Nájdené právne články pre výraz: bezdôvodné obohatenie

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 44

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1588 dokumentov
500 dokumentov
12796 dokumentov
39 dokumentov
6 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Norbert Adamov PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Hoci niektoré predpisy z oblasti správneho práva expressis verbis ustanovujú, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva má byť jednorazová, článok 20 Ústavy Slovenskej republiky nevylučuje ani takú náhradu, ktorá sa bude vlastníkovi vyplácať opakovane. Kým jednorazová náhrada sa javí byť nevyhovujúcou ak je obmedzenie trvalé a bude obmedzovať aj právnych nástupcov aktuálneho vlastníka, opakované plnenie sa zas môže javiť ako príliš malá kompenzácia z hľadiska závažnosti zásahu do vlastníckeho práva, pretože obmedzenie spravidla kumulatívne nenarastá ale od začiatku pôsobí v plnom rozsahu.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Verejný záujem je jedným z dôvodov obmedzenia vlastníckeho práva. Typickým nástrojom na realizáciu takéhoto verejného záujmu sú zákony. V nich sú upravené prípady a podmienky obmedzenia vlastníckeho práva. Hoci spravidla ide o zákony z oblasti správneho práva, dôsledky vzniknuvšie takýmto obmedzením ingerujú tak do oblasti práva občianskeho ako aj ústavného, pričom ústrednou otázkou tohto prieniku je otázka primeranej náhrady. Primeranosť treba posudzovať tak z hľadiska výšky a
Autor: JUDr. Tomáš Lisánsky
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá vybranými skutkovými podstatami trestných činov obsiahnutých v osobitnej časti Trestného zákona, pričom zvláštnu pozornosť venuje prípadom súvisiacich s právnymi vzťahmi upravenými normami súkromného práva. V tejto súvislosti príspevok analyzuje najmä možné kazuistické situácie vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky alebo realizáciou záložného práva. Súčasne je v príspevku venovaný priestor i prípadom, v ktorých dochádza zo strany oprávnených subjektov k vzneseniu námietky premlčania alebo preklúzii.

Úryvok z textu:
Úvod. Existencia veriteľa a dlžníka v mutuálnom a právami a povinnosťami vzájomne korešpondujúcom právnom vzťahu je podmienená najmä záväzkovým vzťahom. Môže ísť teda o záväzkový vzťah majúci pôvod v zmluve, ale takisto aj v spôsobení škody či v daňovej, colnej, alebo inej zákonnej povinnosti. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať (dodať zaplatený tovar alebo zaplatiť zaň peniaze), konať (vykonať opravu alebo zhotoviť dielo), niečoho sa zdržať (dočasne nevyužívať určitú nehnuteľn
Autor: JUDr. Martina Haršányová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Zmenou s najvýraznejším dopadom na inštitút ochrany osobnosti v návrhu novely Občianskeho zákonníka v porovnaní so znením súčasnej právnej úpravy, je vynechanie pojmu nemajetková ujma z dikcie zákona. Návrh novely OZ jednotne upravuje inštitút náhrady škody, na ktorý dikcia zákona odkazuje aj pri ustanoveniach o osobnostných právach. V návrhu novely OZ je škoda jednoznačne rozdelená na majetkovú škodu a nemajetkovú škodu. Nemajetková škoda nahrádza právny pojem nemajetková ujma. Plánované zmeny v Občianskom zákonníku týkajúce sa ustanovení o zodpovednosti za škodu spočívajú v systematike aj ob ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pripravované zmeny v Občianskom zákonníku, zákone č. 40/1964 Z z. (ďalej iba OZ), týkajúce sa ustanovení o zodpovednosti za škodu, sú zmeny nielen v systematike a terminológii právnej úpravy, ale aj obsahové zmeny. Za najvýraznejšiu zmenu pre inštitút ochrany osobnosti v Návrhu novely OZ v porovnaní so znením súčasnej právnej úpravy, považujem vynechanie pojmu nemajetková ujma z dikcie zákona. Návrh novely OZ v porovnaní so súčasnou právnou úpravou jednotne upravuje inštitút náhrad
