Nájdené právne články pre výraz: zákonný dôkaz

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 18

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

137 dokumentov
56 dokumentov
183 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Katarína Gešková PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá možnosťou použitia nezákonne získaného dôkazu v občianskom súdnom konaní. Zároveň poukazuje na právne úpravy vo vybraných európskych štátoch a oboznamuje s právnou úpravou v rekodifikovaných procesných kódexoch.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Otázka nezákonného dôkazu je v dnešnej dobe veľmi aktuálna. Jej aktuálnosť súvisí s technickým pokrokom, ktorého sme súčasťou. Veď v dnešnej dobe takmer každý z nás vlastní výborný smartfón, ktorý dokáže urobiť kdekoľvek a kedykoľvek fotku, nahrať rozhovor alebo natočiť video. V dôsledku toho sa následne dostávame pred otázku, či je možný takýto záznam, zhotovený bez súhlasu ostatných zúčastnených osôb použiť ako dôkaz v občianskom súdnom konaní. Uvedené je len jeden príklad toho,
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: článok sa zaoberá posudzovaním zákonnosti vyhotovenia obrazových záznamov, ktoré boli vyhotovené súkromnou osobou na verejnosti bez súhlasu nahrávanej osoby a ich následnej použiteľnosti v konaní pred súdom

Úryvok z textu:
Pod­sta­tou toh­to prís­pev­ku je na pod­kla­de roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov pok­ra­čo­vať v ne­kon­čia­cej dis­ku­sii[1] a v ap­li­kač­nej praxi vy­slo­ve­ne spor­nej prob­le­ma­ti­ke zá­kon­nos­ti, či ne­zá­kon­nos­ti vy­ho­to­ve­nia ob­ra­zo­voz­vu­ko­vých zá­zna­mov, kto­ré bo­li vy­ho­to­ve­né súk­rom­nou oso­bou (t. j. oso­bou od­liš­nou od or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní) bez súh­la­su nah­rá­va­nej oso­by a ich nás­led­nej dô­kaz­nej pou­ži­teľ­nos­ti, či ne­pou­ži­teľ­n
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok po stručnom úvode sumarizuje dostupnú judikatúru k problematike nezákonných a procesne nepoužiteľných dôkazov.

Úryvok z textu:
Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. ro­zoz­ná­va poj­my „dô­kaz“ a „dô­kaz­ný pros­trie­dok“. Dô­kaz­ný pros­trie­dok je pros­trie­dok vy­uží­va­ný or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, stra­na­mi v ko­na­ní pred sú­dom a sú­dom pri poz­ná­va­ní sku­toč­nos­ti, kto­rá je pred­me­tom dô­ka­zu. Dô­ka­zom je po­tom pria­my poz­na­tok, kto­rý bol zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pri do­ka­zo­va­ní (nap­rík­lad dô­kaz­ným pros­tried­kom je vý­sluch ob­vi­ne­né
Autor: Erik Vadas
Udalosť: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Abstrakt: Autori v príspevku skúmajú možnosť využitia dôkazného prostriedku v pracovnoprávnom spore, ktorý bol zamestnávateľom alebo zamestnancom získaný v rozpore s normami GDPR resp. pripravovaného nového zákona o ochrane osobných údajov. Autori podrobujú kritike zánovnú úpravu pracovnoprávnych sporov v Civilnom sporovom poriadku a skúmajú limity testu proporcionality v otázke prípustnosti nezákonne získaného dôkazného prostriedku v pracovnoprávnom spore, a to najmä z hľadiska legálneho zavedenia možnosti aplikácie nezákonne získaného dôkazného prostriedku v článku 16 ods. 2 CSP v súdnej praxi.

Úryvok z textu:
38.1        Hmotnoprávna rovina zákonného dôkazu Každý zamestnávateľ je vo všeobecnosti povinný postupovať v súlade s právnymi predpismi[1] [2]. Uvedene platí aj pri cinnostiach vykonavanych v rámci oblasti monitorovania zamestnancov, ako je napr. evidencia dochadzky, ochrana objektov zamestnávateľa kamerovými systémami, sledovanie služobných vozidiel GPS zariadením, biometricky sken zreničiek oka ako podmienka vstupu do niektorých miestností a pod. Prob
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Príspevok reaguje na niektoré argumenty JUDr. Miroslava Srholca uverejnené v článku "Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 6" a snaží sa vysvetliť úlohu súdu a orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska posudzovania zákonnosti získaných dôkazov ako aj v stručnosti vysvetliť úlohu judikatúry v trestnom procese.

