li­ka (sťaž­nosť č. 45084/14), kto­rý sa za­obe­ral do­ka­zo­va­ním tres­tnej čin­nos­ti za po­mo­ci vý­po­ve­de ka­júc­ni­ka a skon­čil pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku po­mer­ne nes­láv­ne (kon­šta­to­va­ním po­ru­še­nia člán­ku 6 Do­ho­vo­ru). Té­ma ka­júc­ni­kov (na­zý­va­ných tiež ko­run­ní sved­ko­via, či spolu­pr
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príprava, realizácia, ako aj dokumentácia jednotlivých procesných úkonov a osobitne dôkazov, je determinovaná nielen ich procesnými aspektmi – podmienkami, ale rovnako tak organizačno – technickými opatreniami. Tresnoprocesná jurisprudencia si preto kladie legitímnu otázku, aké procesné účinky sú spojené s prípadným nerešpektovaním organizačno – technických podmienok. Riešenie nastolenej otázky je pomerne náročné, pričom sa odvíja od stupňa právnej záväznosti týchto opatrení, ako aj od ich vplyvu na výsledok realizácie toho – ktorého dôkazu. V každom prípade, pokiaľ nerešpektovanie stanovených ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVODOM Dokazovanie je vedľa rozhodovania najdôležitejšou procesnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko umožňuje zistiť skutkový základ pre ich rozhodovanie a pre ďalší procesný postup tak, aby mohol byť splnený účel trestného konania uvedený v § 1 Trestnéhoporiadku. Predstavuje zložitý komplex procesných postupov orgánov činných v trestnom konaní a iných subjektov, v ktorom sú obsiahnuté ich teoretické odborné poznatky a praktické skúsenosti.[2]. Význam dokazovan
Autor: doc. JUDr. Eva Szabová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou, ktorá čoraz častejšie rezonuje v oblasti vykonávania výsluchov svedkov v trestnom konaní a to nielen na úrovni právnej teórie ale predovšetkým na úrovni aplikačnej praxe – ide konkrétne o otázku potreby rešpektovania zásady kontradiktórnosti v rámci realizácie predmetného procesného úkonu. V tejto súvislosti sa totiž stretávame s požiadavkou, aby výsluchy svedkov v trestnom konaní mali tzv. kontradiktórny charakter, pričom predmetná požiadavka vyplýva priamo z čl. 6 ods. 3 písm. d) EDĽP. Príspevok v tejto súvislosti poukáže na najzásadnejšie problémy, ktoré možno ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V aplikačnej praxi čoraz častejšie a výraznejšie rezonuje otázka miery, do akej je potrebné zabezpečiť v prípade výsluchov svedkov v trestnom konaní rešpektovanie zásady kontradiktórnosti. V tejto súvislosti sa totiž stretávame s požiadavkou, aby výsluchy svedkov v trestnom konaní mali tzv. kontradiktórny charakter. Čo je potrebné rozumieť pod spojením kontradiktórny výsluch možno ilustrovať na rozhodnutí pochádzajúcom z dielne ÚS SR č. I. ÚS 140/04, v zmysle ktorého kontradi
Autor: Mgr. Ing. František Vojtuš
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá, aj to aj na podklade judikatúry súdov SR ako aj judikatúry ESĽP, výkladom pojmu "druh úkonu", ktorý je uvedený v § 213 ods. 3 Tr. por. a to so zameraním na skutočnosť, či orgány činné v trestnom konaní sú povinné uvádzať údaje o totožnosti svedka v prípade, ak úkon spočíva vo výsluchu svedka.

Úryvok z textu:
Prís­pe­vok sa za­obe­rá vý­kla­dom poj­mu „druh úko­nu“, kto­rý je uve­de­ný v § 213 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, a to so za­me­ra­ním sa na sku­toč­nosť, či or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né uvá­dzať pri špe­ci­fi­ko­va­ní dru­hu úko­nu úda­je o to­tož­nos­ti sved­ka v prí­pa­de, ak úkon spo­čí­va vo vý­slu­chu sved­ka. Prob­le­ma­ti­ka je ro­zo­be­ra­ná jed­nak z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, ako aj vo vzťa­hu k ju­di­ka­tú­re sú­dov Slo­ven­skej re­pu
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Stručná poznámka ohľadne polemiky týkajúcej sa toho, či má byť procesne nepoužiteľný dôkaz súčasťou spisu, ktorý je s obžalobou predkladaný súdu.

Sprievodný text: Pod náz­vom „Po­ru­šo­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra“ bol na práv­nych lis­toch uve­rej­ne­ný roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III. Pred­met­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­la­lo ur­či­tú po­le­mi­ku naj­mä oh­ľad­ne kon­šta­to­va­nia, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná a zá­sad­ne ne­mô­že byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su“.

Úryvok z textu:
Pod náz­vom „Po­ru­šo­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra“ bol na práv­nych lis­toch uve­rej­ne­ný roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III. Pred­met­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­la­lo ur­či­tú po­le­mi­ku naj­mä oh­ľad­ne kon­šta­to­va­nia, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná a zá­sad­ne ne­mô­že byť
Autor: JUDr. Matúš Harkabus
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Autor reaguje na príspevok s názvom "Skutočne môže byť páchateľ trestného činu svedkom vo svojej vlastnej trestnej veci?"