Autor: JUDr. Matej Smalík PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autori sa v rámci svojho príspevku budú zaoberať nárokom zamestnanca pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, konkrétne úrokov z omeškania z náhrady mzdy poskytovanej pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnancovi. Autor sa zameriava na rozdielnu judikatúru slovenských súdov v otázke priznávania úrokov z omeškania a taktiež časovému okamihu začatia plynutia omeškania zamestnávateľa s úhradou náhrady mzdy pre zamestnanca. Autori rozoberajú príslušnú judikatúru a protichodné názory v otázke konštitutívneho a deklaratórneho účinku súdnych rozhodnutí.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Úroky z omeškania v prostredí pracovného práva patria od účinnosti novely a prijatia nového Zákonníka práce k polemickým otázkam v rámci právnej teórie i praxe. § 256, ods. 2 zákona č. 65/1965 Zb. „starého“ Zákonníka práce, účinného do 31.03.2002 stanovovalo, že účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy inak. Ako je možné vidieť zo znenia „starého“ Zákonníka práce, zákon priamo st
Autor: Mgr. Sabína Petríková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok poukazuje na komplikovanosť problematiky náhrady škody, ktorá sa prejavuje aj tým, že právna úprava zodpovednosti za škodu relevantná pre subjekty obchodného práva nie je komplexne upravená v Obchodnom zákonníku, ale vo viacerých právnych predpisoch. Problematickou oblasťou je aj zisťovanie naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu v konkrétnych prípadoch. Zaujímavým je práve predpoklad (ne)predvídateľnosti škody, ktorý nie je vždy automaticky zaradzovaný medzi typické predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právny inštitút zodpovednosti za škodu je základným kameňom súkromnoprávnej zodpovednosti, je jedným z najprepracovanejších právnych inštitútov, no zároveň z hľadiska jeho chápania patrí k tým najkomplikovanejším. V obchodnom práve je táto otázka zložitá aj z dôvodu, že matéria zodpovednosti za škodu v obchodných vzťahoch nie je celá upravená v Obchodnom zákonníku, ale podlieha koncepcii, podľa ktorej je Občiansky zákonník základom súkromnoprávnej úpravy spoločenských vzťahov.
Autor: Mgr. Jaroslav Čollák
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: V predkladanom príspevku autor logicky a systematicky nadväzuje na skoršie odborné príspevky o možnosti vyvodzovania zodpovednosti športovca za úraz spôsobený úmyselne inému športovcovi pri výkone športovej (najmä profesionálnej) činnosti. Vyvrcholením týchto úvah je vymedzenie či definovanie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, ktorú dnešný platný právny poriadok neobsahuje. Na ceste jej definovania sú nemenej dôležité pojmy "športovo - právnej vedy" ako ťažisko hry či športový úmysel, s ktorých vymedzením a pomenovaním sa v predkladanom príspev ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
V nadväznosti na aktuálne úvahy športovo – právnej obce o možnosti a potrebnosti zavedenia špeciálnej úpravy zodpovednosti športovca za úraz spôsobený inému športovcovi pri výkone športovej činnosti je potrebné si možný, a podľa nášho názoru aj potrebný výsledok týchto úvah – skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti vymedziť, rozobrať a preskúmať podrobnejšie. Cieľom príspevku je definovať jej samotný obsah, a sekundárne vymedziť aj iné pojm
Autor: Mgr. Miroslava Dolíhalová
Zdroj: Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Inšitút zastúpenia dáva možnosť, aby sa fyzické a právnické osoby nechali zastúpiť prostredníctvom zástupcov. Dôvodom je nemožnosť vykonať daný právny úkon z objektívnych či subjektívnych príčin alebo absencia spôsobilosti na dané právne úkony. Prostredníctvom plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu, ktorý pôsobí voči tretím osobám sa dáva na vedomie, že konkrétna osoba má oprávnenie zastupovať splnomocniteľa v rozsahu uvedenom v danej plnej moci. Je nepochybné, že formálne či obsahové nedostatky a chyby môžu byť súčasťou plnomoce ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Vo všeobecnosti pojem a inštitút zastúpenia znamená, že pri konaní jednej osoby (zástupcu) vznikajú účinky pre inú osobu (zastúpeného). Tento inštitút výrazne sleduje prvky ochrany záujmov tých osôb, ktoré sa musia dať zastúpiť pre nedostatok resp. žiadnu spôsobilosť na konkrétne právne úkony, alebo spôsobilosť na právne úkony majú, avšak bránia im v tom iné prekážky. Na základe týchto dôvodov a prekážok sa d
