Nájdené právne články pre výraz: ústavná sťažnosť
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 135
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
1408 dokumentov
298 dokumentov
17875 dokumentov
13394 dokumentov
18 dokumentov
7 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: JUDr. Andrej Hanus
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave -
Abstrakt: Autor sa zaoberá judikatúrou Európskeho súdneho dvora a judikatúrou ústavných súdov niektorých členských štátov Európskej únie týkajúcou sa zavedenia inštitútu európskeho zatykača a transpozície Rámcového rozhodnutia Rady o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi do právnych poriadkov členských štátov.
Úryvok z textu: - Úvod Rámcovým rozhodnutím Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi[1] (ďalej len „rámcové rozhodnutie“) bolo medzi členskými štátmi Európskej únie nahradené tradičné vydávacie konanie špecifickým európskym inštitútom, ktorý mal zjednodušiť a zrýchliť poväčšine zdĺhavé vydávacie procedúry. Európska únia týmto pokračovala v nastúpenom trende vychádzajúcom zo záverov zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999, podľa ktorý
-
Autor: doc. JUDr. Ľudmila Somorová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: V moderných demokraciách sa ochrana základných práv a slobôd pred zásahmi zo strany orgánov verejnej správy inštitucionálne zabezpečuje nielen systémom súdnej ale v stále významnejšej miere aj systémom mimosúdnej ochrany. Prejavom toho je aj pôsobenie osobitného „zmocnenca“, ktorého úlohou je v právnopolitickej a sociálno-psychologickej oblasti prispievať k zlepšovaniu vzťahov medzi občanom a štátom. Tento inštitút ako orgán kontroly verejnej správy a preskúmavania podnetov /sťažností/ vybavený všetkými zárukami nezávislosti, umiestnený mimo hierarchie štátnej správy usiluje výlučne prostrední ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - I. Na úvod V moderných demokraciách sa ochrana základných práv a slobôd pred zásahmi zo strany orgánov verejnej správy inštitucionálne zabezpečuje nielen systémom súdnej ale v stále významnejšej miere aj systémom mimosúdnej ochrany. Prejavom toho je aj pôsobenie osobitného „zmocnenca“, ktorého úlohou je v právnopolitickej a sociálno-psychologickej oblasti prispievať k zlepšovaniu vzťahov medzi občanom a štátom. Tento inštitút ako orgán kontroly verejnej správy a preskúmavania podnetov /sť
-
Autor: JUDr. Ľuboš Kukliš
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnostije reálna územná samospráva. Je to inštitút, ktorý si zasluhuje permanentnú pozornosť nielen ako nevyhnutná súčasť vertikálnej štruktúry štátu, ale z viacerých dôvodov.1 Cesta do budúcnosti po roku 1989 viedla - zdanlivo paradoxne - cez návrat k znovuobjaveným (overeným) hodnotám. Toto bol, a aj je, dôvod neustáleho ozrejmovania si zmyslu územnej samosprávy. Vo významných dielach staroveku má ľudstvo spracované „dedičstvo polis, ktoré by mohlo zabezpečiť duchovnú jednotu i pre spoločenské premeny najväčších rozmerov.“ Obec, polis, „vlastn ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1. Podnetné dedičstvopolis Jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnostije reálna územná samospráva. Je to inštitút, ktorý si zasluhuje permanentnú pozornosť nielen ako nevyhnutná súčasť vertikálnej štruktúry štátu, ale z viacerých dôvodov.1 Cesta do budúcnosti po roku 1989 viedla - zdanlivo paradoxne - cez návrat k znovuobjaveným (overeným) hodnotám. Toto bol, a aj je, dôvod neustáleho ozrejmovania si zmyslu územnej samosprávy. Vo významných dielach staroveku má ľud
-
Autor: JUDr. Ivetta Macejková PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Reálnym spoločenským javom procesu globalizácie na začiatku 21. storočia je terorizmus. Z hľadiska ochrany ľudských práv je prístup štátov a medzinárodného spoločenstva k terorizmu veľmi zložitý. Príspevok je venovaný pôsobnosti Ústavného súdu SR pri ochrane ľudských práv a slobôd pred terorizmom ako aj jeho kontrole ústavnosti rozhodnutí všeobecných súdov týkajúcich sa terorizmu. Z právneho názoru ústavného súdu vyplýva (nad rámec zákonnej úpravy uvedenej v Trestnom poriadku) povinnosť všetkých súdov posúdiť prípustnosť extradície aj z hľadiska ochrany ľudských práv. Návrh de lege feren ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1. Úvod Terorizmus ako spoločenský jav má svoju dlhodobú históriu. Postmoderná spoločnosť však eviduje 11. september 2001 ako zlomový medzník, ktorý v objektívnom procese globalizácie núti považovať medzinárodný terorizmus za celosvetový fenomén, ktorý reálne ohrozuje bezpečnosť nielen jednotlivých štátov, ale má supranacionálny charakter. Pojem „terorizmus“ má polysemický význam. Nemožno ho chápať ako izolovaný jav. Je predmetom teoretického, ale aj praktického záujmu politikov, politol
-
Autor: doc. JUDr. Imrich Kanárik CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Špecifickým znakom štátu conditio sine qua non je štátna moc. Spôsob organizácie / usporiadania štátnej moci sa v štátovede označuje pojmom forma štátu. Jej zložkami sú forma vlády a učlenenie štátu (synonymicky aj „štátne zriadenie“). Uvedené členenie zodpovedá rôznym rovinám prístupu k spôsobom organizácie štátnej moci. Vertikálne usporiadanie štátnej moci medzi ústredné orgány moci a miestne orgány moci spadá pod pojem učlenenie štátu. Horizontálna rovina spôsobov, akými je moc v štáte usporiadaná je prezentovaná v pojme forma vlády.