Sprievodný text: V čís­le 2/2012 ča­so­pi­su Ma­gis­ter Of­fi­cio­rum bol uve­rej­ne­ný môj prís­pe­vok s náz­vom „Lik­vi­dá­cia dô­ka­zov zo stra­ny pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti a prin­cíp ne­mo te­ne­tur se ip­sum ac­cu­sa­re“.[1] V tom­to prís­pev­ku som v pod­sta­te ar­gu­men­to­val v pros­pech tres­tné­ho stí­ha­nia pá­cha­te­ľa pre trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de, ak lik­vi­du­je dô­ka­zy sved­čia­ce o je­ho tres­tnej čin­nos­ti a nás­led­ne po­dá vy­mys­le­né tres­tné ozná­me­nie a vy­po­ve­dá v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka - poš­ko­de­né­ho k vy­mys­le­né­mu tres­tné­mu či­nu, kto­rým ma­li byť tie­to dô­ka­zy zni­če­né/od­strá­ne­né. Ty­pic­ky ide o prí­pad pá­cha­te­ľa, kto­rý skrá­ti daň a nás­led­ne v úmys­le za­kryť sto­py už spá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti fin­gu­je krá­dež úč­tov­ných dok­la­dov.

Úryvok z textu:
V čís­le 2/2012 ča­so­pi­su Ma­gis­ter Of­fi­cio­rum bol uve­rej­ne­ný môj prís­pe­vok s náz­vom „Lik­vi­dá­cia dô­ka­zov zo stra­ny pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti a prin­cíp ne­mo te­ne­tur se ip­sum ac­cu­sa­re“.[1] V tom­to prís­pev­ku som v pod­sta­te ar­gu­men­to­val v pros­pech tres­tné­ho stí­ha­nia pá­cha­te­ľa pre trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de, ak lik­vi­du­je dô­ka­zy sved­čia­ce o je­ho tres­tnej čin­nos­ti a nás­led­ne po­dá vy­mys­le­né tres­tné ozná­me­nie a vy­po­ve­dá v
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá sporom, ktorý sa týkal posudzovania toho, či previerka výpovede na mieste činu je ako dôkazný prostriedok výpoveď alebo listina

Úryvok z textu:
Ap­li­kač­ná prax sa za­obe­ra­la za­ují­ma­vou prob­le­ma­ti­kou, kto­rá sa tý­ka­la spo­ru o to, či pre­vier­ka vý­po­ve­de na mes­te či­nu v zmys­le § 158 Tr. por. má po­va­hu vý­po­ve­de, res­pek­tí­ve, či ide o lis­tin­ný dô­kaz a akým spô­so­bom ju vy­ko­nať v ko­na­ní pred sú­dom. Skut­ko­vo iš­lo o vec ve­de­nú pre trest­ný čin krá­de­že, v kto­rej v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka vy­po­ve­da­la oso­ba XY. Pred­met­ná oso­ba po­pi­so­va­la (do zá­pis­ni­ce o vý­po­ve­di sved­ka
Autor: Alexander Bröstl, ml.
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Podľa dôvodovej správy sa priorizuje postup, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečuje strana, ktorá ho navrhla. Strana musí o takomto postupe vopred informovať súd aj protistranu – cieľom je umožniť im pripraviť sa na pojednávanie. Ak protistrana na pojednávanie "donesie" svedka bez toho, aby vám vopred dala info, určito to namietajte, svedok by nemal byť vypočutý.

Úryvok z textu:
Aj pri výsluchu svedka priniesol nový sporový kódex čo – to nové. Vybrali sme tieto 4 zmeny: Návrh na vypočutie svedka a zabezpečenie účasti svedka Podľa dôvodovej správy sa priorizuje postup, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečuje strana, ktorá ho navrhla. Strana musí o takomto postupe vopred informovať súd aj protistranu – cieľom je umožniť im pripraviť sa na pojednávanie. Ak protistrana na pojednávanie "donesie" svedka bez toho, aby vám vopred dala info, určito to namietajte,
Autor: JUDr. Ondrej Repa PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Výsluch svedka je jedným z kľúčových dôkazných prostriedkov, ktorý môže orgán činný v trestnom konaní v rámci prípravného konania a súd v rámci konania súdneho vykonať, aby tak mohol byť naplnený hlavný predmet trestného konania deklarovaný v § 1 Trestného poriadku. V súlade s ust. § 119 ods. 1 Trestného poriadku musí byť každý dôkazný prostriedok získaný podľa zákona a zároveň striktne podľa zákona aj vykonaný. Napriek zákonným limitom, ktoré upravujú tento procesný úkon a rozvíjajúcej sa judikatúre reflektujúcej na dané prípady je možné konštatovať, že naďalej sa pri predmetnom inštitúte vys ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod  Výsluch svedka je jedným z kľúčových dôkazných prostriedkov, ktorý môže orgán činný v trestnom konaní v rámci prípravného konania a súd v rámci konania súdneho vykonať, aby tak mohol byť naplnený hlavný predmet trestného konania deklarovaný v § 1 Trestného poriadku. V súlade s ust. § 119 ods. 1 Trestného poriadku musí byť každý dôkazný prostriedok získaný podľa zákona a zároveň striktne podľa zákona aj vykonaný. Napriek zákonným limitom, ktoré upravujú tento procesný
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Pod náz­vom „Po­ru­šo­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra“ bol na práv­nych lis­toch uve­rej­ne­ný roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III. Pred­met­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­la­lo ur­či­tú po­le­mi­ku naj­mä oh­ľad­ne kon­šta­to­va­nia, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná a zá­sad­ne ne­mô­že byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su“.

Úryvok z textu:
Pod náz­vom „Po­ru­šo­va­nie prá­va ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra“ bol na práv­nych lis­toch uve­rej­ne­ný roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III. Pred­met­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­la­lo ur­či­tú po­le­mi­ku naj­mä oh­ľad­ne kon­šta­to­va­nia, že „skor­šia vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá má v rov­na­kom tres­tnom ko­na­ní nás­led­ne pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho, je ne­pou­ži­teľ­ná a zá­sad­ne ne­mô­ž
MENU