Nájdené právne články pre výraz: zloženie súdnej rady

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 7

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

12 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: doc. JUDr. Marek Domin PhD.
Zdroj: Projustice
Kľúčové slová: zloženie súdnej radysúdna mocvýkon súdnictva
Abstrakt: Novela Ústavy Slovenskej republiky nadobúdajúca účinnosť 1. septembra 2014 sa dotýka ústavnej definície manželstva a jeho ochrany a predovšetkým organizácie a právomociam Súdnej rady Slovenskej republiky a otázky predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne.

Úryvok z textu:
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „Národná rada“) sa dňa 4. júna 2014 uzniesla v poradí už na dvanástej novele(1) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). (2) Táto novela, z formálneho hľadiska realizovaná prostredníctvom ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. (3) (ďalej aj „posledná novela Ústavy“), nadobúdajúceho účinnosť 1. septembra 2014, sa dotkla dvoch významných oblastí ústavnej matérie. Okrem ústavnej definície manželstva a jeho ochrany to bola predovšetkým súdna moc. P
Autor: Mgr. František Pažitný
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok predstavuje analýzu doterajšieho vývoja a pôsobenia Súdnej rady Slovenskej republiky. Analýza sa zameriava na otázky týkajúce sa očakávaní pre ktoré ústavodarca tento ústavný orgán vytvoril a navrhuje možné zmeny, ktoré by mohli vyriešiť problémy tohto ústavného orgánu.

Úryvok z textu:
  1 Úvod Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) je ústavným orgánom, ktorý zastáva v ústavnoprávnom vývoji nášho štátu dôležité miesto. Dôkazom sú viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“),1 príspevky z radov odborníkov na ústavné právo,2 či množstvo novelizácií zákona č. 185/2002 Z.z. o súdnej rade, ale i samotnej ústavy napr. ústavným zákonom č. 161/2014 Z.z.
Autor: JUDr. Lenka Praženková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Ústavnoprávne postavenie súdnej rady vyplýva nielen z platnej právnej úpravy ale aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ktorý sa vo viacerých prípadoch musel vysporiadať s nedokonalosťou právnej úpravy a potrebami aplikačnej praxe. Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad najdôležitejších rozhodnutí ústavného súdu v sledovanom období týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnej rady a poukázať na otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Autorka prostredníctvom vybraných rozhodnutí o ústavnosti relevantnej právnej úpravy, sťažnostiach členov súdnej rady a sťažnostiach osôb dotknutých rozhodnutím sú ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Vážená pani predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vážená pani dekanka Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, vzácni hostia, dámy a páni, v úvode mi dovoľte poďakovať sa predsedníčke Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivette Macejkovej za pozvanie vystúpiť na tejto medzinárodnej vedeckej konferencii v rámci VII. ústavných dní. Verím, že svojim vstupom prispejem k naplneniu cieľa tohto podujatia, ktorý si stanovili
Autor: JUDr. Lenka Praženková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autorka sa v príspevku venuje jednému z aspektov nezávislosti súdnej moci, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky existencia Súdnej rady. Autorka poukazuje na charakter a úlohy Súdnej rady Slovenskej republiky s dôrazom na nezávislosť justície.

Úryvok z textu:
  Vážená pani predsedníčka Ústavného súdu SR, Vážená pani dekanka Právnickej fakulty UPŠJ, Vážené dámy, vážení páni, ctené auditórium, dovoľte mi na úvod poďakovať sa za možnosť vystúpiť s mojim príspevkom na tejto významnej medzinárodnej konferencie pri príležitosti 25. výročia Ústavy SR . Vážené dámy , vážení páni, začnem za hranicami našej republiky: Bývalý predseda Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Lord Neuberger, vo svojej prednáške na W
Autor: Doc. JUDr. Ján Drgonec DrSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. bola dosiaľ jedenásťkrát novelizovaná.[1] Bez vešteckého nadania i ambícií možno vysloviť, že jedenástou zmenou sa zásahy do Ústavy SR neskončili. Toto tvrdenie opodstatňuje platná podoba základného zákona štátu. Pri dlhodobom pohľade do minulosti možno konštatovať, že ústava sa od začiatku existencie československého štátu predstavovala dokument, ktorý sa v demokratickom štáte „patrí mať“. Je súčasťou bontónu, dobrých mravov a politickej kultúry, ale právny význam, a najmä právna záväznosť tohto dokumentu je kdesi v druhom slede. Viac alebo menej ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. bola dosiaľ jedenásťkrát novelizovaná.[1] Bez vešteckého nadania i ambícií možno vysloviť, že jedenástou zmenou sa zásahy do Ústavy SR neskončili. Toto tvrdenie opodstatňuje platná podoba základného zákona štátu. Pri dlhodobom pohľade do minulosti možno konštatovať, že ústava sa od začiatku existencie československého štátu predstavovala dokument, ktorý sa v demokratickom štáte „patrí mať“. Je súčasťou bontónu, dobrých mravov a politickej
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodobej štátnosti. Ústava predstavuje najvýznamnejší klenot právnej kultúry každého štátu, ktorý sa žiada nielen poznať, d ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodo
MENU