Nájdené právne články pre výraz: zákonnosť dôkazov

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 20

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

54 dokumentov
36 dokumentov
53 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: prof. JUDr. Ján Šanta PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V predmetnom príspevku autori spracovávajú aspekty zákonnosti dokazovania tak z teoretického hľadiska, ako aj praktického hľadiska. Pozornosť zameriavajú predovšetkým na aplikačné problémy, ktoré evidujú vo vlastnej praxi, konkrétne súvisiace s výsluchmi svedkov a vykonávaní listinných dôkazov. Analyzujú pri tejto problematike konkrétnu judikatúru, súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vyslovujú vlastné právne závery k zákonnosti týchto dôkazov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Proces dokazovania vo svojej podstate predstavuje proces poznania určitého javu, predmetu, konania, ktorým je skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin, pričom príslušné orgány sa zameriavajú na poznanie podstaty alebo vlastností tejto skutočnosti. Poznávanie pri procese dokazovania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní trestných činov prebieha podľa platných všeobecných zákonností teórie odrazu a vzniku stôp. Neexistuje špecifický vyšetrovací alebo iný proces p
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príprava, realizácia, ako aj dokumentácia jednotlivých procesných úkonov a osobitne dôkazov, je determinovaná nielen ich procesnými aspektmi – podmienkami, ale rovnako tak organizačno – technickými opatreniami. Tresnoprocesná jurisprudencia si preto kladie legitímnu otázku, aké procesné účinky sú spojené s prípadným nerešpektovaním organizačno – technických podmienok. Riešenie nastolenej otázky je pomerne náročné, pričom sa odvíja od stupňa právnej záväznosti týchto opatrení, ako aj od ich vplyvu na výsledok realizácie toho – ktorého dôkazu. V každom prípade, pokiaľ nerešpektovanie stanovených ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVODOM Dokazovanie je vedľa rozhodovania najdôležitejšou procesnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko umožňuje zistiť skutkový základ pre ich rozhodovanie a pre ďalší procesný postup tak, aby mohol byť splnený účel trestného konania uvedený v § 1 Trestnéhoporiadku. Predstavuje zložitý komplex procesných postupov orgánov činných v trestnom konaní a iných subjektov, v ktorom sú obsiahnuté ich teoretické odborné poznatky a praktické skúsenosti.[2]. Význam dokazovan
Autor: doc.JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Súdny proces s V. Tukom nepochybne patrí k významným procesom 20. storočia. Cieľom príspevku je zmapovať priebeh tohto procesu so zreteľom na vykonané dôkazy v priebehu hlavného pojednávania. Príspevok bude zameraný na ozrejmenie pojmu spravodlivosť v kontexte preukázania, resp. nepreukázania viny V. Tuku v priebehu tohto procesu, ktorým bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. V príspevku bude tiež venovaná pozornosť problematike nezákonných dôkazov a možnosti ich využitia v trestnom procese.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Trestné právo sa ako nástroj ultima ratio vyznačuje tým, že postihuje konania, ktorých dopad je natoľko spoločensky škodlivý, že oprávňuje, aby páchateľa, ktorý je za toto konanie postihoval štát a nie jednotlivec, ktorý je takýmto konaním zasiahnutý. V tomto sa prejavuje hlavný rozdiel medzi trestným právom ako právom verejným a rôznymi inými súkromnoprávnymi vzťahmi, ktoré nemajú za následok vznik trestnoprávnej zodpovednosti, a teda ani nezakladajú vzťah medzi páchateľom a štáto
Autor: Mgr. Dušan Lanák
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V posledných rokoch bolo viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spochybnené postavenie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako oprávneného subjektu viesť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie v zmysle ustanovení Trestného poriadku. V tejto otázke bolo prijaté aj stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré predmetný právny názor odmietlo. V súčasnosti bola prijatá novela zákona o Policajnom zbore a ďalších zákonov, ktorá má predmetný problém definitívne vyriešiť. Príspevok sa zameriava spätne ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Autorský kolektív sa v rámci príspevku zaoberá témou zákonnosti dôkazov získaných Sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ako „Policajná inšpekcia“) v rámci trestného konania. Predmetnej otázke sme sa venovali prostredníctvom analýzy troch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „NS SR“), zjednocujúceho stanoviska Trestnoprávneho kolégia NS SR, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej le
Autor: Doc. JUDr. Tomáš Strémy PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Ciele trestného konania sú dôležité. Nemenej dôležitými sú však aj prostriedky, prostredníctvom ktorých sa k týmto cieľom dostaneme. V predmetnom článku analyzujeme jednotlivé ustanovenia, ktoré sa týkajú zákonnosti dôkazov. Zameriavame sa predovšetkým na problematiku výpovede (zadržaného) podozrivého a jej (ne)prípustnosť v neskorších fázach trestného konania, ktorá je v aplikačne praxi OČTK a súdov rozdielna. Niektorí ju uznávajú, iní nie. V článku poskytujeme argumenty, v rámci ktorých sa prikláňame k procesnej nepoužiteľnosti výsluchu osoby, ktorá má procesné postavenie (zadržaného) podozr ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Trestné právo patrí do kategórie právnych odvetví, ktoré si vyžadujú striktné dodržiavanie zákonných ustanovení. Samotná osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie, sa v jednotlivých fázach trestného konania označuje ako 1) podozrivý; 2) obvinený; 3) obžalovaný; 4) odsúdený. Zatiaľ čo posledné tri pojmy sú v rámci trestného poriadku presne vymedzené, pojem podozrivý do dnešných dní nie je uspokojivo definovaný. V zmysle § 33 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok v z
Autor: JUDr. Lenka Vráblová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Cieľom príspevku je analyzovať inštitút domovej prehliadky vo vzťahu k veciam zaisteným počas domovej prehliadky z hľadiska zákonnosti a prípustnosti dôkazov v trestnom konaní. Príspevok sa zameriava predovšetkým na predmety, ktoré nie sú špecifikované v príkaze na domovú prehliadku, ale sú nájdené náhodne a majú trestný charakter. Danú problematiku príspevok skúma predovšetkým v kontexte extrémistickej trestnej činnosti a potenciálnych komplikácii v trestnom konaní v rámci tohto druhu kriminality.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V súvislosti s problematikou domovej prehliadky a zákonnosti a prípustnosti dôkazov z nej získaných bolo vedených množstvo odborných diskusií, a to na teoretickej úrovni trestnoprávnej vedy, ako aj na úrovni praktickej, napr. vo forme rozhodovacej činnosti súdov SR. V rámci príspevku sa prioritne venujeme analýze rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 Tos 10/2012 zo dňa 14.02.2012, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 To 102/2013 a pokynu generálnej p
Autor: Mgr. Petra Dražová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Súčasný svet je čím ďalej, tým viac ovládaný novými inteligentnými technológiami. Na jednej strane stojí požiadavka zákonnosti, ktorá je v trestnom konaní neustále prítomná a osobitne potrebná. Ak sa dôkaz získa spôsobom, ktorý odporuje zákonu, stáva sa nezákonným. Na druhej strane, je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy mali k dátam, ktoré sú častokrát uchovávané na zahraničných serveroch, prístup, aby bol účel trestného konania naplnený. Článok je preto zameraný na vybrané aspekty súvisiace so získavaním, predkladaním a hodnotením fenoménu posledných rokov, ako aj iniciatív ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Nesporným faktom je, že čoraz viac aktivít sa odohráva v digitálnom svete. Takmer každý jeden aspekt ľudského života naberá elektronickú podobu – väčšina populácie vyspelých krajín sveta má minimálne zriadenú elektronickú adresu a tiež používa mobilný telefón, zväčša smartfón. Tak ako je možné identifikovať z klasickej papierovej pošty dátum odoslania, uloženia či prijatia písomnosti, obsahové informácie, ba dokonca použitím špeciálnej techniky aj prítomnosť odtlačkov prstov, rovna
Autor: JUDr. Peter Šamko
Univerzita: Právne listy
Abstrakt: Vysvetlenie pojmov zákonný dôkaz a pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu v prie­be­hu ko­na­nia.

