Nájdené právne články pre výraz: závažnejší spôsob konania

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 19

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

59 dokumentov
17 dokumentov
184 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Osoba kupujúca drogy ako osoba poškodená až použitím, nie kúpou drogy. Nemožnosť tej istej osoby byť páchateľom aj osobou poškodenou a subsumcia predávania drog viacerým osobám pod pojem spá­chanie či­nu „vo väč­šom roz­sa­hu“.

Úryvok z textu:
Zá­sa­da nullum cri­men si­ne le­ge pat­rí me­dzi zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho. Pl­ne si uve­do­mu­jem zá­važ­nosť dro­go­vých de­lik­tov a ich do­pad naj­mä na slo­ven­skú dos­pie­va­jú­cu po­pu­lá­ciu, av­šak už aj tak mi­mo­riad­ne prís­ne san­kcie za­kot­ve­né v zá­ko­ne č. 300/2005 Z.z. Trest­ný zá­kon v zn. n. p. sú pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ap­li­ko­va­né i v prí­pa­doch, ke­dy je skut­ko­vý stav nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­ný, a to v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho.
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Zá­važ­nej­ší spô­sob ko­na­nia u pri kon­krét­nom tres­tnom či­ne zá­vi­sí od vý­kla­du zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. Páchanie trestného činu na viacerých osobách pri pokračovacích trestných činoch.

Úryvok z textu:
V ča­so­pi­se Jus­tič­ná re­vue č. 4/2014 bol pub­li­ko­va­ný člá­nok pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry v No­vom Mes­te nad Vá­hom JUDr. On­dre­ja Prik­ry­la PhD. s náz­vom „K ap­li­ká­cii oso­bit­né­ho kva­li­fi­kač­né­ho zna­ku na via­ce­rých oso­bách vo vzťa­hu k tres­tným či­nom pro­ti ma­jet­ku“. V pred­met­nom člán­ku autor do­chá­dza k zá­ve­ru, že oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný znak – na via­ce­rých oso­bách v zmys­le § 138 písm. j) Tr. zák., je mož­né pou­žiť aj vo vzťa­hu
Autor: Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka sa zamerala na trestno-procesné pravidlo in dubio pro reo, ktoré vyplýva zo zásady prezumpcie neviny a na jeho premietnutie do aplikačnej praxe s prepojením na trestný čin sexuálneho zneužívania. Za týmto účelom boli prezentované reálne prípady, na ktorých bolo možné vidieť dôsledky uplatnenia pravidla in dubio pro reo.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD In dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) je trestnoprocesné pravidlo, ktoré vyplýva zo zásady prezumpcie neviny. V aplikačnej praxi bolo vydaných viacero rozhodnutí, ktoré sa odvolávali na použitie pravidla in dubio pro reo v konkrétnych prípadoch. V článku je pozornosť upriamená na predmetné pravidlo vo vzťahu ku konkrétnemu trestnému činu, ktorým je sexuálne zneužívanie. Prečo práve tento trestný čin? Odpoveďou na položenú otázku je, že v rámci projektu Agent
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá formuláciou skutkovej vety, okrem iného aj tým čo nevyhnutne musí byť súčasťou skutkovej vety, čo jej súčasťou naopak byť nemôže, respektíve čo by skutková veta obsahovať nemala.

Úryvok z textu:
Nas­le­du­jú­ci prís­pe­vok sa za­obe­rá for­mu­lá­ciou skut­ko­vej ve­ty vo vý­ro­koch pro­ces­ných a me­ri­tór­nych roz­hod­nu­tí. Ana­ly­zu­je, čo ne­vyh­nut­ne mu­sí byť sú­čas­ťou skut­ko­vej ve­ty, čo jej sú­čas­ťou nao­pak byť ne­mô­že, resp. čo by skut­ko­vá ve­ta ob­sa­ho­vať ne­ma­la. Prís­pe­vok su­ma­ri­zu­je chy­by, kto­rých sa pri tvor­be skut­ku pra­vi­del­ne do­púš­ťa­jú po­li­caj­né or­gá­ny. Kri­ti­ke bu­de pod­ro­be­ná aj časť roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti všeo­bec­ných sú­do
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: V článku autori predkladajú kritiku právnej kvalifikácie týrania blízkej a zverenej osoby v kvalifikovanej skutkovej podstate závažnejším spôsobom konania s odkazom na páchanie trestného činu po dlhší čas

Úryvok z textu:
V člán­ku auto­ri pred­kla­da­jú kri­ti­ku práv­nej kva­li­fi­ká­cie tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by v kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia s od­ka­zom na pá­chanie tres­tné­ho či­nu po dl­hší čas. Tak, ako iné od­vet­via prá­va, aj v tres­tnom prá­ve mož­no ba­dať is­té „tren­dy“ stí­ha­nia a práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. V ne­dáv­nej mi­nu­los­ti (cca 5 ro­kov spät­ne) bo­lo z poh­
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá právom svedka odmietnuť vypovedať v rámci vyšetrovania drogových trestných činov v prípade, ak svedok drogy od páchateľa kupoval, alebo čo i len bezplatne dostal.

