Nájdené právne články pre výraz: ústavná sťažnosť
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 135
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
1408 dokumentov
298 dokumentov
17875 dokumentov
13394 dokumentov
18 dokumentov
7 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: JUDr. Daniela Švecová
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Inštitút poradných stanovísk Európskeho súdu pre ľudské práva k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol do systému európskej ochrany ľudských práv zavedený Protokolom č. 16 k Dohovoru. V nadväznosti na očakávanú ratifikáciu Protokolu č. 16 v Slovenskej republike autorka analyzuje ustanovenia v tejto súvislosti inkorporované v slovenských civilných procesných kódexov a v Trestnom poriadku a porovnáva ich s obdobnou právnou úpravou v novom zákone o Ústavnom súde. Autorka stručne poskytuje náhľad n ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Vážený pán predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, vážený pán dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vážené auditórium, v prvom rade mi dovoľte poďakovať za pozvanie na túto medzinárodnú vedeckú konferenciu, v rámci ktorej by som sa chcela venovať problematike poradných stanovísk Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „európsky súd“) k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľuds
-
Autor: Prof. JUDr. Mária Patakyová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Verejný ochranca práv nie je vybavený silnými kompetenciami. Najsilnejšou, a z pohľadu právnych následkov najúčinnejšou, je možnosť iniciovať konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o súlade právnych podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“), ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy. Táto právomoc verejného ochrancu práv bola zavedená ústavným zákonom č. 92/2006 Z. z., ktor ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Verejný ochranca práv bol do ústavného poriadku Slovenskej republiky zavedený ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Verejný ochranca práv je atypickou inštitúciou v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorá pôsobí v prospech ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, posilňuje kontrolu orgánov verejnej moci a iniciuje reformy práva a verejnej moci[1]. Atypickosť
-
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Autorka sa v príspevku venuje rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky z hľadiska pohľadu medzinárodnej kontroly vykonávanej Radou Európy, predovšetkým Európskym súdom pre ľudské práva a Výborom ministrov Rady Európy, ktorý následne dohliada na výkon rozsudkov proti členským štátom. Cieľom príspevku je oboznámenie so základnými princípmi, ktoré sa v rozhodnutiach proti Slovenskej republike vyskytli, pokiaľ ide inter alia o sťažnosti na neprimeranú dĺžku konania, slobodu prejavu, či prípustnosť mimoriadneho dovolania. Príspevok sa venuje aj analýze relevantnej právnej úpravy a ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Vytvorenie účinného prostriedku nápravy Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nepovažoval podnet za účinný a dostupný prostriedok nápravy, ktorý by mali sťažovatelia vyčerpať pred tým, ako sa naň obrátia. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v konaní o podnete podľa § 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) rozhodoval len o porušení, resp. neporušení práv. Podľa ESĽP, podnet nezabezpečil priamu ochranu práv podnecovateľov a n
-
Autor: JUDr. Jana Baricová
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: V roku 2018 bol schválený nový zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Autorka v príspevku analyzuje okolnosti prijatia nového zákona a venuje sa jeho obsahovej stránke. V druhej časti príspevku analyzuje konanie pred ústavným súdom a podáva stručnú charakteristiku jednotlivých konaní pred ústavným súdom. V tretej časti sa zaobéra otázkou čo „nové“ prináša alebo i neprináša nový zákon o ústavnom súde.
Úryvok z textu: - Na úvod k novému zákonu o ústavnom súde Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd"), ako súd tzv. kontinentálneho (kelsenovského ) modelu ústavného súdnictva je založený ústavodarcom, v moci ktorého je taktiež vymedzenie právomocí ústavného súdu - čl. 124 až 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) . Ústavodarca pritom v čl. 124 ústavy definuje ústavný súd ako nezávislý súdny orgánom ochrany ústavnosti, v čl. 125 až 131 ústavy potom presne vymedzuje právom
-
Autor: doc. JUDr. Peter Molnár PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Aj zákon č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky normuje použitie iných právnych predpisov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Autor v príspevku analyzuje jednotlivé štádiá štandardného priebehu konania pred ústavným súdom, a uvádza kedy pripadá do úvahy v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky subsidiárne použiť iný právny predpis. V závere poukazuje na možné aplikačné problémy.
Úryvok z textu: - 1. Úvodné poznámky. Každý druh verejného procesu más svoj účel, cieľ a program. Inak tomu nie je ani v prípade ústavného súdneho procesu, ako konania pred súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Cieľom konania pred ústavným súdom je ochrana ústavnosti, a to v jej konkrétnej forme (t.j. predovšetkým posúdenie sporu o to, či administrácia kompetencie orgánom verejnej moci bola v súlade s normami ústavného práva a či neboli porušené základné práva a slobody účastníka konania pre
-
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá/ reaguje na prijatie nového zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon") v novembri 2018. Osobitne sa venuje procesným ustanoveniam zákona. Vychádzajúc z krátkeho časového úseku aplikácie nového zákona v praxi sú v ňom obsiahnuté hodnotiace prvky smerujúce k naplneniu účelu prijatia nového zákona, a venuje sa tiež spôsobu legislatívneho a legislatívno- technického spracovania novej právnej úpravy.
