Nájdené právne články pre výraz: výsluch svedka

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 49

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1072 dokumentov
766 dokumentov
7212 dokumentov
21 dokumentov
12 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Alexander Bröstl, ml.
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Podľa dôvodovej správy sa priorizuje postup, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečuje strana, ktorá ho navrhla. Strana musí o takomto postupe vopred informovať súd aj protistranu – cieľom je umožniť im pripraviť sa na pojednávanie. Ak protistrana na pojednávanie "donesie" svedka bez toho, aby vám vopred dala info, určito to namietajte, svedok by nemal byť vypočutý.

Úryvok z textu:
Aj pri výsluchu svedka priniesol nový sporový kódex čo – to nové. Vybrali sme tieto 4 zmeny: Návrh na vypočutie svedka a zabezpečenie účasti svedka Podľa dôvodovej správy sa priorizuje postup, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečuje strana, ktorá ho navrhla. Strana musí o takomto postupe vopred informovať súd aj protistranu – cieľom je umožniť im pripraviť sa na pojednávanie. Ak protistrana na pojednávanie "donesie" svedka bez toho, aby vám vopred dala info, určito to nam
Autor: JUDr. Vladislav Kvokačka
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok v stručnosti mapuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré sa venovalo problematike účasti splnomocnenca poškodeného na výsluchoch svedkov v prípravnom konaní.

Sprievodný text: Trest-ný po-ria-dok účin-ný od 01.01.2006 vo svo-jej pr-vej čas-ti, dru-hej hla-ve a sied-mom di-ely pod-rob-ne up-ra-vu-je op-ráv-ne-nia poš-ko-de-né-ho a je-ho pos-ta-ve-nie v rám-ci tres-tné-ho ko-na-nia. Poš-ko-de-ný je oso-ba, kto-rej bo-lo tres-tným či-nom ub-lí-že-né na zdra-ví, spô-so-be-ná ma-jet-ko-vá, mo-rál-na ale-bo iná ško-da ale-bo bo-li po-ru-še-né či oh-ro-ze-né jej iné zá-ko-nom chrá-ne-né prá-va ale-bo slo-bo-dy, uvá-dza sa v § 46 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku. Poš-ko-de-ný má v tres-tnom ko-na-ní pos-ta-ve-nie stra-ny tres-tné-ho ko-na-nia. V zmys-le § 53 Tr. po-riad-ku poš-ko-de-ný sa v tres-tnom ko-na-ní mô-že dať za-stu-po-vať spl-no-moc-nen-com. Spl-no-moc-nen-com poš-ko-de-né-ho mô-že byť aj po-ve-re-ný zá-stup-ca or-ga-ni-zá-cie na po-moc poš-ko-de-ným. Poš-ko-de-ný, kto-rý si up-lat-ňu-je ná-rok na náh-ra-du ško-dy a preu-ká-že, že ne-má dos-ta-toč-né pros-tried-ky, aby uh-ra-dil nák-la-dy s tým spo-je-né, má ná-rok na zá-stup-cu z ra-dov ad-vo-ká-tov, ak je to pot-reb-né na ochra-nu je-ho zá-uj-mov. Ta-ký-to zá-stup-ca má rov-na-ké pro-ces-né pos-ta-ve-nie ako spl-no-moc-ne-nec. Spl-no-moc-ne-nec poš-ko-de-né-ho je op-ráv-ne-ný ro-biť za poš-ko-de-né-ho návr-hy a po-dá-vať za ne-ho žia-dos-ti o op-rav-né pros-tried-ky; je tiež op-ráv-ne-ný zú-čas-tniť sa všet-kých úko-nov, na kto-rých sa mô-že zú-čas-tniť poš-ko-de-ný. Toľ-ko v krát-kos-ti k poš-ko-de-né-mu ako stra-ne tres-tné-ho ko-na-nia.