Autor: Mgr. Andrej Fekete
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Záväzkový vzťah je solidárny, ak má niekoľko dlžníkov splniť dlh tomu istému veriteľovi a veriteľ môže požadovať od každého dlžníka celé plnenie (pasívna solidarita) alebo ak má niekoľko veriteľov právo na celé plnenie od dlžníka a dlžník môže plniť ktorémukoľvek veriteľovi (aktívna solidarita). To, čo dlžníkov a veriteľov spája do spoločného záväzkového vzťahu, je okrem totožnosti predmetu plnenia spoločný právny základ. V takom prípade ide o pravú solidaritu. V praxi sa vyskytujú situácie, keď jednému dlžníkovi prislúcha právo na identické plnenie voči viacerým veriteľom, ale na základe rôzn ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. ÚVODNÉ POZNÁMKY Solidárne záväzky predstavujú najrozšírenejšiu, ale súčasne teoreticky najspornejšiu skupinu spoločných záväzkov. Solidárne záväzky, či už ide o pasívnu alebo aktívnu solidaritu, možno v nadväznosti na právnu úpravu v Občianskom zákonníku (§ 511 a § 513) charakterizovať týmito znakmi: a) existencia právnej skutočnosti, ktorá zakladá vznik solidárneho záväzku, b) mnohosť subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane záväzkového vzťahu, c) existencia vonkajš
Autor: Mgr. Petra Žárská LLM.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorky sa vo svojom príspevku venujú otázkam ochrany autorských diel, ktoré sú neoprávnené zverejnené a rozmnožované v online prostredí. Vo svojom diele predstavujú možnosti efektívnej ochrany autorských práv autorov takýchto diel, prostredníctvom právnej analýzy žalôb zabezpečujúcich ochranu hmotnoprávnych nárokov autora zakotvených v zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Prevalencia ich analýzy je zameraná na otázku vhodnosti a efektívnosti aplikácie skúmaných žalôb v súvislosti s protiprávnym obsahom nachádzajúcim sa v online prostredí, pričom autorky zdrojový materiál svojho príspevku ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právnymi prostriedkami ochrany pri porušení akýchkoľvek práv v slovenskej legislatíve sú vo všeobecnosti predžalobné výzvy, neodkladné opatrenia, zabezpečenie dôkazného prostriedku a žaloby. Pri porušovaní autorských práv existuje určitá logická a časová následnosť použitia prostriedkov právnej ochrany. Z praktických pracovných skúsenosti autoriek a s konzultácií nimi vedenými s odborníkmi z praxe za účelom stanovenia štandardného postupu pri porušovaní nielen autorských práv a
Autor: JUDr. Marek Maslák PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá pojmom „kolektívne záujmy spotrebiteľov“, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený v dôsledku implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Predkladaný príspevok akcentuje administratívnoprávnu rovinu ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov a zaoberá sa otázkou, či môže byť posúdenie porušenia kolektívnych spotrebiteľských práv v rámci správneho konania záväzné pre súd, ako aj otázkou, či môžu spotrebiteľské združenia na súdoch žalovať majetkové nároky pri porušení kolektívnych záujmov ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Ochrana kolektívnych práv spotrebiteľov je pomerne široká problematika, pričom možno konštatovať, že v slovenskej aplikačnej praxi dosiaľ nie až tak často využívaná, najmä pokiaľ ide o súdnu rovinu tejto ochrany. V predkladanom príspevku sa chceme venovať dvom vybraným problémom z oblasti ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov. Prvým je otázka, či je spotrebiteľské združenie oprávnené požadovať majetkové nároky pri porušení kolektívnych záujmov spotrebiteľov v zmysle § 3 ods.
MENU