Úryvok z textu: - Inšpiráciou pre zvolenie témy môjho príspevku bolo prijatie nového zákona o ústavnom súde 24. októbra 2018 s účinnosťou v zásade od 1. marca 2019, a to zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon o ústavnom súde“ alebo aj „zákon č. 314/2018). Nový zákon o ústavnom súde nahradil zákon Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeh
-
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Predmetom príspevku je analýza úpravy postavenia súdnych orgánov ochrany ústavnosti v ústavách štátov V4. Autor analyzuje ústavnú úpravu z hľadiska jej obsahu, rozsahu a detailnosti, ako aj stability. Osobitne sa autor zaoberá otázkou, či ústavná úprava (ne)primerane limituje zákonnú úpravu. Z analýzy vyplýva, že z hľadiska obsahu je ústavná úprava postavenia ústavných súdov v štátoch V4 porovnateľná, ale z hľadiska rozsahu a detailnosti existujú medzi nimi významné rozdiely. Najširšia a najdetailnejšia je ústavná úprava v Slovenskej republike, ktorá je ale paradoxne najmenej stabilná. Naopak ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Nie je žiadnym tajomstvom, že kľúčovým podnetom pre voľbu tematického zamerania VIII. ústavných dní bolo schválenie nového slovenského zákona o ústavnom súde - zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „nový zákon o Ústavnom súde SR“). Kvalitná zákonná úprava je jedným z významných predpokladov efektívneho výkonu ústavného súdnictva, a preto je medzinárodná vedecká konferencia vecne orientovaná na legislatívnu
-
Autor: Mgr. Viliam Poništ PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK -
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá právom podať odvolanie a možnosti podať ho bez náležitostí. Rozoberá, aké následky má podanie odvolania bez všetkých povinných náležitostí, resp. bez náležitostí, bez ktorých nemôže súd ďalej pokračovať v konaní. Zameriava sa najmä na problematiku uve- denia a doplnenia odvolacích dôvodov, pri ktorých úprave došlo k najväčšej zmene. Článok sa venuje nielen podaniu blanketného odvolania s dôrazom na absenciu odvolacích dôvodov, ale aj na prípady, ak sú odvolacie dôvody uvedené iba všeobecne, prípadne, ak sú odvolacie dôvody ďalej v odvolacom konaní konkretizované a rozvíjan ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Odvolanie podané bez obligatórnych náležitostí alebo tiež blanketné odvolanie nie je práve častým fenoménom, no vďaka judikačnej činnosti najvyšších súdnych autorít sa vynorili niektoré skutočnosti, ktoré vzbudzujú pozornosť. Blanketným odvolaním rozumieme odvolanie, ktoré neobsahuje zákonom požadované náležitosti, hoci by obsahovalo aj mnoho iných náležitosti, či samotného textu. V zmysle CSP je nutné uviesť v odvolaní okrem všeobecných náleži
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus -
Abstrakt: Protichodná judikatúra nie je javom výnimočným naopak ide v justičnom systéme o jav bežný, ktorý je jeho prirodzenou súčasťou. Želaným stavom je síce jednotná (konštantná) judikatúra, t. j. aby sa „v rovnakých prípadoch rozhodovalo rovnako“, avšak za splnenia určitých podmienok je odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nielenže prípustný, ale priam žiadúci a nevyhnutný. Naplnenie princípu právnej istoty preto nemožno stotožňovať s právom na jednotnú judikatúru, ktorá sa pochopiteľne môže vyvíjať s cieľom flexibilne reagovať na spoločenský vývoj a doposiaľ „neobjavené“ argumenty.
Úryvok z textu: - Protichodná judikatúra nie je javom výnimočným naopak ide v justičnom systéme o jav bežný, ktorý je jeho prirodzenou súčasťou. Želaným stavom je síce jednotná (konštantná) judikatúra, t. j. aby sa „v rovnakých prípadoch rozhodovalo rovnako“, avšak za splnenia určitých podmienok je odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nielenže prípustný, ale priam žiadúci a nevyhnutný. Naplnenie princípu právnej istoty preto nemožno stotožňovať s právom na jednotnú judikatúru, ktorá sa pochopiteľne môže vyví
-
Autor: Juraj Martaus
Zdroj: Ulpianus -
Abstrakt: Minulotýždňový postup vlády, ktorá sa rozhodla neodvolať členov Súdnej rady SR (nominantov bývalej vlády), ale im „len“ ústami ministerky spravodlivosti tlmočiť stratu dôvery a následné rozhodnutie piatich členov Súdnej rady SR - nominantov národnej rady a vlády, vzdať sa svojich funkcií, považujem z ústavnoprávneho hľadiska za veľmi pozitívny signál.
Úryvok z textu: - Oceňujem, že vláda (a národná rada) nepristúpila k silovému riešeniu situácie (k odvolaniu jej nominantov v Súdnej rade SR), a teda ku konaniu, ktoré by bolo v zjavnom rozpore s (i keď s veľmi kontroverzným) rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. Plz. ÚS. 2/2018. Bývalým členom Súdnej rady SR zas ďakujem, že (hoci mohli) sa napokon o dotknuté rozhodnutie Ústavného súdu SR neopreli, čím došlo k pomerne rýchlemu zažehnaniu ďalšieho (črtajúceho sa) ústavnoprávneho sporu - tentokrát ohľadom právom