Úryvok z textu:
Spl­no­moc­ne­nec poš­ko­de­né­ho a je­ho prí­tom­nosť na vý­slu­chu sved­ka v príp­rav­nom ko­na­ní Trest­ný po­ria­dok účin­ný od 01.01.2006 vo svo­jej pr­vej čas­ti, dru­hej hla­ve a sied­mom di­ely pod­rob­ne up­ra­vu­je op­ráv­ne­nia poš­ko­de­né­ho a je­ho pos­ta­ve­nie v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia. Poš­ko­de­ný je oso­ba, kto­rej bo­lo tres­tným či­nom ub­lí­že­né na zdra­ví, spô­so­be­ná ma­jet­ko­vá, mo­rál­na ale­bo iná ško­da ale­bo bo­li po­ru­še­né či oh­ro­ze­né jej
Autor: doc. JUDr. Eva Szabová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou, ktorá čoraz častejšie rezonuje v oblasti vykonávania výsluchov svedkov v trestnom konaní a to nielen na úrovni právnej teórie ale predovšetkým na úrovni aplikačnej praxe – ide konkrétne o otázku potreby rešpektovania zásady kontradiktórnosti v rámci realizácie predmetného procesného úkonu. V tejto súvislosti sa totiž stretávame s požiadavkou, aby výsluchy svedkov v trestnom konaní mali tzv. kontradiktórny charakter, pričom predmetná požiadavka vyplýva priamo z čl. 6 ods. 3 písm. d) EDĽP. Príspevok v tejto súvislosti poukáže na najzásadnejšie problémy, ktoré možno ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V aplikačnej praxi čoraz častejšie a výraznejšie rezonuje otázka miery, do akej je potrebné zabezpečiť v prípade výsluchov svedkov v trestnom konaní rešpektovanie zásady kontradiktórnosti. V tejto súvislosti sa totiž stretávame s požiadavkou, aby výsluchy svedkov v trestnom konaní mali tzv. kontradiktórny charakter. Čo je potrebné rozumieť pod spojením kontradiktórny výsluch možno ilustrovať na rozhodnutí pochádzajúcom z dielne ÚS SR č. I. ÚS 140/04, v zmysle ktorého kontradi
Autor: Alexander Bröstl, ml.
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Podľa dôvodovej správy sa priorizuje postup, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečuje strana, ktorá ho navrhla. Strana musí o takomto postupe vopred informovať súd aj protistranu – cieľom je umožniť im pripraviť sa na pojednávanie. Ak protistrana na pojednávanie "donesie" svedka bez toho, aby vám vopred dala info, určito to namietajte, svedok by nemal byť vypočutý.

Úryvok z textu:
Aj pri výsluchu svedka priniesol nový sporový kódex čo – to nové. Vybrali sme tieto 4 zmeny: Návrh na vypočutie svedka a zabezpečenie účasti svedka Podľa dôvodovej správy sa priorizuje postup, že účasť svedka na pojednávaní zabezpečuje strana, ktorá ho navrhla. Strana musí o takomto postupe vopred informovať súd aj protistranu – cieľom je umožniť im pripraviť sa na pojednávanie. Ak protistrana na pojednávanie "donesie" svedka bez toho, aby vám vopred dala info, určito to namietajte,
Autor: JUDr. Peter Molitoris PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa venuje možnostiam využitia niektorých dôkazov produkovaných v trestnom konaní v súvisiacich správnych konaniach.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Dokazovanie je nevyhnutnou súčasťou niektorých správnych konaní. Jeho význam je podčiarknutý koncepciou zisťovania materiálnej pravdy, ktorá je v správnom poriadku vyjadrená povinnosťou správneho orgánu zistiť „presne a úplne skutočný stav veci“(§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Samotný pojem materiálnej pravdy, resp. obsah tohto pojmu je v právnej teórii pomerne polemický,[1] jeho význam však narastá v súvislosti s konaniami, na ktoré sa primerane aplikujú princípy vlastné konania
Autor: Mgr. Ing. František Vojtuš
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Cieľom príspevku je rozobrať možnosti a prípustnosť čítania zápisnice o výsluchu svedka vykonanom v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia v súdnom konaní. Príspevok rozoberá, v ktorých prípadoch a za akých podmienok takýto prístup prichádza do úvahy, najmä v prípade pasivity obvineného a jeho obhajcu v trestnom konaní. Poukazované bude na zákonnú úpravu, jej zmeny, ktoré nastali v súvislosti v trestnom konaní nastali vzhľadom na prijatie zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a aj na súčasnú judikatúru Najvyššieho súdu SR. Súčasne bude prezentovaný aj posun v judikatúre Európ ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Treba podľa nás súhlasiť s názorom, že „aj keď prax preukazuje niečo iné, predmetom a úlohou prípravného konania podľa zámerov rekodifikácie Trestného poriadku v roku 2005 nemalo byť vykonávanie dôkazov, často aj opakovane (pred vznesením obvinenia a po ňom). Rekodifikácia mala priniesť zjednodušenie a zrýchlenie prípravného konania, ktoré pred rokom 2005 prebiehalo tak, že v rámci vyšetrovania bolo vykonané úplne celé dokazovanie, ktoré sa znovu zopakovalo v konaní pred sú
Autor: Dr.h.c., prof., JUDr. Lucia Kurilovská PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá analýzou výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete, špecifikám tohto výsluchu, jeho príprave a taktiež subjektom, ktoré sa ho zúčastňujú.

