Nájdené právne články pre výraz: výsluch obžalovaného

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 6

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

114 dokumentov
94 dokumentov
1031 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Stručný príspevok ponúka úvod do problematiky zákazu sebaobviňovania v spojitosti s objasňovaním majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti

Úryvok z textu:
Ten­to prís­pe­vok si nek­la­de za cieľ vy­čer­pať úpl­ne prob­le­ma­ti­ku uve­de­nú v nad­pi­se, ale je­ho úlo­hou je pos­kyt­núť len struč­ný náčrt prob­le­ma­ti­ky zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia a to naj­mä vo vzťa­hu k ma­jet­ko­vým a hos­po­dár­skym tres­tným či­nom. Zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia mož­no de­fi­no­vať tak, že ide o prá­vo po­doz­ri­vej, či ob­vi­ne­nej oso­by na to, aby ne­bo­la žiad­nym spô­so­bom nú­te­ná k priz­na­niu, res­pek­tí­ve k pos­kyt­nu­tiu dô­ka­zov, kto­ré
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Nútenie podozrivej osoby k predloženiu listín a výpovedi pod hrozbou trestu alebo preberanie výpovedí z iných konaní v rozpore s prá­vom nep­ris­pie­vať k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu a prá­vom ml­čať.

Úryvok z textu:
Ten­to prís­pe­vok si nek­la­de za cieľ vy­čer­pať úpl­ne prob­le­ma­ti­ku uve­de­nú v nad­pi­se, ale je­ho úlo­hou je pos­kyt­núť len struč­ný náčrt prob­le­ma­ti­ky zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia a to naj­mä vo vzťa­hu k ma­jet­ko­vým a hos­po­dár­skym tres­tným či­nom. Zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia mož­no de­fi­no­vať tak, že ide o prá­vo po­doz­ri­vej, či ob­vi­ne­nej oso­by na to, aby ne­bo­la žiad­nym spô­so­bom nú­te­ná k priz­na­niu, res­pek­tí­ve k pos­kyt­nu­tiu dô­ka­zov, kto­ré
Autor: Doc. JUDr. Tomáš Strémy PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Ciele trestného konania sú dôležité. Nemenej dôležitými sú však aj prostriedky, prostredníctvom ktorých sa k týmto cieľom dostaneme. V predmetnom článku analyzujeme jednotlivé ustanovenia, ktoré sa týkajú zákonnosti dôkazov. Zameriavame sa predovšetkým na problematiku výpovede (zadržaného) podozrivého a jej (ne)prípustnosť v neskorších fázach trestného konania, ktorá je v aplikačne praxi OČTK a súdov rozdielna. Niektorí ju uznávajú, iní nie. V článku poskytujeme argumenty, v rámci ktorých sa prikláňame k procesnej nepoužiteľnosti výsluchu osoby, ktorá má procesné postavenie (zadržaného) podozr ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Trestné právo patrí do kategórie právnych odvetví, ktoré si vyžadujú striktné dodržiavanie zákonných ustanovení. Samotná osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie, sa v jednotlivých fázach trestného konania označuje ako 1) podozrivý; 2) obvinený; 3) obžalovaný; 4) odsúdený. Zatiaľ čo posledné tri pojmy sú v rámci trestného poriadku presne vymedzené, pojem podozrivý do dnešných dní nie je uspokojivo definovaný. V zmysle § 33 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok v z
Autor: JUDr. Peter Čopko
Udalosť: Pocta profesorovi Gašparovi
Abstrakt: Vychádzajúc z úlohy trestného konania, ktorou je predovšetkým zistiť, či sa stal skutok, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu (prečinu, zločinu, obzvlášť závažného zločinu) a či ho spáchal obvinený, aby tak mohol byť páchateľ takéhoto trestného činu spravodlivo potrestaný, je možné konštatovať, že jednou z rozhodujúcich činností, ktorými sa darí napĺňať uvedený účel, je nepochybne dokazovanie. Ak totiž rozhodovanie môžeme charakterizovať, ako najdôležitejšiu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu, tak potom dokazovanie je popri uvedenej činnosti n ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I.   Úvod - všeobecne o dokazovaní Vychádzajúc z úlohy trestného konania, ktorou je predovšetkým zistiť, či sa stal skutok, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu (prečinu, zločinu, obzvlášť závažného zločinu) a či ho spáchal obvinený, aby tak mohol byť páchateľ takéhoto trestného činu spravodlivo potrestaný, je možné konštatovať, že jednou z rozhodujúcich činností, ktorými sa darí napĺňať uvedený účel, je nepochybne dokazovanie. Ak totiž rozho
Autor: JUDr. Eliška Šnajderová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor v príspevku charakterizuje pojem elektronické dôkazy a zaoberá sa niektorými druhmi elektronických dôkazov a ich použitím v trestnom konaní.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Vykonávanie dokazovania v trestnom konaní je nepochybne jedným z najaktuálnejšícha zároveň veľmi významným a často riešeným problémom či už v aplikačnej praxi, rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ako aj odbornej literatúre. Hlavným cieľom dokazovania, ktorépredstavuje zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je zistenievšetkých dôležitých skutočností pre rozhodnutie v trestnej veci. Riadne a zákonne vykonaný procesje predpokladom naplnenia je
Autor: JUDr. Alexandra Letková
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá retribučným procesom s J. A. Baťom, vrátane príslušnej trestnoprávnej legislatívy, na území ČSR v rokoch 1945- 1948. Príspevok obsahuje všeobecnú charakteristiku procesu s nadviazaním na historické súvislosti, ďalej hmotnoprávnu a procesnoprávnu úpravu konania, rozdelenú do dvoch základných častí retribučného procesu t.j. predsúdneho a súdneho konania. Cieľom príspevku je objasniť a priblížiť 1) zložitú problematiku retribučného procesu z právneho, sociologického a morálneho hľadiska, 2) problematiku procesu s J A. Baťom, ktorý je pertraktovaný dodnes.

Úryvok z textu:
1 OSOBNOSŤ JANA ANTONÍNA BAŤU Ján Antonín Baťa sa narodil 7. marca 1898 v Uherském hradišti (Rakúske cisárstvo), z druhého manželstva obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Ján Karol Baťa. Meno si zmenil po smrti svojho otca (tesne pred odchodom z ČSR) a na jeho pamiatku prijal meno Antonín. Na naliehanie svojho nevlastného brata Tomáša Baťu študoval na meštianskej škole v Zlíne a po ukončenom štúdi
MENU