Úryvok z textu:
Prá­vo kaž­dé­ho na neus­ved­čo­va­nie sa­mé­ho se­ba, napr. od­miet­nu­tím vy­po­ve­dať v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, pat­rí me­dzi sta­bil­né prá­va, kto­ré sú je­din­com priz­ná­va­né na ná­rod­nej úrov­ni – čl. 47 ods. 1 Ústa­vy SR, ako aj na nad­ná­rod­nej úrov­ni - us­ta­no­ve­nie § 37 ods. 1 zá­ko­na č. 23/1991 Zb., kto­rým sa uvá­dza Lis­ti­na zá­klad­ných práv a slo­bôd ako ús­tav­ný zá­kon, čl. 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd. V sú­čas­nos­t
Autor: Mgr. Dominika Malá
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok porovnáva trestný čin vraždy ako je upravený podľa slovenského Trestného zákona s trestným činom vraždy upraveným podľa Trestných zákonov iných krajín. Komparácia je jedna z dôležitých metód výskumu, poznanie iných pohľadov na riešenie otázky vysporiadania sa so závažnou trestnou činnosťou môže byť nápomocné pri tvorbe či novelizácii vlastných právnych predpisov, preto je veľmi dôležité oboznámiť sa s právnymi úpravami iných štátov. Komparácia môže byť nápomocná v hľadaní odpovede na otázku, či je slovenský Trestný zákon príliš prísny alebo či ide o systém štandardný a nevymykajúci s ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 VŠEOBECNE O TRESTNOM ČINE VRAŽDY Vražda je trestným činom, ktorým jedna osoba - páchateľ iného - obeť úmyselne usmrtí. Takto definuje trestný čin vraždy aktuálne platný Trestný zákon Slovenskej republiky - zákon č. 300/2005 Z.z. (ďalej ako Trestný zákon). Je však zaujímavé zistiť, ako sa takýto čin posudzuje v iných krajinách Európy či sveta. Ako je definovaná skutková podstata, aký trest hrozí páchateľovi trestného činu za spôsobenie fatálneho následku inej osobe, to sú otázky
Autor: Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka sa v článku zaoberá pojmovým vymedzením obete, pedofílie, pedofila a problematikou dopadu pedofílie nielen na jej obete, ale i na samotného páchateľa, jednak z právneho hľadiska a jednak zo psychologického hľadiska.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Obeťou trestného činu sa môže stať z globálneho pohľadu ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť, politickú príslušnosť, náboženské vyznanie atď. Ak sa však na to pozrieme z hľadiska konkrétnych trestných činov, narazíme na určité obmedzenie vyplývajúce z povahy a charakteru toho ktorého trestného činu. Týka sa to napríklad týchto trestných činov: • vražda novonarodeného dieťaťa matkou (§ 146 TZ) ‒ predmetom útoku je novonarodené dieťa, • podávanie alkoho
Autor: JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zaoberá problémom aplikovania kvalifikovaných skutkových podstát, ktoré pri vymedzení prostredníctvom osobitných kvalifikačných pojmov zakladajú v niektorých prípadoch spornú aplikáciu týchto skutkových podstát a následne neprimeranosť ukladaného trestu a nejednotnosť súdneho rozhodovania, ktoré sa odlišuje pri obdobných skutkoch len v právnom posúdení a v tom, či na uvedený prípad možno aplikovať konkrétnu kvalifikovanú skutkovej podstatu alebo naopak, či tento znak nemožno páchateľovi pričítať.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pri rekodifikácií trestných kódexov boli do Trestného zákona [2] zavedené aj tzv. „osobitné kvalifikačné pojmy“, ktorých cieľom bolo zaviesť univerzálne pojmy, ktoré by boli použiteľné pre viaceré trestné činy a ich kvalifikované skutkové podstaty bez toho, aby pri každom konkrétnom trestnom čine boli opätovne vymenovávané všetky podmienky prísnejšej (kvalifikovanej) skutkovej podstaty. „Podstata kvalifikačných znakov spočíva v tom, že ide o znaky zostrujúce typovú závažnosť základ
Autor: Ján Lengvarský
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Krádež vlámaním, resp. jej správna právna kvalifikácia je (alebo lepšie povedané, donedávna bola) jednou z trestnoprávnych tém, pri ktorej sa rozchádzali názory odbornej verejnosti, orgánov činných v trestnom konaní ako aj rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky.

Úryvok z textu:
Krádež vlámaním, resp. jej správna právna kvalifikácia je (alebo lepšie povedané, donedávna bola) jednou z trestnoprávnych tém, pri ktorej sa rozchádzali názory odbornej verejnosti, orgánov činných v trestnom konaní ako aj rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky. Konkrétne hovorím o konaní páchateľa, ktorý si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spáchal takýto čin vlámaním a spôsobil tým malú škodu. Podľa znenia Trestného zákona, účinného do 31. júla 2019 bol trestný či
MENU