Úryvok z textu:
Lucia Kurilovská[2] Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta 1 ÚVOD V §2 ods. 21 zákona č. 301/2005 Z.z Trestný poriadok v znení neskorších zákonov (ďalej len „Trestný poriadok“). je novo formulovaná zásada ochrany obetí v trestnom konaní, ktorá priamo súvisí s relatívne novou právnou úpravou, zákonom č. 274/2017, účinný od 01. 01. 2018 o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o obetiach“), ktorým sa do slovenského právneh
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou úradných záznamov spísaných príslušníkmi PZ a ich dôkaznou využiteľnosťou v trestnom konaní

Úryvok z textu:
Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pou­ká­zať na po­mer­ne roz­ší­re­nú prax niek­to­rých or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov, kto­ré po­va­žu­jú úrad­né zá­zna­my spí­sa­né prís­luš­ník­mi PZ pri pl­ne­ní si svo­jich slu­žob­ných po­vin­nos­tí za lis­tin­né dô­ka­zy, kto­ré sú pou­ži­teľ­né a čí­ta­né ako lis­tin­né dô­ka­zy v súd­nom ko­na­ní a ne­zried­ka je vý­rok o vi­ne za­lo­že­ný aj na ta­kých­to úrad­ných zá­zna­moch (res­pek­tí­ve je na úrad­ných zá­zna­moch za­lo­že­ná ob­ž
Autor: Mgr. Nina Tarabová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstrakt: Vyšetrovanie ako poznávací proces predstavuje kľúčovú fázu prípravného konania bez ohľadu na skutočnosť, či sa vykonáva v skrátenej alebo „neskrátenej“ forme. V závislosti od formy vyšetrovania sa líši okrem iného aj rozsah úkonov, ktorých uskutočnenie predpokladá zákon. Tento článok preto poskytuje určitú analýzu zákonných odchýlok v procese dokazovania pri vedení skráteného vyšetrovania, ktorých dôsledné rešpektovanie v praxi by mohlo spôsobiť nerealizovateľnosť vyšetrovania v jeho skrátenej podobe.

Úryvok z textu:
  Úvod Vyšetrovanie ako fundamentálna časť prípravného konania predstavuje formu, v ktorej sa uskutočňuje dokazovanie. Pre rozsah tohto uskutočňovania je rozhodujúca spravidla závažnosť trestnej činnosti, ktorá má byť predmetom jednotlivých foriem vyšetrovania a ktorá parciálne figuruje ako prvá odlišnosť medzi skráteným vyšetrovaním a vyšetrovaním. Pre trestné činy sväčšou, resp. najväčšou spoločenskou závažn
Autor: Mgr. Ing. František Vojtuš
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá, aj to aj na podklade judikatúry súdov SR ako aj judikatúry ESĽP, výkladom pojmu "druh úkonu", ktorý je uvedený v § 213 ods. 3 Tr. por. a to so zameraním na skutočnosť, či orgány činné v trestnom konaní sú povinné uvádzať údaje o totožnosti svedka v prípade, ak úkon spočíva vo výsluchu svedka.

Úryvok z textu:
Prís­pe­vok sa za­obe­rá vý­kla­dom poj­mu „druh úko­nu“, kto­rý je uve­de­ný v § 213 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, a to so za­me­ra­ním sa na sku­toč­nosť, či or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né uvá­dzať pri špe­ci­fi­ko­va­ní dru­hu úko­nu úda­je o to­tož­nos­ti sved­ka v prí­pa­de, ak úkon spo­čí­va vo vý­slu­chu sved­ka. Prob­le­ma­ti­ka je ro­zo­be­ra­ná jed­nak z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, ako aj vo vzťa­hu k ju­di­ka­tú­re sú­dov Slo­ven­skej re­pu
MENU