Úryvok z textu:
Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. ro­zoz­ná­va poj­my „dô­kaz“ a „dô­kaz­ný pros­trie­dok“. Dô­kaz­ný pros­trie­dok je pros­trie­dok vy­uží­va­ný or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, stra­na­mi v ko­na­ní pred sú­dom a sú­dom pri poz­ná­va­ní sku­toč­nos­ti, kto­rá je pred­me­tom dô­ka­zu. Dô­ka­zom je po­tom pria­my poz­na­tok, kto­rý bol zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pri do­ka­zo­va­ní (nap­rík­lad dô­kaz­ným pros­tried­kom je vý­sluch ob­vi­ne­né
Autor: JUDr. Tibor Timár
Univerzita: Právne listy
Abstrakt: Cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.

Sprievodný text: V na­šej spo­loč­nos­ti je už nie­koľ­ko ro­kov prí­tom­ný fe­no­mén omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Vy­so­ký stav kri­mi­na­li­ty na tom­to úse­ku, v spo­je­ní s dro­go­vou tres­tnou čin­nos­ťou nú­ti or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sia­hať pri ob­jas­ňo­va­ní tých­to tres­tných či­nov po čo­raz so­fis­ti­ko­va­nej­ších a ope­ra­tív­nej­ších me­tó­dach s vy­uži­tím dos­tup­ných ope­ra­tív­no-pát­ra­cích pros­tried­kov a v ne­ma­lej mie­re sa vy­uží­va aj tzv. kri­mi­nál­ne spra­vo­daj­stvo. K to­mu­to vý­vo­ju je nut­né poz­na­me­nať, že v pria­mej úme­re ref­lek­tu­je kvan­ti­tu a kva­li­tu pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti s dro­go­vým pr­vkom. Ten­to kri­mi­nál­ny pr­vok, t.j. pria­mo ale­bo ne­pria­mo sú­vi­sia­ca prí­tom­nosť drog pri pá­cha­ní tres­tných či­nov sa od­rá­ža vo veľ­kej mie­re vo vý­be­re, vy­hľa­dá­va­ní, pre­ve­ro­va­ní, do­ku­men­to­va­ní a tzv. pro­ces­nom iden­ti­fi­ko­va­ní pra­me­ňov dô­ka­zov, no­si­te­ľov dô­ka­zov a v pos­led­nom ra­de aj sa­mot­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov a dô­ka­zov vo svo­jej pod­sta­te.

Úryvok z textu:
Úvod V na­šej spo­loč­nos­ti je už nie­koľ­ko ro­kov prí­tom­ný fe­no­mén omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Vy­so­ký stav kri­mi­na­li­ty na tom­to úse­ku, v spo­je­ní s dro­go­vou tres­tnou čin­nos­ťou nú­ti or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sia­hať pri ob­jas­ňo­va­ní tých­to tres­tných či­nov po čo­raz so­fis­ti­ko­va­nej­ších a ope­ra­tív­nej­ších me­tó­dach s vy­uži­tím dos­tup­ných ope­ra­tív­no-pát­ra­cích pros­tried­kov a v ne­ma­lej mie­re sa vy­uží­va aj tzv. kri­mi­nál­ne
MENU