Nájdené právne články pre výraz: ústavná sťažnosť
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 135
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
1505 dokumentov
298 dokumentov
17884 dokumentov
13400 dokumentov
18 dokumentov
7 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodobej štátnosti. Ústava predstavuje najvýznamnejší klenot právnej kultúry každého štátu, ktorý sa žiada nielen poznať, d ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodo
-
Autor: JUDr. Ivetta Macejková PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Reálnym spoločenským javom procesu globalizácie na začiatku 21. storočia je terorizmus. Z hľadiska ochrany ľudských práv je prístup štátov a medzinárodného spoločenstva k terorizmu veľmi zložitý. Príspevok je venovaný pôsobnosti Ústavného súdu SR pri ochrane ľudských práv a slobôd pred terorizmom ako aj jeho kontrole ústavnosti rozhodnutí všeobecných súdov týkajúcich sa terorizmu. Z právneho názoru ústavného súdu vyplýva (nad rámec zákonnej úpravy uvedenej v Trestnom poriadku) povinnosť všetkých súdov posúdiť prípustnosť extradície aj z hľadiska ochrany ľudských práv. Návrh de lege feren ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1. Úvod Terorizmus ako spoločenský jav má svoju dlhodobú históriu. Postmoderná spoločnosť však eviduje 11. september 2001 ako zlomový medzník, ktorý v objektívnom procese globalizácie núti považovať medzinárodný terorizmus za celosvetový fenomén, ktorý reálne ohrozuje bezpečnosť nielen jednotlivých štátov, ale má supranacionálny charakter. Pojem „terorizmus“ má polysemický význam. Nemožno ho chápať ako izolovaný jav. Je predmetom teoretického, ale aj praktického záujmu politikov, politol
-
Autor: doc. JUDr. Ľudmila Somorová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: V moderných demokraciách sa ochrana základných práv a slobôd pred zásahmi zo strany orgánov verejnej správy inštitucionálne zabezpečuje nielen systémom súdnej ale v stále významnejšej miere aj systémom mimosúdnej ochrany. Prejavom toho je aj pôsobenie osobitného „zmocnenca“, ktorého úlohou je v právnopolitickej a sociálno-psychologickej oblasti prispievať k zlepšovaniu vzťahov medzi občanom a štátom. Tento inštitút ako orgán kontroly verejnej správy a preskúmavania podnetov /sťažností/ vybavený všetkými zárukami nezávislosti, umiestnený mimo hierarchie štátnej správy usiluje výlučne prostrední ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - I. Na úvod V moderných demokraciách sa ochrana základných práv a slobôd pred zásahmi zo strany orgánov verejnej správy inštitucionálne zabezpečuje nielen systémom súdnej ale v stále významnejšej miere aj systémom mimosúdnej ochrany. Prejavom toho je aj pôsobenie osobitného „zmocnenca“, ktorého úlohou je v právnopolitickej a sociálno-psychologickej oblasti prispievať k zlepšovaniu vzťahov medzi občanom a štátom. Tento inštitút ako orgán kontroly verejnej správy a preskúmavania podnetov /sť
-
Autor: JUDr. Ľuboš Kukliš
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnostije reálna územná samospráva. Je to inštitút, ktorý si zasluhuje permanentnú pozornosť nielen ako nevyhnutná súčasť vertikálnej štruktúry štátu, ale z viacerých dôvodov.1 Cesta do budúcnosti po roku 1989 viedla - zdanlivo paradoxne - cez návrat k znovuobjaveným (overeným) hodnotám. Toto bol, a aj je, dôvod neustáleho ozrejmovania si zmyslu územnej samosprávy. Vo významných dielach staroveku má ľudstvo spracované „dedičstvo polis, ktoré by mohlo zabezpečiť duchovnú jednotu i pre spoločenské premeny najväčších rozmerov.“ Obec, polis, „vlastn ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1. Podnetné dedičstvopolis Jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnostije reálna územná samospráva. Je to inštitút, ktorý si zasluhuje permanentnú pozornosť nielen ako nevyhnutná súčasť vertikálnej štruktúry štátu, ale z viacerých dôvodov.1 Cesta do budúcnosti po roku 1989 viedla - zdanlivo paradoxne - cez návrat k znovuobjaveným (overeným) hodnotám. Toto bol, a aj je, dôvod neustáleho ozrejmovania si zmyslu územnej samosprávy. Vo významných dielach staroveku má ľud
-
Autor: JUDr. Andrej Hanus
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave -
Abstrakt: Autor sa zaoberá judikatúrou Európskeho súdneho dvora a judikatúrou ústavných súdov niektorých členských štátov Európskej únie týkajúcou sa zavedenia inštitútu európskeho zatykača a transpozície Rámcového rozhodnutia Rady o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi do právnych poriadkov členských štátov.
Úryvok z textu: - Úvod Rámcovým rozhodnutím Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi[1] (ďalej len „rámcové rozhodnutie“) bolo medzi členskými štátmi Európskej únie nahradené tradičné vydávacie konanie špecifickým európskym inštitútom, ktorý mal zjednodušiť a zrýchliť poväčšine zdĺhavé vydávacie procedúry. Európska únia týmto pokračovala v nastúpenom trende vychádzajúcom zo záverov zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999, podľa ktorý