Nájdené právne články pre výraz: ústavná sťažnosť
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 134
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
1322 dokumentov
258 dokumentov
17291 dokumentov
13341 dokumentov
18 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: JUDr. Juraj Gyárfáš LL.M.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK -
Abstrakt: Autor hodnotí aktuálnu rozhodovaciu prax slovenských súdov vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu od nadobudnutia účinnosti tzv. veľkej novely zákona o rozhodcovskom konaní 1. januára 2015. Na základe prehľadu rozhodovacej praxe v niektorých kľúčových otázkach autor konštatuje, že arbitráži sa darí znovu získavať dôveru všeobecných súdov a tým dochádza k menšej miere ingerencie.
Úryvok z textu: - Pred dvoma rokmi sme na stránkach tohto časopisu s prof. Števčekom opakovali náš dlhodobý názor, že fungujúce rozhodcovské konanie je prínosom pre právny a hospodársky život moderného štátu a jedným z kľúčových predpokladov fungujúcej arbitráže je dôvera.[2] Dovolili sme si postulovať, že arbitráž je akýmsi „stelesnením“ dôvery. Strany sa s dôverou obracajú na neštátnu rozhodcovskú inštitúciu a štátom neregulovaných rozhodcov a zároveň štát dôveruje rozhodnutiam vydaným v tomto kon
-
Autor: JUDr. František Sedlačko LL.M.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK -
Abstrakt: Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ktorý je v nadväznosti na § 431 ods. 1 CSP zároveň aj dovolacím dôvodom, je v dovolacej praxi uplatňovaný so železnou pravidelnosťou. Frekvencia jeho výskytu, či už samostatne alebo popri iných dovolacích dôvodoch, je natoľko intenzívna, že umožňuje prijať záver o najčastejšom dovolacom dôvode.
Úryvok z textu: - Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ktorý je v nadväznosti na § 431 ods. 1 CSP zároveň aj dovolacím dôvodom, je v dovolacej praxi uplatňovaný so železnou pravidelnosťou. Frekvencia jeho výskytu, či už samostatne alebo popri iných dovolacích dôvodoch, je natoľko intenzívna, že umožňuje prijať záver o najčastejšom dovolacom dôvode. Naďalej je teda aktuálny pôvodný justičný bonmot z čias účinnosti § 237 ods. 1 písm. f) OSP, že pod „efko“ sa zmestí „(f)šetko“. Poruše
-
Autor: JUDr. František Sedlačko LL.M.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK -
Abstrakt: V rámci postupného vývoja názorov na pôsobnosť veľkého senátu podľa § 48 CSP, jeho význam a postavenie v justičnom systéme, bola odborná verejnosť konfrontovaná s viacerými zaujímavými rozhodnutiami. Jedným z najznámejších je uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 28. 4. 2020 sp. zn 1 VCdo 3/2019, ktoré vyvolalo intenzívnu diskusiu nielen v Bulletine slovenskej advokácie (pozri BSA č. 6/2020 a 12/2020).
Úryvok z textu: - V rámci postupného vývoja názorov na pôsobnosť veľkého senátu podľa § 48 CSP, jeho význam a postavenie v justičnom systéme, bola odborná verejnosť konfrontovaná s viacerými zaujímavými rozhodnutiami. Jedným z najznámejších je uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 28. 4. 2020 sp. zn 1 VCdo 3/2019, ktoré vyvolalo intenzívnu diskusiu nielen v Bulletine slovenskej advokácie (pozri BSA č. 6/2020 a 12/2020). Ratio decidenti tohto rozhodnutia (ods. 26) spočíva v
-
Autor: JUDr. Lukáš Michaľov PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK -
Abstrakt: Autor koncentruje pozornosť na možnosť obnovy trestného konania z dôvodu zásadnej zmeny regulácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Aktuálnosť zvolenej problematiky nie je len otázkou akademickou, ale predovšetkým aplikačno-právnou, najmä so zreteľom na diametrálnu odlišnosť trestných sadzieb avizovaného trestného činu v zmysle úpravy účinnej do roku 2019 a podľa platného právneho stavu. Článok poukazuje na iracionálne pôsobenie intertemporálnych presahov pôvodnej dikcie, formálny prístup justičných autorít a zamýšľa sa nad možnosťami ich riešenia.
Úryvok z textu: - V súčasnej aplikačnej praxi sa vyskytlo viacero prípadov snáh o povolenie obnovy trestného konania z dôvodu zmeny trestnoprávnej regulácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona účinnej od 1. augusta 2019. Prístup všeobecných súdov a, ako sa zdá, aj Ústavného súdu SR, je k uchádzaniu sa o povolenie obnovy konania nanajvýš zdržanlivý a rigorózny. Autor sa zameriava na analýzu vybraných aspektov rozhodovacej činnosti tuzemských súdov, zamýšľa sa nad použiteľnosťou záverov Ústavného