Úryvok z textu:
Cie­ľom to­ho prís­pev­ku je rea­go­vať na niek­to­ré ar­gu­men­ty uve­de­né v člán­ku npor. JUDr. Mi­ros­la­va Sr­hol­ca (ďa­lej len autor) s náz­vom Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný, no. 6. Kom­plet­né zne­nie toh­to člán­ku mož­no náj­sť tu http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a665-tres­tnop­rav­ny-for­mal­izmus-nas-kaz­do­den­ny-no-6 Po pre­čí­ta­ní pred­met­né­ho člán­ku sa ne­mô­žem zba­viť doj­mu, že autor nes­práv­ne po­cho­pil úlo­hu sú­du v tre
Autor: JUDr. Peter Šamko
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Vysvetlenie pojmov zákonný dôkaz a pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu v prie­be­hu ko­na­nia.

Úryvok z textu:
Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. ro­zoz­ná­va poj­my „dô­kaz“ a „dô­kaz­ný pros­trie­dok“. Dô­kaz­ný pros­trie­dok je pros­trie­dok vy­uží­va­ný or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, stra­na­mi v ko­na­ní pred sú­dom a sú­dom pri poz­ná­va­ní sku­toč­nos­ti, kto­rá je pred­me­tom dô­ka­zu. Dô­ka­zom je po­tom pria­my poz­na­tok, kto­rý bol zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pri do­ka­zo­va­ní (nap­rík­lad dô­kaz­ným pros­tried­kom je vý­sluch ob­vi­ne­né
Autor: JUDr. Michal Žofčák PhD.
Univerzita: Stavpex, spol. s. r. o.
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predkladaný príspevok je zameraný na nezákonnú aplikáciu zákonných ustanovení Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní pri obstarávaní dôkazov, čo v praxi má za následok, že dôkazy získané a vykonané nezákonným spôsobom sa v trestnom konaní považujú za absolútne neúčinné a súd na ne pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať..

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Dokazovanie je „stredobodom“ každého trestného konania. Iba na základe predložených dôkazov môže dôjsť k uznaniu viny a uloženiu trestu obvinenému. Napriek tomu, že trestný poriadok explicitne definuje za akých podmienok sú dôkazy obstarané orgánmi činnými v trestnom konaní použiteľné v konaní pred súdom, stáva sa, že v stave núdze zákonných dôkazných prostriedkov, dochádza v konaní pred súdom k legalizácii dôkazov, ktoré nemajú oporu a náležitosti dôkazov v zmysle ustanovenia § 119
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Udalosť: Ulpianus
Abstrakt: Do prijatia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neexistovali ustálené a jednoznačné doktrinálne ani judikatúrne názory na otázku procesnej prípustnosti nezákonne získaných dôkazov v predprocesnom štádiu a ich použiteľnosti v občianskom súdnom konaní – po novom CSP expressis verbis upravuje limity ich použiteľnosti v civilnom procese v rámci základných princípov.

Úryvok z textu:
Do prijatia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neexistovali ustálené a jednoznačné doktrinálne ani judikatúrne názory na otázku procesnej prípustnosti nezákonne získaných dôkazov v predprocesnom štádiu a ich použiteľnosti v občianskom súdnom konaní – po novom CSP expressis verbis upravuje limity ich použiteľnosti v civilnom procese v rámci základných princípov. V ustanovení čl. 16 ods. 2 CSP je upravený princíp legality, podľa ktorého „súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci
Autor: doc. JUDr. Peter Molnár PhD.
Univerzita: UPJŠ Košice
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor príspevku pojednáva o dokazovaní v sporovom a nesporovom konaní a o problematike unesenia dôkazného bremena, resp. náležitého zistenia skutkového stavu. Nastoľuje otázku dôkaznej núdze a potreby zmeny požadovanej miery dôkazu a možnosti vykonania nezákonne získaného dôkazu v záujme naplnenie cieľa občianskeho súdneho konania, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany právu tvrdenému v žalobe, resp. ochrana záujmu v konaní začatom bez návrhu. Predpokladom splnenia úlohy súdu je získanie relevantných skutkových zistení. Prípadné vykonanie nevyhnutného nezákonne získaného dôkazu neznamená, ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úlohou a poslaním súdu v občianskom súdnom konaní je poskytnutie ochrany porušenému alebo ohrozenému právu alebo právom chránenému záujmu. Toto ohrozenie alebo porušenie je buď tvrdené (žaloba, návrh na začatie konania), alebo predpokladané (uznesenie o začatí konania bez návrhu). Právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí medzi základné práva. Samozrejme, súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu nie je právo na priaznivé rozhodnutie vo veci samej, čiže právo na úspech v konaní. V
Autor: JUDr. Eliška Šnajderová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor v príspevku charakterizuje pojem elektronické dôkazy a zaoberá sa niektorými druhmi elektronických dôkazov a ich použitím v trestnom konaní.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Vykonávanie dokazovania v trestnom konaní je nepochybne jedným z najaktuálnejšícha zároveň veľmi významným a často riešeným problémom či už v aplikačnej praxi, rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ako aj odbornej literatúre. Hlavným cieľom dokazovania, ktorépredstavuje zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je zistenievšetkých dôležitých skutočností pre rozhodnutie v trestnej veci. Riadne a zákonne vykonaný procesje predpokladom naplnenia je
MENU