Nájdené právne články pre výraz: ústavná sťažnosť

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 135

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1408 dokumentov
17875 dokumentov
13394 dokumentov
18 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Juraj Gyárfáš LL.M.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autor hodnotí aktuálnu rozhodovaciu prax slovenských súdov vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu od nadobudnutia účinnosti tzv. veľkej novely zákona o rozhodcovskom konaní 1. januára 2015. Na základe prehľadu rozhodovacej praxe v niektorých kľúčových otázkach autor konštatuje, že arbitráži sa darí znovu získavať dôveru všeobecných súdov a tým dochádza k menšej miere ingerencie.

Úryvok z textu:
  Pred dvoma rokmi sme na stránkach tohto časopisu s prof. Števčekom opakovali náš dlhodobý názor, že fungujúce rozhodcovské konanie je prínosom pre právny a hospodársky život moderného štátu a jedným z kľúčových predpokladov fungujúcej arbitráže je dôvera.[2] Dovolili sme si postulovať, že arbitráž je akýmsi „stelesnením“ dôvery. Strany sa s dôverou obracajú na neštátnu rozhodcovskú inštitúciu a štátom neregulovaných rozhodcov a zároveň štát dôveruje rozhodnu­tiam vydaným v tomto kon
Autor: JUDr. František Sedlačko PhD., LL.M.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ktorý je v nadväznosti na § 431 ods. 1 CSP zároveň aj dovolacím dôvodom, je v dovolacej praxi uplatňovaný so železnou pravidelnosťou. Frekvencia jeho výskytu, či už samostatne alebo popri iných dovolacích dôvodoch, je natoľko intenzívna, že umožňuje prijať záver o najčastejšom dovolacom dôvode.

Úryvok z textu:
  Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ktorý je v nadväznosti na § 431 ods. 1 CSP zároveň aj dovolacím dôvodom, je v dovolacej praxi uplatňovaný so železnou pravidelnosťou. Frekvencia jeho výskytu, či už samostatne alebo popri iných dovolacích dôvodoch, je natoľko inten­zívna, že umožňuje prijať záver o najčastejšom dovolacom dôvode. Naďalej je teda aktuálny pôvodný justičný bonmot z čias účinnosti § 237 ods. 1 písm. f) OSP, že pod „efko“ sa zmestí „(f)šetko“. Poruše
Autor: JUDr. František Sedlačko PhD., LL.M.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: V rámci postupného vývoja názorov na pôsobnosť veľkého senátu podľa § 48 CSP, jeho význam a postavenie v justičnom systéme, bola odborná verejnosť konfrontovaná s viacerými zaujímavými rozhodnutiami. Jedným z najznámejších je uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 28. 4. 2020 sp. zn 1 VCdo 3/2019, ktoré vyvolalo intenzívnu diskusiu nielen v Bulletine slovenskej advokácie (pozri BSA č. 6/2020 a 12/2020).

Úryvok z textu:
  V rámci postupného vývoja názorov na pôsobnosť veľkého senátu podľa § 48 CSP, jeho význam a postavenie v justičnom systéme, bola odborná verejnosť konfrontovaná s viacerými zaujímavými rozhodnutiami. Jedným z najznámejších je uzne­senie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 28. 4. 2020 sp. zn 1 VCdo 3/2019, ktoré vyvolalo inten­zívnu diskusiu nielen v Bulletine slovenskej advokácie (pozri BSA č. 6/2020 a 12/2020). Ratio decidenti tohto rozhodnutia (ods. 26) spočíva v
Autor: JUDr. Lukáš Michaľov PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autor koncentruje pozornosť na možnosť obnovy trestného konania z dôvodu zásadnej zmeny regulácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Aktuálnosť zvolenej problematiky nie je len otázkou akademickou, ale predovšetkým aplikačno-právnou, najmä so zreteľom na diametrálnu odlišnosť trestných sadzieb avizovaného trestného činu v zmysle úpravy účinnej do roku 2019 a podľa platného právneho stavu. Článok poukazuje na iracionálne pôsobenie intertemporálnych presahov pôvodnej dikcie, formálny prístup justičných autorít a zamýšľa sa nad možnosťami ich riešenia.

Úryvok z textu:
V súčasnej aplikačnej praxi sa vyskytlo viacero prípadov snáh o povolenie obnovy trestného konania z dôvodu zmeny trestnoprávnej regulácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona účinnej od 1. augusta 2019. Prístup všeobecných súdov a, ako sa zdá, aj Ústavného súdu SR, je k uchádzaniu sa o povolenie obnovy konania nanajvýš zdržanlivý a rigorózny. Autor sa zameriava na analýzu vybraných aspektov rozhodovacej činnosti tuzemských súdov, zamýšľa sa nad použiteľnosťou záverov Ústavného
Autor: JUDr. Ing. Peter Schmidt
Zdroj: Judikáty.info
Abstrakt: Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

Úryvok z textu:
Komentár Ústavný súd SR sa na podklade jediného nálezu podrobne vyjadruje k rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu pred správcom dane a vymedzuje hranice tohto dôkazného bremena. Ústavný súd SR potvrdzuje, že neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt zo strany orgánov finančnej správy je potrebné považovať za ústavne neudržateľný postup. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Ústavný súd SR sa vyslovil, že pri posudzovaní miery dôkazného brem
MENU