Úryvok z textu: - Úvod Špecifickým znakom štátu conditio sine qua non je štátna moc. Spôsob organizácie / usporiadania štátnej moci sa v štátovede označuje pojmom forma štátu. Jej zložkami sú forma vlády a učlenenie štátu (synonymicky aj „štátne zriadenie“). Uvedené členenie zodpovedá rôznym rovinám prístupu k spôsobom organizácie štátnej moci. Vertikálne usporiadanie štátnej moci medzi ústredné orgány moci a miestne orgány moci spadá pod pojem učlenenie štátu. Horizontálna rovina spôsobov, akými je
-
Autor: doc. JUDr. Miroslav Štrkolec PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NKÚ“ alebo „Najvyšší kontrolný úrad“) patrí medzi tie ústavné orgány, ktoré boli zriadené ústavou už v čase jej schválenia Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992 . Zakotvenie NKÚ ako kontrolného orgánu priamo v ústavnom texte bolo v porovnaní s ústavami iných demokratických štátov (z ktorých sa taktiež vychádzalo pri tvorbe ústavy) štandardné, pričom z dôvodovej správy k vládnemu návrhu ústavy vyplýva, že NKÚ sa zriaďoval ako ,,nový typ“ kontrolného orgánu. Zriadenie a ústavná fixácia NKÚ ako nezávislého orgánu stojaceho mimo systém ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - I. Vývoj ústavnej úpravy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NKÚ“ alebo „Najvyšší kontrolný úrad“) patrí medzi tie ústavné orgány, ktoré boli zriadené ústavou už v čase jej schválenia Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992[1]. Zakotvenie NKÚ ako kontrolného orgánu priamo v ústavnom texte bolo v porovnaní s ústavami iných demokratických štátov (z ktorých sa taktiež vychádzalo pri tvorbe úst
-
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodobej štátnosti. Ústava predstavuje najvýznamnejší klenot právnej kultúry každého štátu, ktorý sa žiada nielen poznať, d ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodo
-
Autor: doc. JUDr. Imrich Kanárik CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Pre občiansku spoločnosť je právo objektívne nevyhnutným nástrojom jej existencie. Medzi funkcie práva ako hlavné, základné smery činnosti práva patria regulatívna funkcia a funkcia právnej istoty. Právo je polysém a preto aj vymedzenie pojmu právnej medzery má viacero významov, právna medzera má rôzne podoby.
Úryvok z textu: - 1. Vymedzenie pojmov Pre občiansku spoločnosť je právo objektívne nevyhnutným nástrojom jej existencie. Medzi funkcie práva ako hlavné, základné smery činnosti práva patria regulatívna funkcia a funkcia právnej istoty. Právo je polysém a preto aj vymedzenie pojmu právnej medzery má viacero významov, právna medzera má rôzne podoby. Možno ju preto skúmať vo viacerých rovinách, predovšetkým ako: a) právne vákuum b)
-
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá problematikou záväznosti rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a to tak, z hľadiska ústavnej a zákonnej úpravy, ako aj z hľadiska ich rešpektovania v ústavnej praxi. Osobitnú pozornosť venuje problematike záväznosti odôvodnení rozhodnutí ústavného súdu, ako aj otázkam precedentného pôsobenia nálezov ústavného súdu vo veciach individuálnej kontroly ústavnosti, pričom dospieva k záveru, že z faktického hľadiska sú právne názory vyjadrené v týchto rozhodnutiach všeobecne záväzné, a ich rešpektovanie v praxi by malo byť prejavom vyspelej právnej kultúry a fung ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1. Úvod Moderný právny štát sa nie zriedka zjednodušene chápe ako štát, v ktorom vládne právo, t. j. štát, v ktorom sú všetci adresáti práva, ale najmä a predovšetkým orgány verejnej moci viazané právom. Princíp viazanosti nositeľov moci právom, t. j. princíp legality nesporne predstavuje základné formálnoprávne východisko ústavnej koncepcie právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“ alebo „Ústavný súd SR“) aj preto celkom logicky a opodstat
-
Autor: JUDr. Jolana Fuchsová
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Cieľom príspevku je zhrnúť pohľad Ústavného súdu SR na základné právo jednotlivca na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy SR a článku 5 Dohovoru, nakoľko ide o jednu z najvýznamnejších slobôd. Zároveň príspevok poukazuje na problematike tzv. väzobných sťažností na dva spôsoby reflexie judikatúry Ústavného súdu SR. Ide jednak o reflexiu judikatúry Ústavného súdu SR v legislatíve a jednak v rozhodovacej praxi všeobecných súdov.
Úryvok z textu: - Článok 17 Ústavy SR (ďalej aj „ústava“) a článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) zakotvujú základné právo jednotlivca na osobnú slobodu. Ide o jednu z najvýznamnejších slobôd. Rovnako obsahujú aj presne vymedzené podmienky, za ktorých je možné osobnú slobodu obmedziť.[1] Najzávažnejším procesným zásahom do práv obvineného, prípadne podozrivého je zásah do jeho osobnej slobody, t. j. jeho zadržanie,